Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/258/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411203199 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411203199.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Cipciar & partners, s.r.o., Haburská 49/ F, Bratislava, IČO: 36 716 669, proti odporcom v rade: 1/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, zastúpený odporkyňou v 2/ rade D. L., 2/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, v konaní o zaplatenie 2.415,75 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/137/2011-78 zo dňa 26. marca 2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V odvolaním nenapadnutej časti ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 7C/137/2011-78 zo dňa 26. marca 2012 zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade k povinnosti, aby spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi sumu 2.415,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 15.7.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodne prvostupňový súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatiť sumu 2.378,40 €, úrok zo sumy 1.699,56 € vo výške 12,5 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 2.121,19 € vo výške 9 % ročne od 15.07.2011 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.04.2007 uzavreli odporcovia s navrhovateľom úverovú zmluvu ZIL/87056/001, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru v celkovej výške 400.000,- Sk s individuálne dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou. Odporcovia sa zaviazali splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach, a to inkasom z účtu odporcu vo výške dohodnutej mesačnej splátky. Odporcovia v priebehu splácania poskytnutého úveru nedisponovali potrebným množstvom peňažných prostriedkov na účte u navrhovateľa, z ktorého sa realizovalo inkaso splátok v prospech navrhovateľa. Preto nebolo možné zrealizovať prevod splátok úveru. V dôsledku omeškania so splácaním úveru navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie omeškaných splátok, keďže odporcovia dlžnú čiastku neuhradili ani dodatočne, navrhovateľ oznámil odporcom zosplatnenie celého úveru ku dňu 15.05.2010. Dňa 10.04.2003 uzavrel odporca v 1/ rade s navrhovateľom zmluvu o bežnom účte, v ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu zriadiť a viesť bankový účet a odporca sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania, pričom v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, navrhovateľ úročí vzniknutý zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom. Výška debetného zostatku na bežnom účte je 37,35 €. Debetná úroková sadzba vyhlasovaná navrhovateľom je vo výške 25 % ročne. Odporcovia napriek výzvam
navrhovateľa do dňa podania návrhu dlžnú sumu nezaplatili. Aktuálna výška dlžnej sumy predstavuje 2.415,75 €, z toho nezaplatená istina vo výške 1.699,56 €, riadny úrok vo výške 356,91 €, úrok z omeškania vo výške 257,21 €, debetný zostatok na bežnom účte vo výške 37,35 € a poplatky vo výške 64,72 €. Navrhovateľ sa s odporcom dohodol, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12 % ročne. Za obdobie odo dňa vyhotovenia výpisu z bankovej knihy navrhovateľa, t.j. od 15.07.2011, si navrhovateľ riadne úroky vo výške 12 % ročne zo sumy 1.699,56 € uplatňuje ako príslušenstvo žalovanej sumy. V zmysle zmluvy o bežnom účte sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že debetný zostatok na bežnom účte sa bude úročiť debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom, ktorá je vo výške 25 % ročne. Za obdobie odo dňa vyhotovenia výpisu z bežného účtu odporcu, t.j. od 1.7.2011 si navrhovateľ tieto úroky z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 37,35 € uplatňuje ako príslušenstvo žalovanej sumy. V zmysle čl. VI. úverovej zmluvy sa navrhovateľ s odporcom dohodli, že v prípade omeškania odporcu so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa úverovej zmluvy sa budú tieto záväzky úročiť úrokmi z omeškania vo výške 15 % ročne. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a odporca ako spotrebiteľ sa dostal do omeškania dňa 16.5.2010, výpočet úrokov z omeškania sa riadi znením § 369 Obchodného zákonníka, navrhovateľ si uplatňuje úroky z omeškania vo výške určenej v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 9 % ročne. Za obdobie odo dňa vyhotovenia výpisu z bankovej knihy navrhovateľa, t.j. od 15.7.2011 si navrhovateľ tieto úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.121,19 EUR uplatňuje ako príslušenstvo žalovanej sumy.
Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný len v časti, keď ju zamietol v tej časti, pokiaľ žiadaný úrok z omeškania presahoval výšku 9 % ročne. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, prečo žiada priznať úrok podľa Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej veci, preto súd mu priznal zákonný úrok v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacími predpismi a to vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, ktorá bola v tom čase 9 % ročne. O trovách konania rozhodne prvostupňový súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to v časti, v ktorej súd návrh žalobcu zamietol. V odvolaní uviedol, že si uplatnil právo na zaplatenie riadnych úrokov odo dňa nasledujúceho po dni výpisu z bankových kníh, t.j. od 15.7.2011 až do zaplatenia zo sumy istiny 1.699,56 €. Podľa čl. III. zmluvy č. ZIL/87056/001, ktorú účastníci uzatvorili 23.4.2007 bolo dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12 % p.a. Prvostupňový súd síce navrhovateľovi priznal ním uplatnené vyčíslené úroky ku dňu výpisu z bankových kníh žalobcu, t.j. vo výške 356,91 €, avšak nepriznal mu úroky, ktoré si uplatnil po dni výpisu z bankových kníh a to v zmysle dohodnutej výšky 12 % ročne zo sumy 1.699,56 € do zaplatenia. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd nijako neodôvodnil zamietnutie tejto časti návrhu. Takéto rozhodnutie považuje žalobca za nenáležite odôvodnené v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. Ďalej odvolateľ uviedol, že úrok vo výške 12 % p.a., ktorý si navrhovateľ uplatnil, je riadnym úrokom dohodnutým v zmluve, ktorý predstavuje odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľom odporcovi. Nárok na úrok vo výške 12 % vznikol žalobcovi uzatvorením zmluvy a následným čerpaním a nesplatením úveru žalovanými. Preto odvolateľ je toho názoru, že výška sadzby zmluvne dohodnutého riadneho úroku je zároveň v súlade s občiansko-právnymi predpismi. Úroková sadzba je primeraná v súlade s ochranou spotrebiteľa a bankovej praxi pri poskytovaní spotrebiteľských úverov obvyklá. Preto vzhľadom na uvedené považuje rozsudok v tejto časti za zmätočný, preto žiada, aby odvolací súd priznal navrhovateľovi i uplatnený úrok vo výške 12 % ročne zo sumy 1.699,56 € od 15.7.2011 do zaplatenia, nakoľko žalobca v konaní riadne preukázal nárok na jeho zaplatenie. Súd uložil povinnosť odporcom zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.415,75 € a nie zo sumy 2.121,19 € tak, ako to žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu, tzn. že súd priznal navrhovateľovi vyššiu sumu, ako žiadal. Rovnako súd postupoval aj v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby zaviazal odporcu v 1/ rade, aby zaplatil sumu 37,35 € spolu s debetným úrokom vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 do zaplatenia. Súd však zaviazal na zaplatenie tejto sumy 37,35 € obidvoch žalovaných. Vzhľadom na uvedené považuje aj v tejto časti rozsudok za zmätočný v rozpore so zásadou viazanosti súdu žalobným petitom. V tejto súvislosti poukázal na § 153 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Navrhuje preto, aby odvolací súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.121,19 € od 15.7.2011 do zaplatenia a odporcu v 1/ rade zaviazal na zaplatenie sumy 37,35 € s
debetným úrokom vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 do zaplatenia. V nadväznosti na uvedené odvolateľ poznamenáva, že okresný súd navrhovateľovi nepriznal ani ním uplatňovaný debetný úrok vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 do zaplatenia. Súd však toto rozhodnutie nijako neodôvodnil, a preto považuje toto rozhodnutie aj v tejto časti za zmätočné v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. Ďalej odvolateľ uviedol, že účastníci sa výslovne v zmluve o bežnom účte dohodli, že žalovaný v 1/ rade sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky len do zmluvne povoleného prečerpania a že debetný zostatok na bežnom účte sa bude úročiť debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom. Odporca v 1/ rade sa zmluvou o bežnom účte (čl. II. ods. 3) zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne dohodnutého úveru. V prípade zmluvne nedohodnutého prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí banka vzniknutý debetný zostatok úrokom z omeškania vyhlasovaným a zverejňovaným bankou obvyklým spôsobom. Debetná úroková sadzba je vo výške 25 % ročne v zmysle prehľadu úrokových sadzieb. Debetná úroková sadzba nie je sankciou, ale nakoľko bežný účet v zásade neslúži na prečerpanie finančných prostriedkov, čo znamená, že jeho majiteľovi neumožňuje mať záporný zostatok na bežnom účte, si v prípade nepovoleného prečerpania účastníci dohodli vyššiu úrokovú sadzbu. Úročenie tzv. debetného zostatku (nepovoleného prečerpania na bežnom účte) debetnou úrokovou sadzbou, ktorej sadzba je vyššia ako je bežný riadny úrok, je štandardnou praxou v bankovom sektore pri poskytovaní bankových služieb jednotlivým klientom. Nárok na debetný zostatok a debetný úrok nie je nárokom vyplývajúcim z úverového vzťahu, ale zo vzťahu založeného zmluvou o bežnom účte, preto v danom prípade nemožno zaviazať na zaplatenie istiny v časti, ktorá predstavuje debetný zostatok na bežnom účte i žalovaného v 2/ rade, nakoľko tento nie je účastníkom vzťahu založeného zmluvou o bežnom účte (nie je majiteľom bežného účtu). Odporkyňa v 2/ rade je účastníkom záväzkového vzťahu založeného zmluvou o osobnou spotrebiteľskom úvere. V zmysle vyššie uvedeného odvolateľ má za to, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno ohľadom žalovanej sumy, nakoľko si uplatnil a riadne dôkaznými prostriedkami preukázal svoj nárok na istinu čo do výšky uplatneného príslušenstva pohľadávky, výšky úrokových sadzieb ako i právneho dôvodu takto uplatneného príslušenstva pohľadávky. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti zmenil, prípadne zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozhodnutie, ktorým v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Právo účastníka konania na spravodlivý proces je v podmienkach právneho poriadku SR zakotvené v ust. § 221 ods. 1 písm. f), v čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a táto vada spôsobuje nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia.
Súd sa vždy musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku. Vždy musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Má obsahovať dostatok dôvodov a uvedenie má byť zrozumiteľné. Z formulácie ust. § 132 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný vždy dôkazy vyhodnotiť a zdôvodniť napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné a prečo niektoré nezobral do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Všetky tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd opomenul zaoberať sa uzavretou úverovou zmluvou č. ZIL/87056/001, ktorou navrhovateľ poskytol
odporcom v 1/ a 2/ rade spotrebný úver. Navrhovateľ si v konaní uplatnil právo na zaplatenie úrokov od 15.7.2011 až do zaplatenia zo sumy istiny 1.699,56 €. V čl. III. zmluvy o osobnom spotrebiteľskom úvere č. ZIL/87056/001 zo dňa 23.4.2007 vyplýva, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 12 % p.a. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi ním uplatnené vyčíslené úroky ku dňu výpisu z bankových kníh vo výške 356,91 €, no nepriznal mu úroky, ktoré si navrhovateľ uplatnil po dni výpisu z bankových kníh navrhovateľa a to v zmluvne dohodnutej výške 12 % ročne zo sumy 1.699,56 € (suma istiny poskytnutého a čerpaného úveru) do zaplatenia. Prvostupňový súd však neodôvodnil, prečo v tejto časti návrh zamietol. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo súd uložil povinnosť odporcom v 1/ a 2/ rade zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 2.415,75 € a nie zo sumy 2.121,19 € tak, ako to žiadal navrhovateľ vo svojom návrhu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 153 O.s.p., ktorý jednoznačne zakotvuje, kedy môže súd prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. V opačnom prípade je súd viazaný vždy petitom návrhu. Prvostupňový súd nezdôvodnil, prečo navrhovateľovi nepriznal ním uplatňovaný debetný úrok vo výške 25 % ročne od 1.7.2011 do zaplatenia, preto aj v tejto časti je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a v časti návrhu, v ktorej došlo k jeho zamietnutiu, vec opätovne prejednať a rozhodnúť.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.