Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/242/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111216345 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111216345.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľa: Y. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. L., V. XXX/XXX, občan SR, zastúpeného splnomocneným zástupcom P. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XXX, W. L., proti odporkyni: P. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, W. L., občianka SR, o zaplatenie 7.302,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 17C/117/2001-52, zo dňa 16.4.2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 7.302,66 eur a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd pri rozhodovaní vychádzal z konkrétne určovacieho petitu (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáhal), pričom nárok na zaplatenie sumy 7.302,66 eur uplatňoval titulom výlučného vlastníctva k vkladu na vkladnej knižke, tvrdiac, že odporkyňa neoprávnene s nimi nakladala a prostriedky vybrala a minula. Odporkyňa tieto tvrdenia navrhovateľa popierala dôkazom vyplývajúcim zostatkom na tejto vkladnej knižke a spotrebou úspor pre potreby rodiny ešte počas trvania ich manželstva. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že na meno navrhovateľa bola založená SPORO knižka kapitál č. XXXXXXXXX/XXXX a oprávnenie s ňou nakladať mala odporkyňa ako spoludisponent, čo nenamietal ani samotný navrhovateľ. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v predloženej vkladnej knižke, keď zostatok k 2.5.2006 predstavoval sumu + 21,177 eur a nebola preukázaná žiadna skutočnosť, že by odporkyňa nakladala s vkladom na knižke neoprávnene a len samotné spochybňovanie výberov odporkyňou a ničím nepodložených finančných úspor (zostatkov) vkladov zo strany navrhovateľa, nemôže mať za následok oslabenie dôkaznej sily predloženej listiny. V konaní bolo nepochybné, že počas trvania manželstva obaja účastníci nakladali s prostriedkami vloženými na vkladnej knižke a zostatok vkladu ku dňu rozvodu dňa 13.3.2010 ostal nezmenený v porovnaní so stavom ku dňu 2.5.2006. Súd je toho názoru, že vo vzťahu k peňažnému ústavu s vkladom na vkladnej knižke na meno je oprávnený nakladať ten, na koho meno je vkladná knižka vystavená ako oprávnená osoba, v danom prípade odporkyňa ako spoludisponent a podmienkou nakladania je predloženie vkladnej knižky. Právo s vkladom nakladať znamená právo vybrať či už uvedený vklad alebo iba časť vkladu a právo ukladať ďalšie peňažné prostriedky. Sama skutočnosť, že vklad na nej uložený bol darom rodičov pre navrhovateľa, resp. že išlo o finančné prostriedky rodičov navrhovateľa, nezakladá v danom prípade nárok navrhovateľa na zaplatenie 7.302,66 eur zodpovedajúcej výške úspor na vkladnej knižke (obdobie 1997 až 2000), keďže odporkyňa ako
spoludisponent mala právo s vkladom nakladať. Zo samotného preukázania vlastníckeho práva k vkladu ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na požadovanú súdnu ochranu je už tým samým opodstatnený, keďže odporkyňa ako oprávnená mala právo s vkladom nakladať ako spoludisponent a nejedná sa o neoprávnený zásah do práv navrhovateľa. Ak navrhovateľ naďalej tvrdil, že vklad uložený na vkladnej knižke 7.302,66 eur nepatril ako spoločný majetok manželom a po prevode časti úspor na vkladnej knižke zostalo 2.323,57 eur a i napriek tomu domáhal sa zaplatenia celých vložených úspor, bolo na ňom dôkazné bremeno tvrdených skutočností. Teda bez toho, aby mal akýkoľvek relevantný dôkaz o neoprávnenom nakladaní odporkyne a útrate predmetnej sumy v jej prospech, zostala jeho argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Je potrebné zo strany súdu poznamenať, že povinnosť starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom majú obidvaja manželia. Preto v čase trvania manželstva neoprávnený majetkový prospech medzi manželmi je pojmovo vylúčený a teda ani k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporkyne nemohlo dôjsť, keď zo strany skutkových tvrdení vyplynulo, že navrhovateľ časť z týchto úspor previedol na odporkyňu pre potreby ich dcéry a so zostatkom vkladu na vkladnej knižke na jeho meno ako spoludisponenta poveril odporkyňu (v tom čase manželku), ktorá mala právo výberu a tieto prostriedky použila na uspokojovanie potrieb rodiny ako celku. Tieto prostriedky počas trvania manželstva boli spotrebované, keďže konečný stav v čase rozhodovania súdu bol preukázaný v sume + 638,- Sk a iná výška zostatku vkladu v konaní preukázaná nebola. Súd nárok navrhovateľa nepovažoval preto za dôvodný a zamietol ho. O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l O. s. p. Odporkyňa ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej trovy konania nevyplývajú, preto súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V zákonnej lehote podal voči citovanému rozsudku odvolanie navrhovateľ (hoci toto podanie označil ako sťažnosť, súd posudzujúc podanie podľa jeho obsahu ho považuje za odvolanie). Namieta, že rozsudok je vo výroku a odôvodnení nejasný, nezrozumiteľný po stránke formálnej a materiálnej a hrubo porušuje základné ľudské práva, obchádza, porušuje zákony a Ústavu SR tým, že odmieta komunikáciu s účastníkmi konania, preto podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má právo na vypočúvanie, spísanie zápisnice, právo dokazovať, že listiny boli pozmenené a sfalšované. Súd má potom povinnosť skutočnosti v listinách potvrdiť alebo vyvrátiť. Ak súd dôjde k záveru, že bol porušený zákon, alebo sa stal trestný čin, musí požiadať generálneho prokurátora o nové vyšetrenie, prípadne trestné stíhanie pre trestný čin. Má právo a žiada, aby jeho vec bola prerokovaná verejne a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny.
Odvolateľ namieta, že napadnutý rozsudok je vo výroku a odôvodnení nejasný, nezrozumiteľný, po stránke formálnej a materiálnej hrubo porušuje základné ľudské práva, obchádza a porušuje zákony a Ústavu Slovenskej republiky.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že výrok napadnutého rozsudku je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonnej požiadavke ustanovenej v § 157 ods.2 O.s.p., keď okresný súd v danom prípade v súlade s touto zákonnou požiadavkou uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako aj ako vec právne posúdil. Rozhodnutie prvostupňového rozsudku je logické a presvedčivé.
Konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozsudku netrpí žiadnymi vadami, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd napadnutú vec verejne prerokoval, vypočul
prítomných účastníkov na pojednávaní, ako aj ich zástupcov. Na pojednávaní vykonal dokazovanie, ku ktorému účastníci mali možnosť vyjadrenia a poskytol účastníkom potrebné procesné poučenia.
Navrhovateľom uvádzané odvolacie námietky sú nedôvodné. Keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, neskúmal správnosť napadnutého rozsudku z iných ako uvedených hľadísk a napadnutý rozsudok potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou sporu, trovy konania si však neuplatnila a z obsahu spisu jej vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto krajský súd odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.