Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711208176 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711208176.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky : D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, a otca : E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Q. - C., Q. XXX/XX, zastúpený JUDr. Karolom Žirkom, advokátom so sídlom Q. Q., ul. J. XXX/XXX, o úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.: 12P/158/2011-61 zo dňa 16.1.2012, takto r o z h o d o l : Vo výrokoch zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, uhradenia pomernej časti nákladov matke spojených so zakúpením detskej výbavičky a vo zvyšku zamietnutia návrhu, ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Vo výrokoch určenia výživného, nedoplatku na výživnom a náhrady trov konania, rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zveril maloletého A. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovať dieťa, a spravovať jeho majetok. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 1.8.2011 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.8.2011 do 31.12.2011 v celkovej výške 500 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň otca zaviazal i povinnosťou uhradiť matke pomernú časť nákladov spojených so zakúpením detskej výbavičky vo výške 100 eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh matky (ktorým žiadala určiť výživné sumou 150 eur a uhradiť výbavičku v sume 217,95 eur) zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §§ 62, 75 ods. 1, 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že návrh matky je čiastočne dôvodný, keďže s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, a tento dobrovoľne na dieťa neprispieva. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, lebo sa jednalo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozsudku, do výroku o určení výživného podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie otec maloletého. V napadnutej časti žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu, resp. zmeniť a výživné na maloletého A. určiť sumou 50 eur. Uviedol, že určené výživné je neprimerané jeho zárobkovým možnostiam, nakoľko zarobí len 440 eur. V letnom období dokázal vo voľnom čase na stavbe zarobiť 100 eur mesačne, ale v súčasnosti už tento príjem nemá. Okrem výživného na maloletého A. má vyživovaciu povinnosť aj na dcéru I. v sume 70 eur mesačne, ktoré matka v konaní pred Okresným súdom Martin pod 20P/165/2011 požaduje na súde zvýšiť na 120 eur. V súčasnosti po sčítaní tohto výživného na obe deti by to predstavovalo sumu 170 eur mesačne, čím po jeho odpočítaní zo mzdy by mu zostalo 270 eur na všetky nevyhnutné výdavky. Naopak pri určení výživného 100 eur na A. a 120 eur na I. by mu zostalo 220 eur mesačne. Poukazoval na to, že okrem nevyhnutných nákladov, finančné prostriedky potrebuje aj na rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom býva spolu s matkou. Žiadal tiež, aby súd pojednávanie o výživnom na obe deti spojil. Matka s odvolaním otca, aby výživné bolo stanovené sumou 50 eur nesúhlasila. Žiadala rozsudok okresného súdu ponechať v platnosti. Poukazovala na to, že poberá rodičovský príspevok 194,70 eur, prídavky na deti 45,08 eur, výživné na maloletú I. 70 eur a na A. 100 eur, pričom po odpočítaní všetkých nákladov jej zostane 237,78 eur. Otec maloletým neprispieva nad rámec vyživovacej povinnosti, nič navyše im nekupuje. Uviedla, že otcov príjem je 440 eur, stravné 60 eur, 100 eur zarobí vo voľnom čase a rovnakú sumu mu prispieva aj jeho matka. Priznal, že na účte má aj 5 000 eur. Podľa jej názoru, je preto schopný platiť súdom určené výživné. Ohľadom rekonštrukcie domu uvádzaného otcom v odvolaní uviedla, že aj ona sama býva s matkou v staršom rodinnom dome, kde je tiež rekonštrukcia potrebná. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 O.s.p., rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželmi, spoločne nežijú. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 5C/266/2010 zo dňa 4.11.2010. Z manželstva okrem maloletej I., pochádza aj maloletý A., nar. XX.X.XXXX. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne, podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a podobne). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukázaním na uvedené zásady, prvostupňový súd postupoval správne, keď použitím ust. § 62 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine, rozhodoval o návrhu matky na určenie výživného pre maloletého. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na jeho odôvodnené potreby, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, resp. matky. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky sčasti vyhovel a otca zaviazal povinnosťou platiť výživné v sume 100 eur mesačne, počnúc dňom 1.8.2011. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu ako aj s prihliadnutím na pomery rodičov, ako ich ustálil prvostupňový súd, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že výživné na maloletého, určené okresným súdom, je vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca primerané. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní nesúhlasil s výškou určeného výživného, a zároveň poukazoval na to, že financie potrebuje aj na úhradu ostatných svojich potrieb, ako aj skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej I., odvolací súd tieto jeho tvrdenia vyhodnotil v súlade so závermi prvostupňového súdu, nakoľko tak ako otec, aj matka má vyživovaciu povinnosť k obidvom deťom a musí uhrádzať výdavky na stravu, bývanie, energie, náklady na cestovné, a podobne. Maloletý je v plnej miere odkázaný pri zabezpečovaní svojich základných životných potrieb rodičov. Vzhľadom na vek dieťaťa matka osobnou starostlivosťou zabezpečuje všetky jeho potreby, otec prispieva len finančne. Určená suma výživného je len minimálna, ktorou sa tieto náklady kompenzujú. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pretože odvolateľ neuviedol žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa nezaoberal prvostupňový súd, a ktoré by prípadne odvolací súd mohol vyhodnotiť odlišne od záverov prvostupňového súdu, odvolanie považoval za nedôvodné a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Vo výrokoch zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, uhradenia pomernej časti nákladov matke spojených so zakúpením detskej výbavičky a vo zvyšku zamietnutia návrhu, odvolaním nenapadnutých, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, lebo sa jednalo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.