Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/276/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201389 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611201389.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Rybánským, so sídlom v F., J. XX, proti žalovanému: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XXX, o zaplatenie 704,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/62/2011-74, zo dňa 13. júna 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 25% ročne zo sumy 21,07 eur od 1.2.2011 do zaplatenia, p o t v r d z u j e . Rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 13% ročne z istiny 627,08 eur od 20.1.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 35,12 eur od 20.1.2011 do zaplatenia m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok úveru 13% ročne zo sumy 627,08 eur od 20.1.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania 9% ročne z istiny 35,12 eur od 20.1.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní. Rozsudok vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 270,39 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Rybánského, so sídlom v F., J. č. XX, v mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných do 15. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok až do úplného zaplatenia. Rozsudku vo výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 704,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 627,08 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 70 eur mesačne splatných do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok, s a n e d o t ý k a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 704,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 627,08 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 70 eur mesačne splatných do 15 dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod straty výhody splátok. Vo zvyšku súd žalobu zamietol (čo do povinnosti zaplatiť úrok z omeškania 25% ročne zo sumy 21,07 eur od 1.2.2011 do zaplatenia, úrok z úveru 13% ročne zo sumy 627,08 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 35,12 eur od 20.1.2011 do zaplatenia). Odporcovi uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 183,26 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v mesačných splátkach vo výške 100 eur mesačne splatných do 15 dňa toho-ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod starou výhody splátok. Okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 704,59 eur, ktorá pozostáva z nepovoleného debetného zostatku vo výške 21,07 eur a sumy vo výške 683,52 eur, ktorá sa skladá z nezaplatenej istiny úveru vo výške 627,08 eur, úroku vo výške 35,12 eur a úroku z omeškania vo výške 21,32 eur. Táto medzi účastníkmi nebola sporná. Súd však žalobu v časti uplatneného úroku 25% ročne z debetného zostatku 21,07 eur od 1.2.2011 zamietol. Účastníkmi bolo dohodnuté v článku I. ods. 2 zmluvy o bežnom účte, v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov vzniknutý debetný zostatok úročiť debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou v ČSOB. Súd bez ďalšieho takéto zmluvné dojednanie nemohol považovať za platné. Druhým stranám nič nebránilo dohodnúť si jasný a zrozumiteľný spôsob určenia úročenia debetného zostatku. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde zákon poskytuje vyššiu ochranu spotrebiteľovi ako slabšej strane sporu. Bolo povinnosťou právneho predchodcu navrhovateľa dojednať spôsob určenia výšky debetného zostatku aspoň odkazom na tieto vnútorné predpisy, ktoré jeho spôsob určenia v peňažnom ústave upravujú. Navrhovateľ takto nepostupoval, ide o neurčité zmluvné dojednanie, ktoré je neplatné s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 35,12 eur od 20.1.2011 do zaplatenia, ide o úrok z úrokov z úveru. Právna úprava neumožňuje priznať z takto vyčíslenej sankcie ďalšiu sankciu v podobe úroku z omeškania. V tejto časti preto súd žalobu zamietol. Úrok z úveru vo výške 627,08 eur od 20.1.2011 vo výške 13% ročne navrhovateľovi nepatrí, pretože ide o odplatu za požičanie peňazí. Tým, že sa úver stal splatným v celom rozsahu k 20.1.2010, od tohto dátumu zaniklo právo navrhovateľa na úrok z úveru. