Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/66/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311208348 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311208348.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej v právnej veci navrhovateľa: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. U., J. XXX/X, proti odporkyni: S. I., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, zo dňa 22. novembra 2011, sp. zn. 4C 166/2011-19, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý žiadal znížiť výživné na dcéru S. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne od 1.9.2011. Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 5P 152/2008-89 zo dňa 21.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoP 11/2010-102 zo dňa 23.2.2010, ktorým došlo k zvýšeniu výživného navrhovateľa (otca) na maloletú S. zo sumy 1.100,- Sk na sumu 70 eur mesačne a na maloletú I. zo sumy 1.100,- Sk na sumu 70 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16.4.2010. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Čadci sp. zn. 5C 63/2011 zistil, že bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zníženie výživného vo vzťahu k maloletej I.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2011. Vzhľadom na aktuálnosť podaných návrhov navrhovateľa na zníženie výživného tak vo vzťahu k dcére S. ako aj mal. I., vychádzal zo skutkových okolností zistených v konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 5C 63/2011. Zistil, že otec s rodinou nebýva v spoločnej domácnosti, odsťahoval sa do Považského Chlmca dňa 20.6.2008. Navrhovateľ má dve maloleté deti S. a L., ktoré chodia do základnej školy. Otec bol živnostníkom, podľa daňového priznania a potvrdenia Daňového úradu Žilina 1 za zdaňovacie obdobie roku 2009 bol základ dane 234 eur a za rok 2010 4.773,14 eur. Od 1.7.2011 pracuje v spoločnosti Soar s.r.o., kde dosahuje príjem 500 eur mesačne. Odporkyňa v školskom roku 2011/2012 je študentkou 4. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb, t.j. je v maturitnom ročníku. Vychádzajúc z predpokladaných nákladov, ktoré odporkyňa v tomto veku má, jedná sa o zvýšené výdavky, než bolo v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom. Na základe zistených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu nedošlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky určeného výživného. Naopak, potreby odporkyne sa zvýšili v súvislosti s jej štúdiom, vekovou kategóriou a jej celkovou životnou úrovňou.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že od 7.11.2011 je PN, ktorá trvá naďalej. Je po operácii a čaká ho ešte ďalšia operácia. Jeho príjem sa znížil a zvýšili
sa mu náklady na lieky. Pokiaľ došlo k vyporiadaniu BSM deťom nedával nič, keďže si kúpil byt, na ktorý si musel zobrať ešte pôžičku. Naopak matka bola právoplatne odsúdená za to, že spreneverila 40.000,- Sk. Jemu osobne sa zvýšili výdavky na dcéru L.. Vzhľadom na zníženie jeho príjmu žiadal návrhu na zníženie výživného vyhovieť.
Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ v odvolaní uvádza iba náklady na dcéru L., pričom neprihliada na to, že aj ona na štúdium má náklady. Navrhovateľ sa 15 rokov o ňu nezaujíma, nemá záujem ju navštíviť a popriať jej na narodeniny, meniny a Vianoce. Príjem jej matky predstavuje 170 eur opatrovné a 100 eur brigádna činnosť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výkladu vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmenu pomerov v zmysle uvedeného ustanovenia možno definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodnutí. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Sporové konanie ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. V sporovom konaní je účastník ku splneniu tejto povinnosti nútený v záujme prejednania veci predovšetkým inštitútmi, ktoré slúžia k príprave pojednávania. Nesplnenie povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ak sa jedná o skutočnosti rozhodné podľa hmotného práva (v danom prípade Zákona o rodine), znamená neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazu, čo má pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie.
Navrhovateľ v danej prejednávanej veci na základe podaného návrhu na začatie konania sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k odporkyni tvrdiac, že nastali hmotnoprávne podmienky uvedené v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že od posledného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zníženie výživného. V návrhu na začatie konania uviedol, že tieto podmienky nastali, keďže od 1.7.2011 sa mu znížil príjem, pracuje ako zamestnanec, nie ako živnostník a nie je schopný platiť výživné v pôvodnej výške. Uvedené skutočnosti sú tvrdenia, ktoré bol povinný navrhovateľ v konaní preukázať, na základe tých procesných možností, ktoré mu občiansky súdny poriadok ako účastníkovi konania priznáva (§ 120 a nasl. O.s.p.). Navrhovateľ však v priebehu prvostupňového konania nepreukázal, že by nastali hmotnoprávne podmienky uvedené v § 78 ods. 1, v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a v § 62 Zákona o rodine, t.j. nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, že od 1.7.2011 došlo k poklesu jeho príjmu z dôvodu zmeny zamestnania ako aj z dôvodu zlého zdravotného stavu. Navrhovateľ na základe svojho procesného postavenia bol z hľadiska toho, aby mohol byť v spore úspešný, povinný nielen takéto skutočnosti tvrdiť, ale zároveň aj ich preukázať. Skutočnosti uvádzané v návrhu na začatie konania zostali len v pozícii
tvrdenia a na základe slabej dôkaznej iniciatívy tieto tvrdenia v konaní preukázané neboli. Teória hovorí o neunesení dôkazného bremena účastníka konania, ktoré má za následok nepriaznivé rozhodnutie súdu spočívajúce v zamietnutí jeho návrhu. Keďže aj v danom prípade takéto procesné okolnosti nastali, správne okresný návrh navrhovateľa na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd správne posúdil podmienky návrhu navrhovateľa na zníženie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s procesnými podmienkami uvedenými v § 120 ods. 1 O.s.p., krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej žiadne v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.