Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228091 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111228091.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV-SK-PREFA, s.r.o., so sídlom 013 42 Horný Hričov, IČO: 36 400 653, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom S. P. XX/A, XXX XX R., proti žalovanému: EKOSTAV SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 395 463, v konaní o zaplatenie 344.216,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/255/2011-42 zo dňa 24. januára 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/255/2011-42 zo dňa 24. januára 2012 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor podaný žalovaným osobne na súde dňa 11.11.2011 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 24.10.2011 č.k. 11Rob/401/2011-37 ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Okresný súd v odôvodnení uznesenia poukázal, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 25.08.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 344.216,60 Eur s úrokmi z omeškania špecifikovanými v žalobe a trovy konania. Žalobca dôvodil, že dňa 01.09.2007 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo č. 01/09/2007, na základe ktorej vyfakturoval žalovanému cenu diela, a to faktúrou č. 1120081447 v sume 269.553,21 Eur a faktúrou č. 1120081732 v sume 199.729,37 Eur. Časť pohľadávky z faktúry č. 1120081447 vo výške 125.065,98 Eur žalobca postúpil na obchodnú spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s., Žilina, a zostatok fakturovanej ceny diela si uplatnil žalobou. Okresný súd vydal dňa 24.10.2011 platobný rozkaz č.k. 11Rob/401/2011-37, ktorým žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 02.11.2011. Dňa 11.11.2011, t.j. v zákonom stanovenej lehote, podal žalovaný osobne na okresnom súde odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí v celom rozsahu, a zároveň namietol neoprávnené postúpenie pohľadávky žalobcom. Okresný súd s poukazom na ust. § 172 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 3 písm. b) OSP a dôvody uvádzané v odpore žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu dospel k záveru, že z predmetných zákonných ustanovení vyplývala žalovanému povinnosť odôvodniť podaný odpor proti platobnému rozkazu, a tiež, že v danej situácií neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 43 OSP, t.j. súd nevyzýva účastníka, aby neúplné podanie doplnil v lehote stanovenej súdom s poučením, ako ma účastník opravu a doplnenie vykonať. Zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že nepostačuje akékoľvek odôvodnenie podaného odporu, ale je potrebné jeho odôvodnenie vo veci samej, nakoľko len včasné podanie odporu oprávnenou osobou, s odôvodnením vo veci samej, má v zmysle ust. § 174 ods. 2 veta prvá OSP zo zákona za následok zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu. V zásade platí, že žalovaný môže na odôvodnenie odporu uviesť akékoľvek tvrdenia, a to tak skutkové, ako aj právne. Z podstaty odporu ako opravného prostriedku, však možno vyvodiť, že musí ísť o také tvrdenia a námietky, ktoré spochybňujú dôvodnosť alebo výšku peňažnej sumy uplatnenej žalobcom. Žalovaný v písomne podanom odpore na okresnom súde dňa 11.11.2011 len vo všeobecnej rovine, bez bližšieho odôvodnenia, uviedol, že nesúhlasí s vydaným platobným rozkazom v celom rozsahu. Žalovaný však neuviedol žiadne sku- točnosti, ktorými by namietal základ alebo výšku žalobcom uplatneného nároku. Okresný súd mal za to, že predmetné tvrdenia žalovaného, nie sú naplnením zákonnej podmienky odôvodnenia odporu vo veci samej, nakoľko žalobcom uplatnenú a platobným rozkazom žalobcovi priznanú sumu žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil. Pokiaľ žalovaný namietal neoprávnené postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu, v tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že časť pohľadávky žalobcu, vyplývajúcu z faktúry č. 1120081447, ktorú žalobca postúpil na obchodnú spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s., nie je predmetom konania v prejednávanej veci. Námietky žalovaného smerujúce proti postúpeniu časti pohľadávky tak nemožno považovať za námietky vo veci samej. Žalovaný bol v platobnom rozkaze poučený, že odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej okresný súd odmietne. Okresný súd mal za to, že boli splnené podmienky na odmietnutie odporu v zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. b) OSP, preto rozhodol o odmietnutí odporu podaného žalovaným osobne dňa 11.11.2011 č.k. 11Rob/401/2011-37 ako odporu podaného bez odôvodnenia vo veci samej. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že k odmietnutiu odporu došlo len na základe subjektívneho posúdenia neodôvodnenosti. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že z podaného odporu dostatočne nevyplývalo jeho odôvodnenie vo veci samej. Pre žalovaného ako účastníka konania je neakceptovateľný postup okresného súdu, ktorý námietky žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu s dodatkom, že všetky relevantné dôkazy predloží okresnému súdu, vyhodnotil ako neodôvodnené bez toho, aby sa k nim žalovaný ako účastník konania mohol vyjadriť. Odôvodnenie podaného odporu obsahoval odkaz „vzhľadom na rozsiahlu korešpondenciu relevantné dôkazy budú predložené na vytýčenom pojednávaní“, z ktorého podľa žalovaného analogicky vyplývalo, že okresný súd v čase rozhodovania o zamietnutí podaného odporu mal vedomosť o existencii takýchto dôkazov. Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu, že neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by namietal základ alebo výšku uplatňovaného nároku, čo považoval za subjektívne vyhodnotenie skutočností v neprospech žalovaného, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Žalovaný nesúhlasil s okresným súdom, že ak namietal neoprávnené postúpenie pohľadávky žalobcom, tak predmet postúpenia tejto pohľadávky nie je predmetom prejednávanej veci. Okresný súd bez akéhokoľvek zistenia skutkového stavu nesprávne vyhodnotil žalovaným uvádzaný dôkaz o neplatnom postúpení pohľadávky žalobcom. Žalovaný pritom v podanom odpore uviedol okrem „odmietnutia uplatňovaného nároku čo do jeho základu alebo výšky aj ďalšiu okolnosť, ktorá je k prejednávanej veci v priamej príčinnej súvislosti pričom súd nesprávne uvedenú okolnosť vyhodnotil ako námietku vo veci samej“. Podľa žalovaného ním podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu splnil náležitosti ust. § 174 ods. 2 OSP, a ak bol okresným súdom takýto podaný odpor napadnutým uznesením odmietnutý, tak potom nie zo zákonných dôvodov, čím došlo u žalovaného nesprávnym rozhodnutím okresného súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je potrebné primárne uviesť, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník s tým, že samosudkyňa okresného súdu v predložení veci krajskému súdu zo dňa 17.04.2012 (č.l. 53 spisu) uviedla, že odvolaniu žalovaného nemieni podľa ust. § 374 ods. 4 OSP vyhovieť. Pre posúdenie odvolania podaného žalovaným sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplývalo, že žalobca podal dňa 25.08.2011 návrh na vydanie platobného rozkazu. Podaním zo dňa 10.10.2011 žalobca opravil petit návrhu na začatie konania zo dňa 25.08.2011. Okresný súd Žilina vydal dňa 24.10.2011 platobný rozkaz č.k. 11Rob/401/2011-37, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 344.216,60 Eur, 14,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 144.487,23 Eur od 19.09.2008 do 31.12.2008, 12,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 144.487,23 Eur od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 144.487,23 Eur od 01.07.2009 do 30.06.2011, s úrokmi z omeškania zo sumy 144.487,23 Eur v ročnej výške o 10% vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom každého kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie od 01.07.2011 do zaplatenia, 14,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 199.729,37 Eur od 21.10.2008 do 31.12.2008, 12,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 199.729,37 Eur od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 199.729,37 Eur od 01.07.2009 do 30.06.2011 a s úrokmi z omeškania zo sumy 199.729,37 Eur v ročnej výške o 10% vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom každého kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie od 01.07.2011 do zaplatenia a zároveň zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 23.335,12 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde. Proti predmetnému platobnému rozkazu žalovaný podal dňa 11.11.2011 písomne odpor (č.l. 39 spisu) s tým, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému postúpeniu pohľadávky, ktoré žalovaný odmietol a považoval za neopodstatnené, že s vydaným platobným rozkazom nesúhlasí v celom rozsahu a že vzhľadom na rozsiahlu korešpondenciu všetky relevantné podklady predloží na pojednávaní. Okresný súd Žilina uznesením č.k 19Cb/255/2011-42 zo dňa 24. januára 2012 odpor podaný žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej odmietol. Odvolací súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy, ktorú napriek tomu, že bola citovaná v napadnutom uznesení okresného súdu, považoval za nevyhnutné zopakovať. Podľa ust. § 172 ods. 1 veta tretia a veta štvrtá OSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije. Podľa ust. § 174 ods. 1 OSP, platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Podľa ust. § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. Podľa § 174 ods. 3 písm. b) OSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. Je zrejmé, že vyššie citované ustanovenie § 174 ods. 3 písm. b) OSP a ani ďalšie ustanovenia OSP expressis verbis nedefinujú náležitosti odôvodnenia podaného odporu. I napriek tejto skutočnosti pri vyhodnotení, či odpor podaný žalovaným ako účastníkom konania bol odôvodnený, a to odpor v jeho podaní zo dňa 10.11.2011 doručenom okresnému súdu dňa 11.11.2011 na č.l. 39 spisu, bolo potrebné aplikovať ust. § 174 ods. 2 veta prvá OSP. V zmysle ust. § 174 ods. 2 veta prvá OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Vec samú vymedzuje žalobca podanou žalobou, v danom prípade žalobou doručenou okresnému súdu dňa 25.08.2011, a to opísaním rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých nárok uplatňuje. Odvolací súd sa oboznámil so žalobou žalobcu, ktorá obsahovala potrebný sumár tak skutkových, ako aj právnych údajov, z ktorých bolo zrejmé, na základe čoho žalobca uplatňuje svoj nárok spolu s doloženými listinnými dôkazmi. Žalovanému spolu s vydaným platobným rozkazom bola podľa doručenky na č.l. 38 spisu doručená aj žaloba (č.l. 1 spisu a nasl.). Z uvedeného bolo žalovanému zrejmé, na základe akých skutkových a právnych dôvodov žalobca uplatnil svoj nárok. Na spochybnenie opodstatnenosti v platobnom rozkaze uloženej povinnosti žalovaným, tak bolo potrebné podaný odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t.z. zo strany žalovaného uviesť akékoľvek tvrdenia, a to buď vecné alebo právne, ktorými by žalovaný spochybnil opodstatnenosť žaloby, a tým i v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 344.216,60 Eur s príslušenstvom. Žalovaný podanie zo dňa 10.11.2011, doručené okresnému súdu dňa 11.11.2011 (č.l. 39 spisu), označil ako odpor proti predmetnému platobnému rozkazu okresného súdu a namietol v ňom, že došlo k neoprávnenému postúpeniu pohľadávky, ktoré odmieta a považuje za ho neopodstatnené, a tiež, že nesúhlasí s vydaným platobným rozkazom v celom rozsahu. Takto formulované námietky voči uplatnenému nároku žalobcu krajský súd vyhodnotil odlišne od okresného súdu. Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že námietka neoprávneného postúpenia pohľadávky smerovala do časti pohľadávky, ktorá nie je predmetom konania. Podľa krajského súdu nie je možné v tomto štádiu konania bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť záver, že námietka žalovaného sa netýkala predmetu konania, keďže v žalobe je postúpenie pohľadávky žalobcom uvedené, a žalovaný vyjadril s týmto postúpením žalobcu nesúhlas. Išlo teda o vecné tvrdenia, ktorými žalovaný spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a tým opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti v miere, ktorá znamenala podanie odporu s odôvodnením vo veci samej. Záver krajského súdu je v zhode s judikovaným rozhodnutím Rc 76/1999, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 28. januára 1999 sp. zn. 2Cdo 124/1998, podľa ktorého právnej vety „na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie“. Krajský súd konštatuje, že pre nadobudnutie účinkov odporu v zmysle § 174 ods. 1, 2 OSP bolo dostatočné v spojení s úpravou v § 174 ods. 3 písm. b) OSP, že žalovaný namietol skutočnosti uvádzané v žalobe (vrátane postúpenia časti pohľadávky), vo väzbe na vyjadrenie nesúhlasu s vydaným platobným rozkazom v celom rozsahu. Napokon, ak okresný súd v napadnutom uznesení vyhodnocoval „opodstatnenosť“ dôvodov uvádzaných žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu v rovine, či časť postúpenej pohľadávky žalobcu z faktúry č. 1120081447 (nie) je predmetom konania v prejednávanej veci, tak boli i okresnému súdu zrejmé vecno-právne námietky žalovaného v podanom odpore a čoho sa týkajú. Z vyššie uvedeného, ak okresný súd odmietol odpor žalovaného zo dňa 10.11.2011, doručený okresnému súdu dňa 11.11.2011, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 11Rob/401/2011-37 zo dňa 24.10.2011, hoci podmienky pre takýto postup podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b) OSP neboli naplnené, tak nesprávne právne posúdil vec a tiež odňal žalovanému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, čím boli naplnené dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), OSP a v zmysle § 221 ods. 2 OSP bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta OSP a § 174 ods. 4 OSP. Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.