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ mal neúspech v nepatrnej časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, preto mu súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 51,45 eur a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia a za písomné podanie žaloby. Za každý úkon právnej služby patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, teda 7,41 eur, čo je za dva úkony právnej služby 14,82 eur. Keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH, patrí mu odmena a náhrady zvýšené od DPH, čo je 23,54 eur (20% zo sumy 117,72 eur) z titulu náhrady súdneho poplatku patrí navrhovateľovi náhrada vo výške 42 eur, spolu prisúdené trovy konania predstavujú 183,26 eur. Voči citovanému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, a to voči tej časti rozsudku okresného súdu, ktorým bol jeho návrh vo zvyšku zamietnutý. Nestotožňuje sa s rozsudkom prvostupňového súdu, pokiaľ mu bol zamietnutý úrok vo výške 25% za debet, ktorý vznikol na účte odporcu. Úroková sadzba vo výške 25% je úrokovou sadzbou za nepovolené prečerpanie bežného účtu, pričom sa nejdená o úrok z omeškania, nakoľko v tomto prípade nedochádza k omeškaniu so splnením peňažného záväzku. Odporca sa zmluvou zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania bolo dohodnuté, že navrhovateľ úročí vzniknutý nepovolený debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom. V zmysle článku V. ods. 2 Zmluvy o bežnom účte tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy Obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.1.2004 a odporca svojim vyhlásením potvrdil, že sa s nimi oboznámil a s ich obsahom súhlasí. Podľa bodu 77 Obchodných podmienok ČSOB zo dňa 1.1.2004 sú úrokové sadzby navrhovateľa klientom k dispozícii v prevádzkových priestoroch ČSOB a na internetovej stránke. Odporca si teda bol vedomý tej skutočnosti, že ak sa na svojom bežnom účte dostane do nepovoleného debetného zostatku, bude suma nepovoleného debetného zostatku úročená debetnou úrokovou sadzbou. Spôsob určenia výšky debetnej úrokovej sadzby považuje za dostatočne jasný a zrozumiteľný, a preto súd prvého stupňa pochybil a vec nesprávne právne posúdil, keď určenie výšky debetnej úrokovej sadzby v Zmluve o bežnom účte označil za neurčité zmluvné dojednanie. Nesúhlasí s nepriznaním úroku z úveru vo výške 13% ročne zo sumy 627,08 eur, t. j. zo sumy istiny od 20.1.2011 do zaplatenia. Úroky možno definovať ako odmenu za poskytnuté peniaze, teda prostredníctvom nich je určená cena peňažných prostriedkov, ktorých poskytnutie je predmetom zmluvy o úvere. Záväzok dlžníka zaplatiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, vyjadrený v kogentnom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, patrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Poukazuje na ust. § 502 ako aj ust. § 506 Obchodného zákonníka, majúc za to, že povinnosť platiť úroky aj v prípade odstúpenia od zmluvy trvá, táto povinnosť potom odporcovi nezaniká ani zosplatnením úveru. Veriteľ má právo požadovať úroky za celú dobu poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia dlžníkom. Ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho záväzku (momentom zosplatnenia úveru), neznamená to, že tým jeho nárok na ďalšie úroky zaniká, veriteľovi naopak vzniká nárok na úroky z omeškania, ktoré je oprávnený požadovať spolu s úrokmi, až kým dlžník celý svoj záväzok nesplatí. V prípade, ak by veriteľ po omeškaní dlžníka mohol žiadať iba úroky z omeškania, znamenalo by to priamu škodu na strane veriteľa, keďže pri spotrebiteľských zmluvách je obvyklá priemerná sadzba úroku nižšia ako zákonom stanovená sadzba úroku z omeškania. Rovnako sa navrhovateľ domnieva, že mu patrí aj úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 35,12 eur, teda riadneho vyčísleného úroku od 20.1.2011 do zaplatenia, pričom poukazuje, že táto suma nepredstavuje úrok z omeškania. Úroky vzniknuté zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov na základe povinne odplatnej zmluvy o úvere sú peňažným záväzkom. Odporca zmluvne dohodnuté úroky z úveru neuhrádzal riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok na ich zaplatenie. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal navrhovateľovi nárok uplatnený žalobou, zároveň žiada aj o priznanie trov odvolacieho konania vo výške 70,63 eur a trov súdneho poplatku. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (v dôsledku tohto postupu sa rozsudok krajského súdu nedotýka výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť istinu 704,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 627,08 eur od 20.1.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 70 eur mesačne) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v časti zamietajúceho výroku o zaplatenie úroku z omeškania 25% ročne zo sumy 21,07 eur od 1.2.2011 do zaplatenia potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a v časti zamietajúceho výroku o zaplatenie úroku z úveru 13% ročne zo sumy 627,08 eur od 20.1.