Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223157 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111223157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. D., nar. XX.X.XXXX a N. D., nar. XX.X.XXXX, obidve deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky - U. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Karkó Karkóová a spol., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35 a otca - D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. I. - D., Q. I. XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/165/2011-238 zo dňa 23.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. K. výživným vo výške 100,-€ mesačne, na mal. N. výživným vo výške 90,-€ mesačne s účinnosťou od 1.7.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.7.2011 do 30.4.2012 na maloletú K. vo výške 200,-€ je otec povinný zaplatiť v lehote do 31.5.2012 k rukám matky a nedoplatok na mal. N. vo výške 370,-€ povolil otcovi okresný súd splácať v mesačných splátkach po 30,-€ k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 2C/539/2000-99 zo dňa 15.1.2001 časti výživného na maloleté deti. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel okresný súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 2C/539/2000-99 zo dňa 15.1.2001, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu K. výživným vo výške 1.050,-Sk mesačne a na N. výživným vo výške 950,-Sk mesačne. Otec bol v tom čase zamestnaný, jeho čistý mesačný zárobok predstavoval 5.810,-Sk. Matka bola zamestnaná s príjmom 4.492,-Sk. Pri rozhodovaní o zmene výživného okresný súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. U oboch rodičov porovnal navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletý detí. Zistil, že matka je v súčasnej dobe zamestnaná a jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 459,-€. Došlo teda k zvýšeniu príjmu na strane matky a tiež na strane otca, ktorý je zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo 604,-€. Dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2001. Mal. K. od septembra 2010 nastúpila na strednú školu na gymnázium, došlo preto k zvýšeniu výdavkov v súvislosti s cestovným do školy, mesačne 19,-€, za obedy predstavuje poplatok 1,19 € za 1 obed. Zvýšili sa výdavky so stravou, ošatením. N. je v súčasnej dobe žiakom 9. ročníka základnej školy. Vzhľadom na vek sa zvýšili výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Podávali sa prihlášky na strednú školu a vznikli poplatky súvisiace s týmito prihláškami. Má zdravotné problémy, keďže má astmu a je potrebné zakupovať mu lieky okolo 10,- € mesačne. Taktiež K. má astmu a tiež je potrebné zakupovať lieky v sume okolo 10,-€ mesačne. Matka s deťmi býva u svojich rodičov. Výdavky má v súvislosti s bývaním okolo 130,-€ mesačne. Od októbra roku 2009 začal otec posielať zvýšené výživné na K. 80,-€ mesačne, na N. 53,-€ mesačne. Okresný súd zvýšil výživné na K. na sumu 100,-€ mesačne, na N. na sumu 90,-€ mesačne od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného od 1.7.2011, od času ako navrhovala matka. Podľa názoru okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky, ktoré otec uvádzal, súvisiace s bývaním a stravou, ošatením. Okresný súd poznamenal, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletých detí. Časť odôvodených potrieb detí matka môže hradiť z rodinných prídavkov, ktoré sú vyplácané na jedno dieťa vo výške 22,54 €. Nedoplatok na výživnom vo výške 200,-€ na mal. K. zaviazal okresný súd otca zaplatiť v lehote do 31.5.2012 a nedoplatok na mal. N. vo výške 370,-€ povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,-€ k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Výšku splátok určil okresný súd v sume 30,-€ mesačne, pretože nedoplatok na výživnom je otec povinný zaplatiť čo najskôr a nezistil žiadne objektívne dôvody, prečo otec neplatil vyššie výživné už od doručenia návrhu. Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na K. vo výške 200,-€ mesačne a na N. vo výške 150,-€ mesačne, okresný súd zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. V zákonom stanovenej lehote napadla rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd jej návrh vo zvyšku zamietol, odvolaním matka maloletých detí. Namietala nepreskúmateľnosť a nedostatočnú odôvodnenosť napádaného rozsudku. Z odôvodnenia nie je možné rozpoznať konkrétne dôvody pre konečný verdikt vo veci. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti, ktoré konkrétne výdavky na strane odporcu boli súdom zohľadnené a skutočne dôvodné a nevyhnutné (ktoré by mali prednosť pred vyživovacou povinnosťou k deťom a z akého dôvodu), následkom čoho nebolo potom určené výživné vo výške ňou žiadanej. Rovnako nebolo matke mal. detí zrejmé, ako sa súd vysporiadal s ňou v konaní tvrdenými a preukázanými výdavkami v súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletých detí, ktoré ako uvádzala nie je schopná hradiť zo svojho príjmu. Z rozsudku nie je zrejmé, ktoré výdavky vzal súd do úvahy, rovnako nemožno zistiť, aký má súd pohľad na spôsob zabezpečovania ich úhrady a celkovo výživy dotknutých maloletých, na základe špecifikácie výdavkov je totiž zrejmé, že vyživovacia povinnosť otca nepostačuje na pokrytie ani polovice nákladov, pričom ak má byť odôvodnením takéhoto rozhodnutia to, že súd poukázal na rodinné prídavky vo výške 22,54 €, tak súdu musí byť zrejmé, že daná suma je vzhľadom na aktuálne vývinové potreby maloletých detí zanedbateľná a naviac nemôže vylučovať zodpovednosť otca za výživu maloletých detí. Matka maloletých detí preto mala za to, že takýmto rozhodnutím súdu jej bola v konečnom dôsledku odňatá možnosť konať pred súdom. Dané rozhodnutie je tiež vecne nesprávne a nezákonné, keď nereflektuje požiadavky na určenie vyživovacej povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Mala za to, že súdom určená vyživovacia povinnosť nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Na strane otca je bez ďalšieho príjem, ktorý by mu umožňoval platenie výživného v ňou požadovanej výške, keď súdom bolo ustálené, že jeho priemerný mesačný zárobok je v sume okolo 604,-€. Vzhľadom k tomu, že príjem na strane odporcu je daný, okresný súd potom nepriznal výživné v požadovanej výške zjavne v dôsledku zohľadnenia otcom tvrdených výdavkov, ktorých konkrétne, však nie je možné z odôvodnenia zistiť, taký postup však nepovažovala za správny s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, ustálenú súdnu prax, ktoré konštatujú prioritu postavenia výživného pre inými výdavkami povinného rodiča. Konštantná judikatúra splácanie akéhokoľvek úveru nepovažuje za výdavok majúci prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Ak teda okresný súd zohľadnil otcom platené splátky úveru vo výške 99,25 €, nepostupoval podľa jej názoru správne. Rovnako súd zrejme zohľadnil v celom rozsahu aj tvrdené výdavky otca v súvislosti so zabezpečením chodu domácnosti, kde žije s priateľkou a jej dvoma deťmi, t. j. otec zabezpečuje finančne aj jemu nevlastné deti (keďže ním za týmto účelom platené sumy navrhoval zohľadniť a tak určiť nižšiu vyživovaciu povinnosť), a preto možno vyvodiť, že okresný súd nechránil dôsledne záujmy maloletých detí, o ktorých výživu sa v konaní jedná. Otec sa v konaní bránil nedostatočnými príjmovými možnosťami (práve s ohľadom na uhrádzané výdavky), s ktorou argumentáciou sa okresný súd s najväčšou pravdepodobnosťou stotožnil, avšak takéto správanie povinného rodiča nemôže podľa názoru matky súd akceptovať. Poukázala v tomto smere aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí. S poukazom na uvedené skutočnosti matka maloletých navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu matky maloletých detí podal písomné vyjadrenie otec maloletých. Navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože je v celom rozsahu správny, vydaný na základe úplného zistenia skutkového stavu, vychádza z odôvodnených potrieb maloletých detí a zároveň zohľadňuje jeho majetkové pomery a možnosti. Uviedol, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči deťom a výšku výživného niekoľkokrát dobrovoľne zvýšil, aj napriek tomu, že matka mu znemožňovala styk s deťmi. Okrem tohto niekoľkokrát deťom prispel na mimoriadne výdavky a tiež na darčeky. Momentálna situácia mu však nedovoľuje splniť požiadavku matky v plnej miere. Uviedol, že už plní výživné podľa rozhodnutia okresného súdu a poslal matke detí nedoplatok na syna N. vo výške 200,-€ a sumu 30,-€ podľa splátkového kalendára na dcéru K.. Uviedol, že jeho majetkové pomery nesvedčia o tom, že by okrem trvalého príjmu získal majetok vyššej hodnoty. Nehnuteľnosť, ktorou riešil svoju bytovú situáciu, získal na základe úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý spláca 30 rokov po 99,25 €. Pokiaľ úver nesplatí, nehnuteľnosť je v zábezpeke ŠFRB, a teda náklady na splácanie úveru považoval za náklady na bývanie rovnako ako keď bol v nájomnom byte. Pokiaľ ide o tvrdenie kolízneho opatrovníka, že si má nájsť lepšie platené zamestnanie, tu uviedol že vzhľadom na momentálnu hospodársku situáciu na Slovensku, nájsť si lepšie ohodnotené zamestnanie je takmer nemožné. Jeho hrubý príjem 700,-€ korešponduje s priemernou mzdou v národnom hospodárstve SR. Už v priebehu súdneho pojednávania reagoval na viacero ponúk na trhu práce a ani jeden zamestnávateľ neprejavil záujem. Napriek tomu pokračuje, pričom jeho finančná situácia sa nedá označiť ako dobrá a vyhliadky jeho zamestnávateľa v ňom skôr vzbudzujú obavy, že aj o terajšie zamestnanie v blízkej dobe príde, keďže zamestnávateľ má finančné ťažkosti. Ďalej uviedol, že partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je samostatne zárobkovo činná a vo viacerých prípadoch finančne dopláca, keďže jeho príjem a záväzky spojené s platením výživného mu nedovoľujú financovať rôzne spoločné aktivity, rovnako sama financuje kúpu, údržbu a servis auta, ktoré využíva aj on pre svoje potreby, napríklad návštevu detí. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky maloletých detí navrhoval zaviazať otca maloletých detí vyšším výživným, nakoľko výživné vo výške 100,-€ na mal. K. a vo výške 90,-€ na mal. N. nepostačuje na pokrytie všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, ponecháva nedotknutý. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu preskúmal zmenu pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj otca maloletých detí odvtedy ako naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 2C/539/2000-99 zo dňa 15.1.2001. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorým čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a výživné zvýšil na sumu 100,-€ u mal. K. a na sumu 90,-€ u maloletého N., a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku zodpovedá v tomto smere kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a zároveň na ne odkazuje. Zákon o rodine vychádza z filozofie, že dieťa má právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok a rodičom je uložená povinnosť, aj keď na úkor svojho minima ju plniť a má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je potrebné, aby súd pri rozhodovaní prihliadal na osobnú starostlivosť o dieťa niektorým z rodičov, keďže táto skutočnosť má nepochybne vplyv i na určenie výšky výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča v čase vyhlásenia rozsudku, v prípade rozhodovania za čas minulý sa rozsah určuje podľa schopností a možností v čase, v ktorom sa výživné priznáva. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, pričom za odôvodnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Zákon zároveň umožňuje súdu zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, a to najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. K vydaniu nového rozhodnutia o výživnom však dôjde len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, pričom skutočnosť, či príslušná zmena dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 2C/539/2000-99 zo dňa 15.1.2001, v ktorom zároveň bolo otcovi uložené prispievať na výživu mal. K. sumou 1.050,-Sk mesačne a na výživu mal. N. sumou 950,-Sk mesačne. Od októbra 2009 otec na základe dohody s matkou prispieval na mal. K. výživným vo výške 80,-€ a na mal. N. vo výške 53,-€. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie, maloletá K. už navštevuje strednú školu a maloletý N. v čase rozhodovania okresného súdu navštevoval posledný ročník základnej školy. Od 1.9.2012 bol prijatý do prvého ročníka Bilingválneho gymnázia v Žiline. S tým nepochybne súvisí zvýšenie výdavkov na ich stravovanie v škole, na cestovné do školy, na ošatenie, hygienu, aj na školské pomôcky. Navyše u oboch detí sú zvýšené výdavky v súvislosti s ochorením - astmou a so zakupovaním liekov. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletých detí. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom predstavoval čistý mesačný príjem otca sumu 5.810,-Sk, podľa potvrdenia zamestnávateľa v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 604,-€. Príjem matky sa od posledného rozhodovania súdu tiež zvýšil, v čase posledného rozhodovania súdu dosahovala príjem 4.492,-Sk, v súčasnosti jej priemerná mesačná čistá mzda predstavuje 459,- €. Obaja rodičia platia mesačné poplatky spojené s bývaním, s cestou do práce, so stravovaním. Otec spláca úver vo výške 100,- € mesačne. Nad rámec výživného otec deťom občas prispeje finančne alebo darčekom. S deťmi sa nestretáva. Matka sa na potrebách maloletých detí podieľa a plní si vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou spojenou so zabezpečovaním ich každodenných potrieb a zabezpečovaním bývania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, že čiastočné zvýšenie výživného na mal. deti je dôvodné. Je nepochybné, že výdavky na výživu a výchovu, teda na pokrytie základných potrieb mal. detí sa od posledného rozhodovania súdu zvýšili. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa sú limitované možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, v tomto prípade otca, ktorého mesačný príjem priemerne predstavuje sumu 604,-€. Aj vzhľadom na zárobkové možnosti otca mal. detí, na jeho majetkové pomery (vlastníctvo rodinného domu), a vzhľadom na jeho mesačné výdavky s výnimkou výdavkov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (splátky úveru - keďže vyživovacia povinnosť je prvoradá a má prednosť pred inými nie nevyhnutnými výdavkami), potom okresným súdom určená výška výživného zodpovedá vykonaným dokazovaním zisteným majetkovým a zárobkovým pomerom a možnostiam otca mal. detí. Zároveň je primeraná vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletých detí, tak ako vyplývajú z návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj z obsahu spisového materiálu. Okresný súd správne zohľadnil aj to, že časť potrieb mal. detí je krytá štátnou sociálnou dávkou vo forme prídavku na dieťa. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200,-€ mesačne na mal. K. a na sumu 150,-€ mesačne na mal. N. tak nezodpovedal výsledkom vykonaného dokazovania a preto okresný súd správne vo zvyšku tento návrh zamietol. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v rozsahu napadnutom odvolaním ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu; keďže konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.