Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/269/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610210287 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5610210287.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpená Advokátska kancelária Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Údernícka č. 5, proti žalovaným: 1/ Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. XXX, 2/ Q. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. č. XXX, toho času bytom R. S., ul. K. č. XXX, o zaplatenie 8.366,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/26/2011-110 zo dňa 24. februára 2012, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu vo výroku,, ktorým zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému 2/, ako aj vo výroku, ktorým žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd zamietol žalobu žalobcu proti žalovanej 1/, zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é.
Vo výroku, ktorým zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 501,50 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovanému 2/ sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č. k. 8C/26/2011-110 zo dňa 24. 02. 2012 Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu žalobcu v hore uvedenej veci. Žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 501,50 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že „...dňa 16. 05. 2008 bolo spôsobené poškodenie osobného motorového vozidla značky Suzuki SX4, EČ: LM589BK v držbe F. W. osobným motorovým vozidlom Volkswagen Bora, EČ: LM521AZ v držbe žalovaného II. Žalovaný II. bol napriek údajom evidencie na dopravnom inšpektoráte prevádzkovateľom tohto motorového vozidla na základe vzájomnej dohody s jeho bývalou manželkou - žalovanou I.; ich manželstvo zaniklo 28. 02. 2007. Ústnou formou sa rozvedení manželia dohodli, že motorové vozidlo zostáva vo výlučnom vlastníctve bývalého manžela, teda žalovaného II. a následne, pod vplyvom súdneho konania, svoju dohodu vyhotovili aj v písomnej forme. Údaj v evidencii dopravného inšpektorátu o vlastníctve resp. držbe motorového vozidla má len informačný a evidenčný charakter, nepreukazuje
skutočné vlastníctvo ani držbu motorového vozidla. Z tohto dôvodu súd žalobu voči žalovanej I. ako neprevádzkovateľke motorového vozidla zamietol. Zodpovednosť žalovaného II. na škode vzniknutej pri dopravnej nehode 16. 05. 2008 ako prevádzkovateľa motorového vozidla Volkswagen Bora, EČ: LM521AZ nebolo medzi stranami konania sporným. Rovnako nebola medzi stranami konania spornou skutočnosť, že toto motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené, preto žalobcovi vznikla povinnosť z poistného garančného fondu poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú poškodenej F. W. ako prevádzkovateľke poškodeného motorového vozidla (ktoré bolo vlastníctvom leasingovej spoločnosti). Spornou bola výška náhrady škody vzhľadom na tvrdenie žalovaného II. o tom, že s poškodenou F. W. ustálili výšku škody na 100.000,- Sk (v súčasnosti 3.319,39 eur). Pravdivostná hodnota tohto tvrdenia žalovaného II. je preukázaná písomnou dohodou uzatvorenou medzi F. W. a Q. W. 02. 07. 2008 označenou ako Dohoda o urovnaní. V texte tejto dohody je konštatované, že F. W. má ku dňu uzatvorenia tejto dohody voči Q. W. pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou dňa 16. 05. 2008 v celkovej výške 100.000,- Sk. Táto dohoda predstavuje generálne urovnanie sporného nároku z náhrady škody. Základným predpokladom urovnania je spornosť alebo pochybnosť, ktoré majú strany ohľadne záväzku. Urovnaním niektorý z účastníkov môže nadobudnúť aj práva, ktoré doteraz nemal, alebo jeho práva môžu byť modifikované. Podstatou urovnania je odstránenie právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu. Príčina spornosti nároku môže byť rôzna (napríklad aj výška pohľadávky). Predmetom urovnania môžu byť práva a povinnosti, ktorými môžu účastníci disponovať; nemusia vyplývať iba zo zmluvných vzťahov. Aj keď poškodená F. W. v postavení svedkyne v tomto súdnom konaní uvádzala, že sa žalovaný II. zaviazal zaplatiť sumu 100.000,- Sk ako náhradu škody z titulu nákladov na odťah, užívanie iného automobilu, cestovné náklady do Popradu, spoluúčasť a telefonáty, toto tvrdenie svedkyne nekorešponduje s textom dohody o urovnaní z 02. 07. 2008. V tejto dohode je uvedené, že poškodená má ku dňu uzavretia tejto dohody pohľadávku z titulu náhrady škody v celkovej výške 100.000,- Sk. V dohode je teda výslovne konštatovaná existencia pohľadávky poškodenej voči žalovanému II. v čase uzavretia dohody (cit.: „má ku dňu uzatvorenia tejto dohody pohľadávku z titulu náhrady škody“) a je v nej označený aj dôvod vzniku a právny titul pohľadávky (náhrada škody z titulu dopravnej nehody zo dňa 16. 05. 2008), ako aj jej výška 100.000,- Sk. Žiadnym spôsobom z textu tejto dohody nie je možné ustáliť, že táto suma predstavuje len časť škody, zodpovedajúcu iným nákladom poškodenej (na odťah, za užívanie iného automobilu, cestovné náklady, spoluúčasť a výdavky na telefonáty) tak, ako to prezentovala na pojednávaní svedkyňa W.. Rovnako žiadnym spôsobom z dohody nevyplýva, že v nej nie sú zahrnuté náklady na opravu motorového vozidla. Súd podotýka, že náklady na odťah motorového vozidla vo výške 3.380,- Sk (teraz 112,20 eur) sú v zmysle likvidačnej správy zo 14. 08. 2008 súčasťou likvidácie poistnej udalosti rovnako, ako je súčasťou jej likvidácie aj pôvodne odpočítaná spoluúčasť vo výške 12.602,57 Sk (418,33 eur), ktorá bola žalobcom poškodenej 22. 01. 2010 poukázaná. Podľa tvrdenia žalovaného II. od neho poškodená F. W. požadovala po nehode najskôr sumu 150.000,- Sk, neskôr sumu 100.000,- Sk ako náhradu celej škody vzniknutej pri dopravnej nehode 16. 05. 2008. Tomuto tvrdeniu žalovaného II. korešponduje aj odkaz dohody o urovnaní, ktorú uzatvoril s poškodenou W. 02. 07. 2008, na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci si môžu vzájomné práva a povinnosti z občianskoprávnych vzťahov odpraviť dohodou odchylne od zákona. Rovnako sa pošk. W. zaviazala v prípade riadnej a včasnej úhrady sumy 100.000,- Sk podľa tejto dohody odpustiť žalovanému II. zvyšok škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody v sume ustálenej pri likvidácii poistnej udalosti. Toto zmluvné ujednanie súd vyhodnotil podľa jeho obsahu ako dohodu o odpustení dlhu z titulu peňažného záväzku na náhradu škody. Táto dohoda spôsobila zánik pohľadávky veriteľky F. W. bez jej uspokojenia, čo zákon nevylučuje. Nešlo pritom o jednostranný právny úkon veriteľa, pretože právna úprava vyžaduje aj súhlas dlžníka. Dodržaná bola aj zákonná písomná forma dohody o odpustení dlhu. Súd vychádzal z toho, že dohodu o odpustení dlhu možno uzavrieť len ohľadom už existujúcich práv, nie práv aj budúcich. Dňa 02. 07. 2008 F. W. už existovalo právo na náhradu škody voči Q. W., pretože samotná škoda z titulu prevádzky motorového vozidla vznikla 16.5.2008. Súd uveril tvrdeniu svedkyne o tom, že pri vyporiadaní svojho nároku na náhradu škody počítala aj s vyplatením poistného plnenia, veď v dohode o urovnaní z 02. 07. 2008 sa zaviazala v prípade riadnej a včasnej úhrady sumy 100.000,- Sk podľa tejto dohody odpustiť žalovanému II. zvyšok škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody v sume ustálenej pri likvidácii poistnej udalosti. V čase podpisu tejto dohody 02. 07. 2008 síce nebola výška škody jednoznačne ustálená, ale v žiadosti o uvoľnenie poistného plnenia pre Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group už dňa 26. 05. 2008 poškodená uvádza predpokladaný rozsah škody 250.000,- Sk. Poškodenej nič nebránilo dohodnúť sa na vyššej náhrade škody. Ako osoba pracujúca vo finančnej sfére musela poškodená W. vedieť, že nie je možné požadovať nárok na výplatu náhrady škody z tej istej udalosti aj voči poisťovni, aj voči škodcovi; tým skôr, že na vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nie je uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Ak
by sa žalovaný II. zaviazal poškodenej W. dohodou z 02. 07. 2008 neuhradiť škodu vzniknutú priamo na poškodenom motorovom vozidle, ale škodu súvisiacu s dopravnou nehodou zo 16. 05. 2008 (náklady na telefonáty, cestovné, náhrada za užívanie iného motorového vozidla), potom by táto skutočnosť bola jednoznačne v zmluve uvedená. Zmluva bola zhotovená advokátom (ktorý má povinnosť postupovať podľa pokynov klienta a do zmluvy uviesť skutočný prejav vôle zmluvných strán) a poškodená W. si ju podľa vlastných slov pred podpisom prečítala, jednotlivé zmluvné ustanovenia jej boli vysvetlené. Ak by mala akúkoľvek pochybnosť o obsahu dohody, nič jej nebránilo ako osobe v problematike zorientovanej vyjadriť v zmluve skutočnosť, že čiastka 100.000,- Sk nepredstavuje celú náhradu škody, ale len náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s dopravnou nehodou. Rovnako sa zmluvné strany v snahe vyhnúť sa akýmkoľvek ďalším sporom a nedorozumeniam dohodli na Salvatorskej klauzule. Keďže sa poškodená W. dohodou z 02. 07. 