Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708206180 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5708206180.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: N. A., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Z. XX/XX, zastúpenej JUDr. Petrom Novákom, advokátom, so sídlom v M., A. C. XX, proti odporcom v rade: 1/ N. E., rod. C., nar. X.XX.XXXX, bytom A. O. č.XXX, 2/ M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. O. č.XXX, obom právne zastúpeným JUDr. Karolom Žirkom, advokátom, so sídlom v E. E., A. XXX/XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného súdu v Martine 10C/110/2008-246 zo dňa 23.2.2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX pre katastrálne územie A. O. v Správe katastra Turčianske Teplice a to k parcele číslo 61 o výmere 1.051 m2 -zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu číslo súpisné XXX postavenému na tejto parcele tak, že nehnuteľnosti pridelil do podielového spoluvlastníctva odporkýň každej v podiele 4/8-iny a zároveň ich zaviazal vyplatiť navrhovateľke po 7.612,50 € do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách vyhradil osobitnému uzneseniu. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol jednak na výšku podielu účastníkov, účelné využitie nehnuteľnosti, ktoré užívajú odporkyne a postoj navrhovateľky, ktorá nežiadala prikázať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Pri stanovení výšky náhrady za podiel navrhovateľky vychádzal zo znaleckého posudku Ing. E. Q., ktorý ohodnotil sporné nehnuteľnosti všeobecnou cenou 60.900,- €. Znalec sa podľa názoru prvostupňového súdu dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami odporkýň vznesenými ich právnym zástupcom i s prihliadnutím na znalecký posudok Ing. Q. A., ktorej znalecký posudok vyznel nepresvedčivo a to predovšetkým pre výrazné podhodnotenie ocenenia pozemku, kde pozemok vo výmere 1.051 m2 znalkyňa ohodnotila len sumou 5,28 €/m2. Takéto ocenenie je aj v rozpore s oznámeniami realitných kancelárii ohľadne cien, za aké sú v súčasnosti ponúkané stavebné pozemky v obci Slovenské Pravno.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odporkyne. Žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd pochybil, keď hodnoverným spôsobom neodstránil rozpory v znaleckých posudkoch Ing. Q. a Ing. A.. Za sumu 60.900,- € sú nehnuteľnosti v obci Slovenské Pravno podľa ich názoru nepredajné. Pokiaľ išlo o cenu pozemku, v spise sa nachádza vyjadrenie obce Slovenské Pravno o tom, že obec predáva pozemok pri cene 5,- €/m2 a stanoviská realitných kancelárii bez podloženia akéhokoľvek reálneho predaja nie sú podľa ich názoru v tomto konaní smerodatné a objektívne.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd podľa ich názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vo veci i správne rozhodol. Znalec Ing. Q. v znaleckom posudku a v jeho dodatku ako aj vo svojej výpovedi jednoznačne obhájil svoje
stanovisko, pričom i podľa vyjadrení realitných kancelárii sa cena pozemkov v regióne pohybuje od 15 až 22,- €/m2. V prípade, že by v čase podania žaloby už nebol nebohý aj otec navrhovateľky (pokiaľ išlo o vrátenie daru), boli by v dôsledku spáchania úmyselného trestného činu vrátené 2/4-iny predmetných nehnuteľností, pričom je nepochybné, že i po darovaní boli do nehnuteľnosti uložené investície zo strany nebohého otca, ako aj zo strany navrhovateľky. Z celého konania vyplýva, že zo strany odporkýň ide len o zámerné predlžovanie súdneho konania.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1,2 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Zákon nepredpisuje ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé; t.j. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané a ktoré nie. Zatiaľ čo ust. § 132 O.s.p. pred bodkočiarkou možno považovať za jednu z podmienok realizácie ústavného princípu nezávislosti súdu, ustanovenie za bodkočiarkou vychádza z ústavného princípu rovnosti účastníkov v konaní, a preto je súd povinný každý dôkaz, ktorý vykoná, podrobiť svojím úvahám a hodnoteniu. I tu (tak, ako je to už vyššie uvedené) ale musí prihliadať na rovnosť účastníkov v konaní a silu jednotlivých dôkazov tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Pokiaľ teda v konaní boli predložené dva diametrálne odlišné znalecké posudky, prvostupňový súd postupoval správne, keď sa pokúsil odstrániť rozpory vyplývajúce z týchto dôkazov. Nevychádzal v tomto smere, ale zo zásady rovnosti účastníkov v konaní a tým i dôkaznej sily dvoch rovnocenných dôkazov, keď umožnil len znalcovi Ing. Q. vyjadriť sa ku svojmu znaleckému posudku a tým i obhájiť závery z neho vyplývajúce bez toho, aby rovnakú možnosť poskytol i znalkyni Ing. A., ktorej znalecký posudok bol taktiež v konaní predložený. Každý súdny znalec už z titulu svojho postavenia je povinný objektívne posúdiť rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či vypracováva znalecký posudok na požiadanie súdu alebo na požiadanie účastníka konania.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu vypočuť znalkyňu Ing. Q..G. A. tak, aby táto mala možnosť oboznámiť sa i so znaleckým posudkom Ing. Q. a vysvetliť, z ktorých rozhodujúcich skutočností vychádzala pri stanovení všeobecnej ceny nehnuteľností, lebo len potom bude môcť objektívne vyhodnotiť tieto dôkazy, prípadne zvážiť možnosť kontrolného znaleckého dokazovania tak, ako to navrhovali odporkyne. Samotné oznámenie realitných kancelárii o ponukových cenách pozemkov v regióne nemôžu byť objektívnym dôkazom pre posúdenie všeobecnej ceny pozemku bez toho, aby došlo i k realizácii predaja (je nepochybné, že v súčasnosti na trhu prevláda ponuka nad dopytom), a preto aj v tomto smere by mal prvostupňový súd vyzvať realitnú kanceláriu, ktorá mu poskytla informáciu, aby podľa možnosti konkretizovala, v akom období a koľko bolo zrealizovaných predajov obchodného charakteru a či v takomto prípade mal vplyv na realizáciu i stav a hodnota samotnej stavby, keďže v prejednávanej veci sa jedná o zastavaný pozemok a nie stavebný pozemok bez akejkoľvek stavby.
Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.