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 9% ročne z istiny 627,08 eur od 20.1.2011 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p.. Pokiaľ okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie úroku z omeškania 25% ročne zo sumy 21,07 eur od 1.2.2011 do zaplatenia, jeho rozhodnutie je vecne správne. Vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Krajský súd sa v tomto stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, preto rozhodnutie okresného súdu v tejto časti potvrdil. Krajský súd pripúšťa, že je možnosť dohodnutia úrokovej sadzby aj vo všeobecných obchodných podmienkach. Úverová zmluva musí však na takéto všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa stávajú súčasťou zmluvy, výslovne odkazovať. Dojednanie o úrokovej sadzbe vyhlasovanej v ČSOB bez bližšieho spôsobu určenia tejto úrokovej sadzby alebo odkazu na dokument, ktorý ju upravuje, je neurčité a z tohto dôvodu neplatné, ako to správne konštatoval prvostupňový súd (§ 37 Občianskeho zákonníka). K odvolacej námietke, že úrok 25% ročne v danom prípade predstavuje úrok z úveru, nie úrok z omeškania, krajský súd udáva, že navrhovateľ nepreukázal vo vzťahu k debetnému zostatku 21,07 eur na účte odporcu vznik hmotnoprávnych podmienok na úrok z úveru. Medzi účastníkmi ostalo spornou skutočnosťou, či označený debetný zostatok vznikol prečerpaním finančných prostriedkov zo strany odporcu (nepovoleným) alebo či ide o pohľadávku navrhovateľa z titulu poplatkov v súvislosti s účtom odporcu, čo by z hľadiska právneho posúdenia znamenalo iný charakter pohľadávky. Vzhľadom však na neplatné dojednanie o úrokovej sadzbe, dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné. Krajský súd však dodáva, že aby vznikol navrhovateľovi nárok na úroky z úveru, pokiaľ ide o debet, museli by byť splnené podmienky na vznik úverovej zmluvy medzi účastníkmi vo vzťahu k tomuto debetu. Úrok z úveru totiž predstavuje príslušenstvo peňažnej pohľadávky z úveru a nárok na úver z úveru vzniká iba pri platnom dojednaní úveru. Pokiaľ však odporcovi nebol povolený debet na účte, nepovolené a teda nedohodnuté prečerpanie peňažných prostriedkov na účte nepredstavuje úverový vzťah medzi účastníkmi (niet dohody o podstatných náležitostiach zmluvy), ale vzniká tu právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Je teda vylúčený nárok na úroky z úveru. Krajský súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu, pokiaľ nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok z úveru vo výške 13% ročne z istiny 627,08 eur od 20.1.2011 do zaplatenia, v ktorej časti okresný súd žalobu zamietol. Rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Krajský súd preto v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úrok z úveru vo výške 13% ročne z úverovej istiny 627,08 eur od 20.1.2011 až do zaplatenia. Rovnako patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru a pokiaľ okresný súd v tejto časti žalobu zamietol, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úroky z úveru v danom prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti dlžníka, sú odplatou za požičanie peňazí patriace veriteľovi, stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie z ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Tento záver vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4Obo 143/98 publikovaným v ZSP 43/2000. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu zmenil v tejto časti tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 35,12 eur od 20.1.2011 do zaplatenia. Z dôvodu zmeny rozsudku prvostupňového súdu krajský súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. rozhodol o trovách prvostupňového aj odvolacieho konania. Navrhovateľ bol v danom prípade neúspešný iba v nepatrnej časti uplatneného nároku (o zaplatenie úroku vo výške 25% ročne zo sumy 21,07 eur od 1.2.2011 do zaplatenia) patrí mu preto plná náhrada trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, patria mu vo výške 183,26 eur, tak ako ich správne vyčíslil a odôvodnil prvostupňový súd. Za odvolacie konanie patrí navrhovateľovi náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy z titulu právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur (jeden úkon právnej pomoci - podanie odvolania vo výške 51,45 eur, režijný paušál 7,41 eur, DPH 11,77 eur), spolu trovy odvolacieho konania vo výške 87,13 eur, spolu tak náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania predstavuje 270,39 eur, ktoré trovy je povinný odporca zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu. Z dôvodu nepriaznivej majetkovej situácie odporcu konštatovanej prvostupňovým súdom, krajský súd rovnako ako prvostupňový súd povolil odporcovi splácať trovy konania v mesačných splátkach po 100 eur so zročnosťou, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .