Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/109/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611206272 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611206272.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov matky: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/X, R. S., a otca: V. H., nar. XX. X. XXXX, bytom R. W. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/9/2011-91 zo dňa 20.8.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/9/2011-91 zo dňa 20.8.2012 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na mal. V. H., nar. XX.X.XXXX (ďalej už len „maloletý V.“) vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určeného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z., vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa s účinnosťou od 1.7.2011 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 1.7.2011 do 31.8.2012 vo výške 132,90 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,00 eur spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky stane sa splatný celý zvyšok dlhu (výrok II.). Vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že naposledy sa rozhodovalo o výživnom na mal. V. rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24.1.2001, č.k. 13Nc/114/00-15, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa mesačne po 500,- Sk (16,60 eur) s účinnosťou od 1.5.2000. V tom čase rodičia dieťaťa nežili v spoločnej domácnosti, obaja mali vyživovaciu povinnosť iba k mal. V.. Matka bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku s prídavkami na dieťa vo výške 3.380,- Sk (112,20 eur), otec bol poberateľom dávok sociálnej pomoci vo výške 1.745,- Sk (57,92 eur). Návrh matky na zvýšenie výživného podaný dňa 6.3.2002 bol zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.6.2002, č.k. P 18/2002-31. Aj v súčasnej dobe rodičia mal. V. spolu nežijú. Matka deklarovala, že je vydatá a žije s manželom v Taliansku. Ona a jej manžel sú nezamestnaní, manžel ju živí z toho, čo dostáva od svojho otca, ktorému vypomáha v mäsiarstve. Otec mal. V. je ženatý, má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva s V. H.. Naďalej je posudzovaný ako občan v hmotnej núdzi. Na úrade práce je evidovaný od 23.8.2003, s týmto úradom spolupracuje a pravidelne preukazuje, že si aktívne hľadá zamestnanie. Otec dieťaťa, jeho manželka a tri maloleté nezaopatrené deti poberajú od 1.6.2011 dávku a príspevok v hmotnej núdzi v celkovej výške 83,90 eur mesačne. Manželka otca dieťaťa poberá rodičovský príspevok v sume 190,00 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti (M., nar. X.X.XXXX, V., nar. XX.X.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX). Otec dieťaťa nemá príjem zo závislej činnosti, nie je podnikateľom, nemá príjmy z prenájmu, ani kapitálového majetku, nevedie účtovníctvo v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a nepodával ani daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Má určitý príjem z hrania v záujmovej neprofesionálnej hudobnej skupine LAVUTARA PORUBKA, ktorý je nepravidelný. Otec mal. V. odhadol, že od 1.7.2011 do 20.8.2012 mohol hraním zarobiť okolo 300,00 eur, čo zodpovedá približne sume 21,43 eur mesačne. Informácie na internete o vyprodukovaní CD nahrávok nezodpovedajú skutočnosti, hudobná skupina CD nahrávky nepredáva, všetko sa to robí na počítači. Zo správy o prešetrení pomerov v rodine otca mal. V. mal okresný súd preukázané, že na prízemí rodinného domu býva matka otca dieťaťa, poschodie obýva otec s manželkou V. a troma maloletými deťmi. Hoci je zariadenie domu moderné a udržiavané v čistote, nič nenasvedčuje tomu, že by otec žil s rodinou nad preukázané a otcom tvrdené dosahované príjmy. V prospech otca svedčí aj to, že o tri deti pochádzajúce z manželstva s V. H. sa riadne stará, čo preukazuje nielen správa o prešetrení pomerov v jeho rodine, ale aj správa všeobecnej lekárky pre deti a dorast. Pokiaľ matka vytýkala otcovi, že je dlhodobo nezamestnaný, táto skutočnosť sa vzťahuje aj na ňu, ktorá je taktiež dlhodobo nezamestnaná a živí ju výlučne manžel. S poukazom na takto zistené skutočnosti mal súd I. stupňa za to, že od posledného rozhodnutia súdu (2001) došlo k zmene pomerov na strane mal. V., ktorá zmena odôvodňuje prisúdenie zvýšeného výživného, a to najmä preto, že dieťa je staršie, výdavky na jeho výchovu a výživu sú vyššie a zároveň došlo aj k nárastu životných nákladov. Rozsah vyživovacej povinnosti určil okresný súd vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, nakoľko preukázaná životná úroveň otca dieťaťa neodôvodňuje priznanie vyššieho výživného. Pokiaľ teda matka žiadala zvýšiť výživné až na 50,00 eur mesačne, vo zvyšku súd jej návrh zamietol. Zvýšené výživné priznal prvostupňový súd od 1.7.2011, nakoľko nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane matky dieťaťa, ktoré by jej bránili po 12.7.2008 podať návrh na zvýšenie výživného. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že aj keď žila už v roku 2008 v cudzine (v Taliansku ako členskom štáte Európskej únie), nariadenie Rady č. 44/2001, resp. č. 4/2009-ES jej nebránilo požiadať o zvýšenie výživného. Zameškané výživné, ktoré okresný súd za obdobie od 1.7.2011 do 31.8.2012 vypočítal na sumu 132,90 eur, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,00 eur spolu s bežným výživným. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že po zrušení skoršieho rozhodnutia prvostupňového súdu bolo listinnými dôkazmi preukázané, že otec dieťaťa je aktívnym členom rómskej hudobnej skupiny LAVUTARA PORUBKA, z ktorej má príjem. Sám otec potvrdil, že má príjmy z činnosti označenej hudobnej skupiny a tieto dosahoval po dobu 10 rokov nazad. V priebehu prvostupňového konania matka poukázala na zrejmý rozpor vo výpovedi otca dieťaťa, keď ním tvrdené príjmy sú nižšie ako výdavky, čo znamená, že musí dosahovať príjmy z aktivít hudobnej skupiny, ktorej je členom, a to v inej, než tvrdenej výške. Okresný súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru, pokiaľ uviedol, že otec dieťaťa nevedie účtovníctvo, nepodáva daňové priznanie, nie je podnikateľom a nemá ani príjem zo závislej činnosti. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva právny záver, že otec dieťaťa má len určitý príjem z hrania v záujmovej neprofesionálnej hudobnej skupine. Takáto skupina nepotrebuje prezentovať a ponúkať na internete svoje služby a neponúka na predaj až 11 CD nosičov. Z konania pred prvostupňovým súdom tiež vyplynulo, že otec nemal nikdy záujem sa s mal. V. stretnúť, hoci to matka dieťaťa iniciovala. Pokiaľ by otec pravdivo priznal všetky príjmy, ktoré dosiahol na základe vykonaných akcií hudobnej skupiny, v ktorej je aktívnym členom, mohli by mu byť odňaté dávky v hmotnej núdzi, ktoré ako uchádzač o zamestnanie poberá nepretržite 9 rokov. Odvolateľka uviedla, že pred súdom prvého stupňa dostatočne odôvodnila skutočnosť, prečo sa nedomáhala zvýšenia výživného na mal. V. skôr a prečo je jej nárok na výživné už od 1.7.2008 dôvodný. Pokiaľ žila v Taliansku, nemala vedomosť o novej právnej úprave vo veci minimálneho výživného a o dôvodnosti domáhať sa úpravy výživného voči otcovi v tejto minimálnej výške už skôr. Okresný súd preto pochybil, keď dospel k záveru, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného tri roky spätne. Prvostupňový súd podľa jej názoru nepostupoval dôsledne podľa ust. § 132 O.s.p.. Odvolateľka tiež dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že po vydaní napadnutého rozsudku došlo k novým skutočnostiam, nakoľko dňa 28.8.2012 spoločne s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, ktorú mala s talianskym občanom v Taliansku a natrvalo sa usadila vo svojom trvalom bydlisku na adrese R. S., W. XXX/X. Mal. V. pokračuje v povinnej školskej dochádzke na Slovensku. Ona ako matka dieťaťa je bez akéhokoľvek príjmu, býva u svojich rodičov a od 14.9.2012 je evidovaná na úrade práce bez nároku na dávku v hmotnej núdzi. Okresný súd bližšie nevyhodnotil ani skutočnosť, že rozhodnutím úradu práce zo dňa 16.8.2012 jej bol s účinnosťou od 1.7.2011 odňatý prídavok na dieťa, v dôsledku čoho je výživa dieťaťa celkom ohrozená. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho životná situácia je veľmi ťažká. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok vo výške 190,00 eur mesačne, prídavky na deti vo výške 66,00 eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi vo výške 83,90 eur mesačne. Výdavky na zdravotnú starostlivosť detí, ktoré sú často choré, predstavujú približne 20,00 eur mesačne, mesačná platba za energie predstavuje výšku 66,00 eur, za vodu 20,00 eur a za plyn 15,00 eur. Motorové vozidlo, ktoré má písané na seba, je nepojazdné. Účinkovanie v hudobnej skupine berie ako koníček, hrá pre vlastné potešenie, príjem z hrania nie je pravidelný, skoro žiadny. CD-čka nahráva doma u brata na počítači. S rodinou žijú skromne. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky dieťaťa písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a po preskúmaní ho po vykonaní odvolacieho pojednávania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Otec na odvolacom pojednávaní konanom dňa 19.12.2012 uviedol, že okrem mal. V. má ešte vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom: M., nar. X.X.XXXX, V., nar. XX.X.XXXX, Z., nar. XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z manželstva s manželkou V. H. a s ktorými býva v spoločnej domácnosti. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok na najmladšie dieťa. On je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, kde sa pravidelne hlási. Hudobná skupina, ktorej je členom, je len amatérskou skupinou, ktorá nie je nikde registrovaná a hráva viac-menej známym na oslavách za 50,00 až 60,00 eur. Syn V. v súčasnosti nenavštevuje Základnú školu v Liptovskom Hrádku, nakoľko matka ho asi pred mesiacom zo školy odhlásila. Vie o tom od dcéry M., ktorá navštevuje tú istú školu. Hovorí sa, že údajne matka s mal. V. odišla opäť do Talianska. Matka i kolízny opatrovník sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali vec prejednať v ich neprítomnosti. V dôsledku tohto odvolací súd pojednával a rozhodol vec v ich neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods.1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pokiaľ okresný súd zvýšil výživné na mal. V. zo sumy 16,60 eur mesačne na sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, určeného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2011, odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je v tomto smere správny, nakoľko v prejednávanej veci bol skutkový stav zistený v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, okresný súd na jeho podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a nakoľko je vyčerpávajúce, odvolací súd naň v celom rozsahu odkazuje. Odvolacie námietky matky nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Pokiaľ matka poukazovala na to, že otec mal. V. má dostatočný príjem z účinkovania v hudobnej skupine LAVUTARA na platenie požadovaného výživného, táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec mal. V. nie je podnikateľom, nemá príjem zo závislej činnosti, z prenájmu ani iného kapitálového majetku. Z hrania v záujmovej neprofesionálnej hudobnej skupine deklaroval len príjem približne vo výške 50,00 eur mesačne. Ako občan v hmotnej núdzi poberá spolu s manželkou príspevok vo výške 83,90 eur mesačne, jeho manželka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,00 eur mesačne a rodinných prídavkov na tri deti. Otec má okrem mal. V. ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Za daných osobných, sociálnych a majetkových pomerov otca mal. V., a to aj po pripočítaní deklarovaného príjmu z hrania v hudobnej skupine, sú závery okresného súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné už od 1.7.2007, odvolací súd v tomto smere odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.