Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/11/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311209035 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5311209035.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka JUDr., Jany Kotrčovej v právnej veci starostlivosti o maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov matky: I. O., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XX, a otca: J. P., nar. XX.X.XXXX, bytom R., V. XXXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Vaňom, advokátom so sídlom v R., V. XXXX v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Čadci 11P 23/2011-100 zo dňa 31.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého J. P. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc dňom 22.9.2011. Nedoplatok na výživnom v sume 60,- Eur súd povolil otcovi splácať po 20,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej opravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Čadci 5P 63/2009 zo dňa 28.1.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7CoP/38/2010 zo dňa 28.7.2010) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Zmena pomerov nastala najmä na strane maloletého dieťaťa, keď od poslednej úpravy výživného matka prestala poberať rodičovský príspevok a maloleté dieťa nastúpilo do materskej školy. Otec uzavrel manželstvo dňa 28.8.2010, z ktorého pochádza maloletý syn O., nar. XX.X.XXXX. Pokiaľ matka žiadala zaviazať otca na úhradu nákladov spojených so zariadením detskej izby, ako i k povinnosti prispievať okrem určeného výživného 5 krát do roka sumou 50,- Eur, v tejto časti súd jej návrh zamietol ako nedôvodný, lebo zvýšené náklady zohľadnil už pri určení výšky výživného. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletého dieťaťa. Poukazovala na to, že s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca ako i jeho majetkové pomery súd mohol priznať výživné aspoň vo výške 200,- Eur. Otec svojej manželke a druhému synovi dopraje všetko aj to, čo nie je nevyhnutné, kupuje značkové veci, dovolí si drahé autá, dovolenky a výlety niekoľkokrát ročne na úkor maloletého J.. Ak aj manželka otca chcela študovať, mala možnosť využiť dennú formu štúdia, ktorá je ešte stále bezplatná, nakoľko je nezamestnaná, pričom ona ako matka takúto možnosť nemala, pretože sa o svojho syna stará sama a rodičia nie sú denne doma, aby jej mohli pomôcť. V čase, keď otec opustil spoločnú domácnosť, kvôli terajšej svojej manželke sľúbil, že dá maloletému všetko, čo bude potrebovať a takto to bolo vždy, keď niečo potreboval pre maloletého sľúbil, ale nesplnil. Aj keď si uvedomuje, že sľuby nie sú právne záväzné, chcela tým poukázať len na charakter osobnosti otca. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody osobné rozhodnutia o výživnom, možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia ak od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov spojených s prípravou na ďalšie povolanie a pod., ale i na strane povinného (v tomto prípade otca maloletého dieťaťa) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod. Súd rozhodujúci o zmene výživného je povinný vždy skúmať k akej zmene pomerov medzi účastníkmi od poslednej úpravy došlo, či sa jedná o zmenu trvalého charakteru, pričom, ale už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by išlo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné poukázať na to, že od poslednej úpravy výživného (tak ako to konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia) uplynula veľmi krátka doba a preto v tomto prípade ani nebolo možné hovoriť o výraznej zmene pomerov na strane účastníkov konania. Samotná skutočnosť, že matka prestala poberať rodičovský príspevok ešte sama o sebe neodôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa a to s prihliadnutím už i na tú skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi O., pričom sa jeho majetkové pomery oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu výrazným spôsobom nezmenili. Keďže, ale otec opravný prostriedok proti prvostupňovému rozsudku nepodal, ani odvolaciemu súdu neprislúchalo v tomto smere zasahovať do výšky výživného tak, ako bola určená prvostupňovým súdom (i keď je toho názoru, že na zmenu pomerov, ktorá tu nastala od posledného rozhodnutia je zvýšenie výživného o 30,- Eur v tomto prípade neprimerané), preto rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ matka vo svojom návrhu požadovala úhradu ďalších nákladov, tak ako ich špecifikovala v návrhu v tomto smere prvostupňový súd postupoval správne, keď návrh zamietol, lebo náklady na výživu a výchovu maloletého dieťaťa sú obsiahnuté vo výške výživného, ktorú určoval prvostupňový súd. Tak ako je už i vyššie uvedené v konaní o zvýšenie výživného súdu neprislúcha už posudzovať výšku pôvodne určeného výživného, ale môže len vyhodnotiť zmenu pomerov, ktorá tu nastala od posledného rozhodnutia. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by otec od posledného rozhodnutia získal majetok vyššej hodnoty, alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá by zdôvodňovala zvýšenie výživného, pričom na strane maloletého dieťaťa v dôsledku jeho fyzického vyspievania za dobu od posledného rozhodnutia taktiež k výraznej zmene dôjsť nemohlo. Pokiaľ otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi O., nemožno mu vytýkať ani skutočnosť, kedy na zabezpečenie potrieb rodiny si zobral úver, ktorý v súčasnej dobe spláca. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, lebo sa tu jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.