2008 vo vzťahu k prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, vzdala svojho nároku na náhradu škody na sumu 3.319,39 eur, žalobcovi nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie z garančného fondu ani komerčnej poisťovni poškodenej ani poškodenej samotnej nad sumu prevyšujúcu 100.000,- Sk (teraz 3319,39 eur). Kancelária totiž poškodenému poskytuje poistné plnenie za rovnakých podmienok, za akých ich poskytuje poisťovateľ. Poisťovateľ môže poskytnúť poistníkovi náhradu škody len vo výške, v akej prislúcha voči škodcovi. Dohodou z 02. 07. 2008 si poškodená uplatnila právo na náhradu škody len do výšky 100.000,- Sk s tým, že vo zvyšku sa svojho nároku vzdala. Nemožno hovoriť o vzdaní sa nároku, ktorý vznikne v budúcnosti. Poškodená v tento deň vedela, že má nárok voči žalovanému II. na náhradu škody, ktorého predpokladaná výška bola 250.000,- Sk. Skutočnosť, že poškodená nepočkala pri rokovaniach so žalovaným II. na presné vyčíslenie náhrady škody, ale v snahe mať istotu vyplatenia peňazí uzatvorila dohodu o urovnaní z 02. 07. 2008, že nedomyslela následky svojho unáhleného konania, nemôže byť na ťarchu žalovaného II.. Ak by sa poškodená nechcela vzdať svojho nároku na náhradu škody, nič jej nebránilo s uzatvorením dohody so škodcom počkať (keď poistné plnenie jej bolo vyplatené ešte v ten istý mesiac). Vzhľadom na obsah dohody o urovnaní z 02. 07. 2008 žalovaný II. nie je ten, na úkor koho vzniklo poškodenej bezdôvodné obohatenie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Medzi žalovanými je samostatné procesné spoločenstvo. Žalovaná I. si uplatnila právo na náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku zaplateného za odpor vo výške 501,50 eur. Keďže bola vo vzťahu k žalobcovi úspešná, súd jej právo na náhradu týchto trov priznal. Žalovaný II. ako úspešný v konaní si voči žalobcovi právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu nebolo priznané....“
Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému 2/, podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalovaného 2/ zaviazal k zaplateniu žalovanej sumy, ako aj trov konania. Taktiež nesúhlasil s uložením povinnosti zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania v sume 501,50 eur.
Uviedol, že žalobný návrh bol voči žalovanému 1/ podaný dôvodne, pričom až počas konania bolo preukázané a súd ustálil, že povinnosť poistiť vozidlo vznikla žalovanému v čase dopravnej nehody prevádzkovateľovi vozidla. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nebol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom vozidla, žalovaný 1/ prvýkrát oznámil žalobcovi až v priebehu podaného odporu. Vtedy predložil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 01. 2007 sp. zn. 7C/80/2006 a dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 22. 02. 2010, podľa čoho bol dlhodobým užívateľom a zároveň prevádzkovateľom vozidla žalovaný 2/. Nakoľko však dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá až po dátume vzniku dopravnej nehody jej predložením žalobcovi, nemohol tvrdenia žalovanej 1/, že ku dňu dopravnej nehody nebola prevádzkovateľom motorového vozidla, považovať za hodnoverne preukázané. Počas súdneho konania žalovaný 2/ potvrdil tieto skutočnosti prezentované žalovaným 1/ a síce, že po rozvode manželstva využíval motorové vozidlo len žalovaný 2/. Uvedené skutočnosti však nič nemenia na tom, že ku dňu dopravnej nehody bol ako držiteľom vozidla v centrálnej evidencii vozidiel vedený žalovaný 1/. Žalovaným nič nebránilo zabezpečiť prepis motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel tak, ako to vyplýva z ust. § 90 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. oznámiť na okresnom dopravnom inšpektoráte, kde je vozidlo evidované, prevod držby vozidla na inú osobu a to do 7 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Taktiež bolo potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že žalobca pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal z údajov evidencie motorových vozidiel, podľa ktorej bol v čase
dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla žalovaný 1/. Okrem toho žalobca zaslal žalovanému 1/ výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 26. 01. 2010, ktorú žalovaný 1/ prevzal dňa 01. 02. 2010, na ktorú nijakým spôsobom nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľom vozidla ku dňu dopravnej nehody bol žalovaný 1/, bola preukázaná až po podaní žalobného návrhu v rámci podaného odporu a následným výsluchom žalovaného 2/ na pojednávaní treba považovať, že žalobný návrh bol podaný voči žalovanému 1/ dôvodne a žalobca preto nie je povinný žalovanému 1/ nahradiť zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko ním žalovaný 1/ preukázal skutočnosti, o ktorých žalobca nemal vedomosť a ktoré mohol žalovaný 1/ preukázať ešte pred podaním žaloby. Okresný súd preto nemal priznať žalovanému 1/ náhradu trov konania vôbec, keďže z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca dôvodne domnieval, že jeho nárok na plnenie voči žalovanému 1/ skutočne existuje a je osobou pasívne legitimovanou v konaní ako osoba zodpovedná podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 427 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o odvolanie voči zamietnutiu žaloby voči žalovanému 2/, odvolateľ poukázal na znenie ust. § 585 ods. 1, § 574 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že podpisom dohody o urovnaní zo dňa 02. 