Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111230885 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111230885.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členiek senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, vo veci starostlivosti o maloletú Q. F., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, otec - G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/256/2011-108 zo dňa 18.4.2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej Q. výživným v sume 45 eur mesačne od 1.10.2011, o nedoplatku na výživnom, vrátane povolenia jeho splácania v splátkach, a vo výroku o konštatovaní zmeny predošlého rozhodnutia o výživnom na maloletú Q.. Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti, ktorý nebol odvolaním napadnutý. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. (zvýšeným) výživným v sume 45 eur mesačne, počnúc dňom 1.10.2011. Vychádzal z toho, že od predošlého rozhodovania o výživnom (v roku 2003) došlo ku zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré aktuálne (v čase rozhodovania okresného súdu) navštevuje 7. ročník základnej školy. Podľa súdu I. stupňa určená výška výživného zodpovedá (aj) možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je v súčasnosti poberateľom invalidného dôchodku v sume 243,10 eur. Zohľadnil tiež to, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k synovi G.. Keďže výživné bolo určené so spätnou účinnosťou, otcovi vznikol nedoplatok v sume 82,67 eur za obdobie od 1.10.2011 do 30.4.2012, ktorý mu súd prvého stupňa povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným; pod následkom straty výhody splátok. Vzhľadom na to, že matka požadovala zvýšiť výživné až na sumu 70 eur mesačne, vo zvyšnej časti, nad určené výživné 45 eur, okresný súd návrh zamietol a zároveň výslovne vo výroku konštatoval zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote v časti o zvýšení výživného (tým aj vo výroku o nedoplatku na zvýšenom výživnom) podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh na zvýšenie výživného bude (v celom rozsahu) zamietnutý. Poukazoval na jeho pravidelné výdavky - v úhrnne cca 90 eur mesačne. Zdôraznil, že plnoletý syn býva spoločne s ním, pričom je nezamestnaný, a preto ho otec finančne podporuje. Odvolateľ opakovane dával do pozornosti svoj zdravotný stav, keď 65%-ná invalidita mu komplikuje možnosť nájsť si prácu na vylepšenie jeho príjmu. Matka žiadala, aby vyživovacia povinnosť určená okresným súdom zostala zachovaná. Uviedla, že syn G. je zamestnaný; ďalší syn H. je živnostník, pričom obaja prispievajú otcovi na chod domácnosti. Zároveň od maloletej Q. vie, že otec „chodí pravidelne po brigádach, na ktorých si dobre privyrobí“. Matka dodala, že „teraz“ jej znížili materský príspevok na 196 eur. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu konkrétne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutým výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti, ktorý nebol odvolaním napadnutý) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, O.s.p. Okresný súd správne vymedzil právny základ možnosti zmeny (predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného) rozhodnutia o výživnom - § 78 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozhodnutí) - a náležite označené zákonné ustanovenie aplikoval i na prejednávaný prípad. Je zrejmé, že oproti úprave výživného otca v roku 2003 sa zásadne zmenili pomery (predovšetkým) na strane maloletej Valérie. V čase predošlej úpravy sa jednalo o malé dieťa v predškolskom veku, aktuálne ide o dospievajúce dievča, s čím bezprostredne sú spojené zvýšené výdavky na ošatenie, obutie i osobnú hygienu. Samozrejme, nemalou položkou sú i náklady súvisiace so školskou dochádzkou. Zmena nastala i v pomeroch oboch rodičov. Matke síce ubudli - zhodne ako otcovi - vyživovacie povinnosti k už dospelým (spoločným) synom G. a H., ale má z nového partnerského vzťahu (ďalšie) maloleté dieťa, s ktorým je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Otec má v súčasnosti vyživovaciu povinnosť len k maloletej Q.. Pokiaľ obaja (už plnoletí) synovia bývajú s ním v spoločnej domácnosti, je úplne prirodzené, aby sa podieľali na úhrade nákladov súvisiacich s chodom domácnosti. Podľa vyjadrenia otca tieto mesačne činia cca 50 eur. Jedná sa teda o čiastku, ktorú musia tri dospelé osoby zaplatiť bez vážnejších problémov. Krajský súd dodáva, že aj v prípade, žeby syn G. bol bez príjmu (uvedené tvrdenie otca však odvolací súd považoval za čiastočne účelové, nakoľko ak by bol G. nezamestnaný, bolo by logické, že by bol evidovaný na úrade práce, eventuálne sa uchádzal i o dávku v hmotnej núdzi, čo však otec vôbec ani len neuvádza) prioritne je potrené prispievať zo strany otca na maloletú dcéru. Táto - na rozdiel od dospelého syna - nemá žiadnu možnosť získať vlastnou aktivitou prostriedky na úhradu svojich nevyhnutných potrieb. S určitým zjednodušením možno konštatovať, že aktuálne vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k deťom je na prvom mieste z pohľadu povinnosti otca maloletá Q.. Za popísanej situácie krajský súd považoval za primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej Q. na čiastku 45 eur mesačne, a to i napriek tomu, že otec je poberateľom (len) invalidného dôchodku 243 eur a musí, vzhľadom na svoj zdravotný stav, pravidelne vynakladať platby na lieky cca 20 eur mesačne. Okrem už vyššie uvedených skutočností je pritom potrebné dodať, že otec ani netvrdil, že zdravotné problémy by mu úplne bránili vykonávať prácu a tým si zabezpečiť aspoň čiastkový doplnkový zdroj finančných prostriedkov. Odvolací súd však konštatuje, že i bez tejto eventuality je v možnostiach a schopnostiach otca zaplatiť zvýšené výživné 45 eur mesačne. Okresný súd správne - vychádzajúc z výslovného návrhu matky - určil i okamih zvýšenia vyživovacej povinnosti otca dňom 1.10.2011. Najneskôr k uvedenému dátumu totiž boli splnené podmienky pre konštatovanie zásadnej zmeny pomerov účastníkov. Rovnako správne určil nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 30.4.2012, keď vychádzal z rozdielu medzi zvýšenou a pôvodne určenou sumou výživného. Plne akceptovateľné je i povolenie splácania tohto nedoplatku v 10-eurových splátkach spolu s bežným výživným. Napokon správne okresný súd vyslovil priamo vo výroku zmenu predchádzajúceho (právoplatného a vykonateľného) rozhodnutia v časti o výživnom na maloletú Q.. V tejto súvislosti je žiaduce dodať, že aktuálne jediným súdnym rozhodnutím o výške výživného otca k maloletej Q. je preskúmavané (potvrdené) rozhodnutie súdu prvého stupňa v spojení s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .