Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/110/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209358 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611209358.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpený Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom D. B. XXA, F., proti odporcom: v rade 1/ I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. Y. XXX, v rade 2/ N. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, v konaní o zaplatenie 143,20 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6C/117/2011-44 zo dňa 10.1. 2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach, v ktorej súd vo zvyšku návrh voči odporkyni v 1/ rade zamietol, ďalej v časti, v ktorej súd voči odporcovi v 2/ rade celý návrh zamietol a v časti o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti, nenapadnutej odvolaním, ponecháva rozsudok okresného súdu
n e d o t k n u t ý .
Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu v 1/ rade zaplatiť navrhovateľovi 68,75 € spolu s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 12.10.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh voči odporkyni 1/ zamietol. V časti o zaplatenie istiny 87,15 € konanie voči odporcovi 2/ zastavil. Voči odporcovi v 2/ rade návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania 5,61 € a náhradu trov právneho zastúpenia 39,18 €, spolu 44,79 €, ktoré je odporkyňa v 1/ rade povinná zaplatiť advokátovi Mgr. Pavlovi Karmanovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči odporcovi v 2/ rade navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd s poukazom na ust. § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že listinnými dôkazmi bol preukázaný dlh 275,01 € v súvislosti s dodávkou elektriny do rodinného domu užívaného poručiteľkou. V zmysle § 470 ods. 1,2 za tento dlh zodpovedajú dedičia poručiteľky Z. D. podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Vzhľadom na uvedené zistenia odporkyňa 1/ I. H. zodpovedala za dlhy poručiteľky v rozsahu 25%, čo vo finančnom vyjadrení je 69,75 €. V rovnakom rozsahu zodpovedala aj pôvodne označená odporkyňa 2/ Z. C., N. D. zodpovedá za dlhy poručiteľky v rozsahu 31,09 %, čo vo finančnom vyjadrení je 85,50 €, J. Y., zodpovedala za dlh poručiteľky v rozsahu 12,50 %, čo vo finančnom vyjadrení je 34,83 € a M. D. v rozsahu 6,41%, čo je 17,63 €. Vzhľadom na uvedené okresný súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel, keď odporkyňu v 1/ rade zaviazal zaplatiť
na ňu pripadajúci podiel z dlhu Z. D. vo výške 68,75 €. Pokiaľ navrhovateľ voči odporkyni 1/ uplatnil vyššiu sumu 70,07 €, v časti 1,32 € návrh nebol dôvodný. Navrhovateľ totiž pri výpočte podielov jednotlivých dedičov vychádzal z čistej hodnoty dedičstva a nie z aktív dedičstva. V časti, pokiaľ navrhovateľ voči odporkyni uplatňoval sumu 1,32 €, okresný súd návrh zamietol. Voči odporcovi v 2/ rade navrhovateľ uplatnil pohľadávku 87,15 €, keď vychádzal z toho, že jeho podiel na dedičstve predstavoval 31,69 %. Odporca v 2/ rade však z aktív dedičstva zistených vo výške 20 538,64 € nadobudol majetok v hodnote 6385,04 €, čo je 31,09 %. Vzhľadom na tento podiel z dedičstva odporca v 2/ rade zodpovedá za poručiteľkine dlhy uplatnené v tomto konaní v rozsahu 85,50 € a nie 87,15 €. Navrhovateľ v priebehu konania zobral návrh voči odporcovi 2/ späť z dôvodu, že odporca 2/ zaplatil dňa 25.10.2011 ním uplatnenú pohľadávku 87,15 €. Odporca so späťvzatím návrhu ohľadne istiny súhlasil a potom okresný súd konanie v zmysle § 96 O.s.p. v tejto časti zastavil. Navrhovateľ si voči odporcom uplatnil okrem istiny aj úroky z omeškania a to od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, ktorými bol vyfakturovaný dlh poručiteľke Z. D.. Okresný súd s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka konštatoval, že navrhovateľ si v tomto konaní neuplatnil pohľadávku, ktorú mal voči odporcom v 1/ a 2/ rade, ale uplatnil si pohľadávku, za ktorú odporcovia zodpovedajú z titulu dedenia po poručiteľke Z. D.. Potom nie je právne významný dátum splatnosti jednotlivých faktúr, pretože týmito faktúrami nebola odporcom v 1/ a 2/ rade uložená žiadna povinnosť. O tom, že odporcovia 1/ a 2/ zodpovedajú za dlhy Z. D. a v akom rozsahu, sa mohli prvýkrát dozvedieť až z listu navrhovateľa zo dňa 23.9.2011. Podľa dokladov predložených navrhovateľom tento list bol odporcom v 1/ a 2/ rade zaslaný doporučenou poštovou zásielkou odovzdanou na poštovú prepravu dňa 28.9.2011. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal dátum, kedy boli zásielky doručené odporcom v 1/ a 2/ rade, okresný súd vychádzal z fikcie, že tieto zásielky si odporcovia prevzali tretí deň po ich odoslaní, t. j. 1.10.2011. Navrhovateľ vo výzve na zaplatenie určil 10-dňovú lehotu na plnenie, takže odporcovia v 1/ a 2/ rade mali povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na nich pripadajúci podiel z dlhu Z. D. najneskôr do 11.10.2011. Vo vzťahu k výške úrokov z omeškania, okresný súd konštatoval, že ku dňu 12.10.2011 bola určená Európskou centrálnou bankou základná úroková sadzba 1,50% a potom by bolo možné priznať navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,50%. Navrhovateľ však uplatnil úroky z omeškania 9% ročne, pričom súd je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. týmto návrhom viazaný. Odporkyňa 1/ nezaplatila na ňu pripadajúci dlh na základe výzvy navrhovateľa a preto ju okresný súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v rozsahu 9% ročne zo sumy 68,75 € od 12.10.2011 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať voči odporkyni v 1/ rade úroky z omeškania zo sumy vyššej ako 68,75 € a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania za dlhšiu dobu, ako od 12.10.2011, jeho návrh nebol dôvodný a preto v tejto časti ho okresný súd zamietol. Odporca v 2/ rade nezaplatil navrhovateľovi požadovanú sumu v lehote určenej vo výzve na zaplatenie, ale splnil si povinnosť až dňa 25.10.2011. Za obdobie od 12.10.2011 do 25.10.2011 by odporca 2/ bol povinný zaplatiť úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 85,50 €, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 0,29 €. Odporca 2/ však navrhovateľovi zaplatil požadovanú sumu 87,15 €, teda zaplatil viac ako bol jeho podiel spolu s úrokom z omeškania a preto okresný súd návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ v časti, pokiaľ konanie nebolo zastavené, zamietol.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca 2/, okresný súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal za použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval správanie sa navrhovateľa, ktorý podal návrh na súd skôr, ako uplynula odporcom lehota na plnenie. Okresný súd ďalej konštatoval, že návrh bol dôvodný iba voči odporkyni 1/, ktorá do pojednávania dňa 10.1.2012 si nesplnila povinnosť, na ktorú ju navrhovateľ vyzval listom zo dňa 23.9.2011. Navrhovateľ mal voči odporkyni 1/ čiastočný úspech a preto okresný súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil náhradu trov konania. Navrhovateľ si voči odporkyni 1/ uplatnil v tomto konaní istinu a úroky z omeškania spolu 83,63 €, priznaná mu však bola istina a úroky spolu vo výške 70,29 €. Úspech navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni 1/ potom predstavuje 84% a neúspech 16%. Okresný súd preto priznal navrhovateľovi voči odporkyni 1/ náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 68%. Navrhovateľovi okresný súd priznal 5,61 € z titulu zaplateného súdneho poplatku. Pri určovaní výšky tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa nebolo možné vychádzať z ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z. z., pretože navrhovateľ si vo vzťahu k pôvodným odporkyniam neuplatnil právo na náhradu trov konania - tohto sa výslovne vzdal, takže je neprípustné, aby tieto trovy presúval na zostávajúcich odporcov. Návrh navrhovateľa bol dôvodný iba voči odporkyni 1/, takže okresný súd advokátovi priznal odmenu len za zastupovanie jednej osoby, čo je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty 70,07 € suma 16,60 € za jeden úkon. Advokátovi pritom patrí odmena za dva úkony právnej
služby 33,20 €, paušálna náhrada za dva úkony 14,82 € a DPH 9,60 €, spolu 57,62 €. 68% z tejto sumy predstavuje 39,18 €.
Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej súd vo zvyšku návrh voči odporkyni 1/ zamietol, v časti, v ktorej návrh voči odporcovi 2/ súd zamietol a v časti o náhrade trov konania, podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže odporkyňu 1/ na zaplatenie sumy 1,32 € spolu s 9%-tným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1,32 € od 12.10.2011 do zaplatenia, odporcu 2/ zaviaže na zaplatenie 9%-tného úroku z omeškania ročne zo sumy 87,15 € od 12.10.2011 do 25.10.2011 a odporkyňu zaviaže na náhradu trov konania vo výške 8,25 € a na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 55,36 €. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 € spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu. Navrhovateľ bol toho názoru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu, že podiel dedičov na predmetnom dlhu právneho predchodcu mal byť počítaný iba z aktív dedičstva. S poukazom na ust. § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka mal za to, že nie je možné pri výpočte podielu dedičov na dlhu právnej predchodkyne vychádzať iba z aktív dedičstva, keďže dedič je preberateľom tak aktív, ako aj pasív, za predpokladu, že dedičia prihlásené pohľadávky uznajú (čo bolo aj v prípade tohto dedičského konania). Ďalším faktorom pri určení podielu dedičov na dlhu právneho predchodcu je aj vyporiadanie dedičov navzájom, keďže aj týmto úkonom sa zvyšuje/znižuje čistá hodnota dedičstva, ktorá pripadne na toho ktorého dediča. Dedičova zodpovednosť je obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, pričom rozsahu zodpovednosti každého dediča na dlhu jeho právneho predchodcu sa spravuje výškou ceny majetku, ktorý reálne nadobudol (tak aktív, ako aj pasív resp. vyporiadanie dedičov navzájom), a nie podľa pomeru toho, čo predstavuje jeho dedičský podiel. Z uvedeného dôvodu považoval navrhovateľ rozhodnutie súdu v časti výroku č. 2 a č. 4 za nesprávne právne posúdené. Navrhovateľ nepovažoval za správne, aby súd sám vypočítal úroky z omeškania a tieto zaúčtoval na dlh, ktorý navrhovateľ eviduje voči odporcovi 3/ a to najmä pri zohľadnení skutočnosti, že podiel odporcu 3/ na dlhu poručiteľa je súdom vypočítaný z aktív dedičstva, čo namietal. Okresný súd tak následne zamietol návrh v časti úrokov z omeškania voči odporcovi 3/, pretože mal za to, že suma 87,15 € (navrhovateľom vypočítaný podiel odporcu 3/ na istine) je sumou vyššou ako navrhovateľovi prináleží s tým, že rozdiel započítal na uplatnený nárok, pokiaľ ide o úroky z omeškania. Okresný súd pri priznaní nároku voči odporkyni 1/ pri náhrade trov konania a náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t. j. náhradu trov konania pomerne rozdelil. Pokiaľ ide o výrok rozsudku o trovách konania, tento považoval tiež za nesprávne právne posúdený, a to s poukazom na skutočnosť, že rovnako nesprávne právne posúdený považoval výroku rozsudku č. 2, keďže práve týmto sa určil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa vo veci.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti ponechal nedotknutý.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd je zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolací súd preto preskúmal len správnosť rozhodnutia okresného súdu v napadnutých častiach a dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 275,01 s 9%-ným úrokom z omeškania ročne. Uvedená suma predstavovala nedoplatok za elektrickú energiu a išlo o pohľadávku navrhovateľa voči poručiteľke Z. D.. V zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/1726/2009 vydaného notárkou JUDr. Milenou Geškovou dňa 27.4.2011 vyplýva, že majetok poručiteľky (aktíva) predstavovali celkom sumu 20 538,64 €, pasíva predstavovala prihlásená pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 390,94 €, ktorú prevzala dedička J. Y. a čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 20 147,70 €. V zmysle dohody dedičov nadobudla I. H. majetok v hodnote 5134,53 €, Z. C. v hodnote 5134,53 €, N. D. v hodnote 6385,04 €, J. Y. v hodnote 2567,27 € a M. D. majetok v hodnote 1317,27 €.
Odvolací súd zdieľa názor okresného súdu, že v prípade zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa sa pri výpočte podielov jednotlivých dedičov vychádza z aktív dedičstva. Spôsob, akým dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa vyplýva priamo z ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ide o delenú zodpovednosť, dedičia zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo, pričom zodpovednosť má len ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto potrebné vychádzať z hodnoty majetkových práv poručiteľa - aktív dedičstva ako celku a z ich rozdelenia medzi dedičmi a z hodnoty týchto práv, ktoré nadobudne každý jeden z dedičov. Okresný súd preto správne z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke Z. D. zistil aktíva dedičstva a hodnotu majetku nadobudnutého každým z dedičov. Podiel zodpovednosti jednotlivých dedičov na dlhu poručiteľa vypočítaný okresným súdom preto považoval odvolací súd za správny.
Odporkyňa 1/ I. H. zodpovedala za dlh poručiteľky v rozsahu 25%, vo finančnom vyjadrení ide o sumu 68,75 €. Odporca 2/ zodpovedal za dlhy poručiteľky v rozsahu 31,09 %, čo predstavuje 85,50 €.
Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedený záver považoval rozhodnutie okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa voči odporkyni 1/ v časti o zaplatenie 1,32 € zamietol, keďže sa tento domáhal voči odporkyni 1/ zaplatenia sumy 70,07 €. Rovnako okresný súd správne postupoval pri určení doby, od ktorej boli odporcovia s platením dlhu poručiteľky voči navrhovateľovi v omeškaní, keď vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka a ustálil, že odporcom 1/ a 2/ vznikla povinnosť zaplatiť na nich pripadajúci podielu z dlhu poručiteľky najneskôr do 11.10.2011. Do omeškania sa dostali nasledujúci deň t. j. od 12.10.2011. Pokiaľ okresný súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ v časti, pokiaľ konanie nebolo zastavené, odvolací súd sa aj v tomto smere stotožnil so záverom okresného súdu. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odporca 2/ uhradil navrhovateľovi dňa 25.10.2011 sumu 87,15 €, i keď správne jeho podiel na dlhu poručiteľa zodpovedal sume 85,50 € a úrok z omeškania tak za dobu 12.10.2011 do 25.10.2011 predstavoval 0,29 €. Odporca 2/ by mal navrhovateľovi zaplatiť sumu 85,79 € pozostávajúcu z istiny a úroku z omeškania, avšak zaplatil viac.
V nadväznosti na vyššie uvedené závery bolo správne aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania, na náhradu ktorých zaviazal odporkyňu 1/ v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď prihliadal na pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa vo veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by bolo potrebné aplikovať ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní v plnom rozsahu odporcovia 1/ a 2/, nakoľko im však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.