Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111228549 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111228549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: J. T., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: F. T., rod. T., nar. X.XX.XXXX, bytom A. J. č. XXX a otec: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom W. XXX, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 37P 292/2011-143, zo dňa 18. júna 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý platiť znížené výživné na maloletého J. T., nar. X.X.XXXX vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 33C/3/2010-46 zo dňa 18.10.2010, v časti o výživnom na maloletého J. T.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na mal. J. T. zo sumy 230 eur na sumu 100 eur od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal z toho, že od posledného rozhodovania o výživnom (rozsudkom zo dňa 18.10.2010) nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca, ktorá by odôvodňovala v zmysle ust. § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ZoR) zníženie (zmenu) dovtedy otcom plateného výživného. Okresný súd konštatoval, že otec v podnikaní síce dosiahol v roku 2011 nižší hrubý príjem ako v roku 2010, keď sa naposledy rozhodovalo o výške výživného, avšak toto zníženie medziročne predstavovalo len 7% - cca 57 eur v hrubom mesačne. Takéto zníženie nehodnotil ako podstatné, ktoré by otec nemohol vykryť zmenou/ znížením iných svojich výdavkov, čo sa inak stalo i tým, že zrušil leasingovú zmluvu, a teda už nie je týmto záväzkom zaťažený. K ďalším otcom namietaným skutočnostiam uviedol, že k zníženiu jeho príjmu v zimnom období, kedy nemohol vykonávať so svojou firmou stavebné práce, došlo aj v čase predchádzajúceho rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti, kedy rovnako 2 mesiace nemal prácu. Zobral do úvahy, že otec aktuálne pracuje v Bratislave, kde subjekt, ktorý si objednal jeho práce, mu zabezpečuje ubytovanie, čím sú znížené jeho výdavky. Zdôraznil, že fyzické predpoklady otca dané jeho vekom a dobrým zdravotným stavom nasvedčujú tomu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si stabilný príjem pokrývajúci aj náklady na výživu maloletého. Na záver uviedol, že pokiaľ otec mal finančné prostriedky na zaplatenie služieb advokáta, ktorý ho zastupoval v prejednávanej veci, evokuje to jeho spôsobilosť plniť si aj vyživovaciu povinnosť k maloletému J.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že mu bude uložená povinnosť platiť na mal. J. znížené výživné vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od podania jeho návrhu na súd. Namietal, že súd pri hodnotení vykonaného dokazovania nerešpektoval zákonnú úpravu ust. § 132 O.s.p. a dôkazy hodnotil jednostranne. Súhlasil s tým, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti došlo k poklesu jeho príjmov, a to v mesačnom vyjadrení o viac ako 120 eur. Ďalej uviedol, že v mesiaci apríl 2012 získal prácu pre spoločnosť Katmont, s.r.o., pričom príjem z tejto práce predstavoval 4 eurá na hodinu oproti času predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, kedy mal poberať sumu v rozmedzí 5 - 6 eur za hodinu. Namietal, že nie je vyučený v stavebnom odbore, a teda nemôže dosahovať taký príjem ako pracovníci v tomto odbore vyučení. K otázke financovania zastupovania jeho osoby advokátom uviedol, že túto službu mu hradia rodičia. Na záver poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v ňom vyvoláva pochybnosti o nezaujatom rozhodovaní s tým, že toto vybočuje z rámca presvedčivosti, ktorý stanovuje § 157 ods. 2 O.s.p. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení označila odvolanie otca za účelové. Namietala, že v čase podania žalobného návrhu nemohol mať vedomosť o tom, že sa v neskoršom čase začnú objavovať problémy s nedostatkom práce, na ktoré poukazoval v rámci konania. Ďalej uviedla, že ak otec prispieva na bývanie svojim rodičom sumou 130 eur s tým, že v ich domácnosti sa zdržuje maximálne 4 dni v mesiaci, tak táto suma je neprimeraná. Otec sa vyhýba osobnému kontaktu s mal. J., nezaujíma sa o jeho osobu, preto by výška výživného mala kompenzovať aj tieto skutočnosti. Navrhla „zamietnuť“ odvolanie podané otcom. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p. zmenil podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok tak, ako je to konštatované vo výroku tohto rozhodnutia. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 ods. 1 veta prvá ZoR zmena pomerov. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom. Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, pri ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na (všetky) ním zistené skutočnosti. Okresný súd zistil, že oproti času predchádzajúceho rozhodovania došlo k zníženiu hrubého ročného príjmu otca z jeho podnikateľskej činnosti. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu uvedené zistenie vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá odôvodňuje zmenu výšky doteraz určenej vyživovacej povinnosti otca. Pri určení, v akom rozsahu by mala byť vyživovacia povinnosť otca vzhľadom na uvedenú skutočnosť znížená, zároveň krajský súd prihliadal na oprávnené potreby maloletého tak, ako boli konštatované okresným súdom. Za primeranú reakciu na zmenu pomerov na strane otca považoval odvolací súd zníženie jeho vyživovacej povinnosti na sumu 200 eur mesačne, a to od momentu právoplatnosti uvedeného rozhodnutia tak, ako to otec vymedzil pôvodne v podanom žalobnom návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), nadväzne v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov takéhoto konania, potom odvolací súd rozhodujúc o trovách celého konania podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. účastníkom právo na ich náhradu nepriznal. Nakoľko týmto rozsudkom sa mení predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o výživnom, krajský súd, uvedenú skutočnosť výslovne konštatoval vo výrokovej časti vrátane označenia zmeneného rozhodnutia. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.