07. 2008 sa poškodená nemohla vzdať svojho práva na náhradu škody, ktorá jej vznikla opravou vozidla z dôvodu jeho poškodenia dopravnou nehodou, keď faktúra za opravu bola vystavená dňa 18. 07. 2008, kedy poškodenej vzniklo právo na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú dopravnou nehodou voči žalovanému 2/. Vzhľadom na uvedené je preto dohoda o urovnaní v časti článku II. bod 2.1 písm. b/, ktorým sa poškodená vzdala, resp. odpustila žalovanému 2/ zvyšok škody spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody, neúčinná a neplatná. Nemožno sa totiž platne vzdať takých práv, ktoré ešte len môžu v budúcnosti vzniknúť. Ak došlo k uzavretiu dohody o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu, ktoré vzniknú v budúcnosti, takáto dohoda by bola neplatná. Suma vo výške 100.000,- Sk pokryla len náklady poškodenej vzniknuté do dňa jej uzavretia, t. j. do 02. 07. 2008, pričom v prípade, ak tieto v danej výške skutočne nevznikli, má žalovaný 2/ voči poškodenej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré tým na strane poškodenej vzniklo. Nároky poškodenej voči žalovanému 2/, vzniknuté po dni uzavretia dohody o urovnaní, zostali zachované a boli uhradené z poistného garančného fondu žalobcu, nakoľko k vozidlu žalovaného 2/ ku dňu dopravnej nehody nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. Ďalej žalobca poukázal aj na nezrovnalosti vyskytujúce sa v dohode o urovnaní. V celom texte dohody sa uvádza, že ide o škodu vzniknutú v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 2/. Dopravná nehoda však nebola spôsobená ani zavinená žalovaným 2/, ale doposiaľ nezisteným vodičom. Ďalej sa účastníci v článku II. dohody dohodli na odpustení zvyšnej časti dlhu v prípade riadneho a včasného zaplatenia sumy 100.000,- Sk. Dlžná suma mala byť v zmysle dohody uhradená do 10 dní po podpise. K úhrade zo strany žalovaného 2/ došlo až dňa 14. 07. 2008 a keďže lehota na úhradu dlžnej sumy skončila 12. 07. 2008, nebola naplnená podmienka pre odpustenie zvyšnej časti škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa poškodená ani nemohla účinne vzdať práva na náhradu škody, ktorá spočívala okrem iného aj v nákladoch za vykonanie opravy vozidla, keďže k tejto došlo až po podpise, dokonca aj po úhrade sumy 100.000,- Sk v zmysle dohody o urovnaní.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania v sume 501,50 eur rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci samej, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia čo do veci samej, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. To platí aj vo vzťahu k vyhodnoteniu právnych následkov uzatvorenej dohody o urovnaní zo dňa 02. 07. 2008. Aj odvolací súd bol toho názoru, že uzatvorením predmetnej dohody došlo k vysporiadaniu všetkých nárokov, ktoré vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 16. 05. 2008. Poškodená predmetnú dohodu uzatvorila dobrovoľne, pričom oboznámiac sa s textom samotnej dohody nie je možné z nej vyvodiť záver, že suma 100.000,- Sk, na zaplatenie ktorej sa zaviazal žalovaný 2/, predstavuje len časť škody, tak ako to tvrdil odvolateľ. Ak poškodená mala za to, že suma 100.000,- Sk z titulu náhrady škody je nepostačujúca, dohodu o urovnaní nemusela podpísať, resp. ju uzatvoriť na inú sumu.
Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže nebolo napadnuté odvolaním.
O trovách odvolacieho konania v prípade žalovaného 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. vychádzajúc z toho, že žalovaný 2/ mal v odvolacom konaní plný úspech. Tento si však trovy odvolacieho konania neuplatnil, a preto mu odvolací súd ich náhradu ani nepriznal.
V prípade žalovanej 1/, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania bol odvolací súd toho názoru, že prvostupňový súd sa pred rozhodnutím o trovách konania mal zaoberať možnou aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O. s. p. na prejednávaný prípad berúc zreteľa na okolnosti prejednávanej veci, ktoré vyšli najavo ešte počas prvostupňového konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .