Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/266/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711209541 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711209541.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom vo I., Ul. U. a S. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom so sídlom v G. G., P.. M. č.XX, proti odporcovi: Základná umelecká škola Frica Kafendu Vrútky, so sídlom vo Vrútkach, Ulica sv. Cyrila a Metoda č. 20, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v S., H. X, v konaní o zaplatenie 473 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9C 211/2011-106, zo dňa 23. mája 2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 473 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 442 eur od 1.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 31 eur od 16.11.2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, s a n e d o t ý k a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 40,83 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dušana Kazára, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 473 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania zo sumy 442 eur od 1.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 31 eur od 16.11.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že rozsudok sa opiera o ust. § 14 zák. č. 553/2003 Z.z. ako aj ust. § 2 ods. 2 písm. b/ a § 2 ods. 3 vyhl. č. 324/2008. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo podstatné posúdiť, či navrhovateľ bol poverený funkciou triedneho učiteľa, ako to upravovala vyhl. č. 324/2008 Z.z. Na túto okolnosť sa súd oboznámil s výsluchom riaditeľa Základnej umeleckej školy Vrútky Vladimíra Krátkeho, ktorý bol vypočutý v konaní Okresného súdu Martin č.k. 10C 215/11, 8C 214/11 a 7C 213/11, v ktorých veciach boli uplatnené nároky učiteľov umeleckej školy rovnakého charakteru. Z výpovede vyplynulo, že triednictvo na základných umeleckých školách v roku 2008 a 2009 doriešené nebolo a on v roku 2008 a 2009 vychádzal z Vyhlášky o základných umeleckých školách, v ktorých bolo ustanovené, že riaditeľ môže výkonom triednictva poveriť učiteľa. Tieto činnosti, ktoré uvádzali učitelia, boli v podstate činnosti učiteľa, ktorý mal riadny pracovný úväzok (plný pracovný úväzok bol 23 hodín) a zvyšok pracovného času bola tzv. vedľajšia činnosť, ktorá súvisela s aktivitami učiteľa. Pokiaľ učitelia základnej umeleckej školy vypisovali vysvedčenia, kde na ich podpis bola kolónka triedny učiteľ, je
to dôkaz aktivít, že takéto vysvedčenia sa vypracovávali aj pred veľa rokmi. V súvislosti so zmenou zákona o odmeňovaní účinného od roku 2009 mali v Žiline veľkú poradu, kde boli informovaní o zákonných zmenách odmeňovania pedagogických pracovníkov a kde tiež bolo doporučené, že by bolo potrebné poveriť výkonom triednictva niektorých učiteľov, lebo hudobníci išli platovo dole, a preto na porade 30.9.2009 poveril učiteľov výkonom triednictva, dôsledkom čoho im vznikol nárok na príplatok za triednictvo. Potvrdil, že činnosť, ktorú vykonávali po 1.11.2009 sa stotožňovala s činnosťou, ktorú vykonávali do 1.11.2009. Rozdiel bol len v poverení výkonom triedneho učiteľa v zmysle litery zákona. Okresný súd vzal do úvahy aj listinné dôkazy, pracovnú náplň pracovníka Základnej školy F. Kafendu vo Vrútkach zo dňa 1.2.2012, list označený ako povinnosti triedneho učiteľa na základnej umeleckej škole, stanovisko Ministerstva školstva SR zo dňa 4.5.2004, protokol Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 29.4.2011, ako aj zápis z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k navrhovateľovi nebolo preukázané iba to, že by riaditeľ základnej umeleckej školy písomne poveril navrhovateľa funkciou triedneho učiteľa, a to až do 30.9.2009. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ bol s účinnosťou od 1.11.2009 poverený výkonom triednictva na porade z 30.9.2009, avšak písomne sa tak stalo až v roku 2011. Navrhovateľ však pred 1.11.2009 a po 1.11.2009 vykonával tie isté činnosti a táto skutočnosť bola nesporne preukázaná výsluchom účastníkov. Povinnosti, ktoré v zmysle vyhl. č. 324/2008 Z.z. mal plniť triedny učiteľ, vyplývali pre navrhovateľa aj z jeho pracovnej náplne, ktorá nebola zrušená, a ktorá bola navrhovateľovi stanovená od 1.7.2002, v ktorej boli jeho povinnosti, čo by pedagogického zamestnanca rozšírené aj o povinnosti triedneho učiteľa na základnej umeleckej škole. Tieto povinnosti boli navrhovateľovi nepochybne stanovené jeho zamestnávateľom a sú súčasťou personálnej dokumentácie navrhovateľa. Preto súd dospel k presvedčeniu, že napriek tomu, že pred poradou zo dňa 30.9.2009 neexistuje mimo spomínaných povinností triedneho učiteľa iný dokument, ktorý by svedčil o výslovnom písomnom poverení navrhovateľa výkonom funkcie triedneho učiteľa, je nutné konštatovať, že navrhovateľ bol triednictvom poverený, pričom v rozhodujúcich rokoch 2008, 2009 si on stanovené povinnosti triedneho učiteľa plnil, a to s vedomím odporcu, ktorý ako štatutárny orgán podpisoval rôzne dokumenty vedľa navrhovateľa ako triedneho učiteľa. Patrí mu preto príplatok za činnosť triedneho učiteľa v zmysle ust. § 14 zák. č. 553/2003 Z.z. vo výške 5% tarifného platu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal tarifný plat od 1.7.2007 16.580,- Sk, čo je 550,35 €, od 1.9.2008 vo výške 17.240,- Sk, čo je 572,26 € a od 1.1.2009 vo výške 613,--€, príplatok vo výške 5% tarifného platu, preto v období od júna 2008 do augusta 2008 vrátane za 3 mesiace predstavuje výšku 75,- €, za mesiace september až december vrátane výšku 116,- € a za január až október 2009 výšku 310,- €. Nakoľko navrhovateľ po vznesení námietky premlčania vzal svoj nárok v časti 28,- € vzal späť (konanie v tejto časti bolo zastavené uznesením zo dňa 9.1.2012), predmetom konania zostal nárok vo výške 473,- €, ktorý súd navrhovateľovi priznal. Navrhovateľ popri istine požadoval priznať aj 8,5%-ný úrok z omeškania za obdobie od 1.11.2009 do zaplatenia. Táto výška úroku zodpovedala zákonným ustanoveniam a bola požadovaná v nižšej výške, než v zmysle novelizovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/2009, súd preto nárok na úrok z omeškania navrhovateľovi priznal, avšak nie z celej sumy od 1.11.2009. Súd zamietol nárok navrhovateľa na úrok z omeškania zo sumy 28 eur , nakoľko tento nárok vzal počas konania navrhovateľ späť. Rovnako súd zamietol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 31 eur (príplatok za mesiac október 2009), nakoľko mzda navrhovateľa bola splatná k 15. dňu nasledujúceho dňa kalendárneho mesiaca, t.j. k 15.11.2009, keď mal byť príplatok vyplatený spolu s ďalšími zložkami funkčného platu navrhovateľa. Preto so zaplatením sumy 31 eur sa odporca dostal do omeškania dňom 16.11.2009. V zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100%, keďže jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Má za to, že rozsudok je založený na nesprávnom posúdení veci, pričom súd na základe vykonaných dôkazov došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z právnej úpravy, ktorá v rozhodnom období, t.j. júl 2008 až október 2009, nebola v platnosti tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku na strane 5, kedy súd prvého stupňa cituje zákonné ust. § 2 ods. 3 vyhl. č. 324/2008 Z.z. v znení, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1.9.2011. V danom smere je potrebné poukázať, že postavenie triedneho učiteľa a napokon aj jeho povinnosti citovaná vyhláška neupravovala, ani neukladala riaditeľovi ZUŠ povinnosť poveriť učiteľa funkciou triedneho učiteľa tak, ako je tomu na základných školách. Až novelou vyhlášky č. 245/2011 došlo k zakotveniu v § 2 ods. 3 povinnosti určiť pre každú triedu na školský rok triedneho učiteľa, na ktorý odkazuje súd prvého stupňa. V danom smere teda rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia danej veci, vychádzajúc pri tom z neplatných
ustanovení právnych predpisov. Súd sa nevysporiadal s právnym stanoviskom žalovaného v danej veci, a to najmä pokiaľ ide o rozhodný dátum 1.11.2009, kedy došlo k zmene zákonnej úpravy, a to vydaním nového zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorým došlo zmene systému odmeňovania. Uvedeným predpisom došlo aj k definovaniu pojmu triedneho učiteľa a jeho činností v rámci tzv. špecializovanej činnosti pedagogického zamestnanca a aj k zmene úpravy zákona č. 553/2003 Z.z. Na základe uvedených zmien bolo rozhodnuté, že od 1.11.2009 bude prideľovaný príplatok za špecializovanú činnosť triedneho učiteľa každému pedagogickému zamestnancovi na základe poverenia. Do uvedeného času nebol žiaden z pedagogických zamestnancov poverený činnosťou triedneho učiteľa, nakoľko v zmysle platných právnych predpisov to nebolo potrebné. V rozhodnom období, t.j. júl 2008 až október 2009 bolo v platnosti Nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Všetka tzv. vedľajšia činnosť, za ktoré patrí zamestnancovi tarifný plat, bola upravená v pracovnej náplni učiteľa a v pracovnom poriadku ZUŠ, medzi ktorú patrí aj vedenie pedagogickej dokumentácie, za ktorú boli zamestnanci odmeňovaní základným tarifným platom, prípadne osobným príplatkom. Príplatok za činnosť triedneho učiteľa nie je nárokovateľnou zložkou platu. Súd prvého stupňa sa jednostranne zaoberal len dôkazmi predloženými navrhovateľom a s dôkazmi predkladanými odporcom sa nezaoberal, a to najmä pokiaľ ide o kontrolu žalovaného Najvyšším kontrolným úradom SR za obdobie rokov 2009 a 2010, ktorej súčasťou boli interné a externé kontroly mzdových výdavkov a ich praktické použitie. Poukazuje tiež na kontrolu Inšpektorátom práce, kde neboli zistené žiadne pochybenia. Pokiaľ ide o samotný protokol Inšpektorátu práce zo dňa 29.4.2011, tento sa opiera o zákonnú úpravu po 1.11.2009. Zdôrazňuje, že činnosti triedneho učiteľa sa prelínajú s činnosťami základného úväzku triedneho učiteľa a až od 1.11.2009 tieto neboli v rámci platných právnych predpisov, a teda aj prameňov práva upravené tak, ako to už bolo uvedené. Poukazuje aj na pracovnú náplň učiteľa z 1.7.2002, v znení ktorej učiteľ okrem iného vykonáva a plní ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho nadriadeného a riaditeľa školy. Namieta, že okresný súd sa dostatočne nevyporiadal s jeho námietkami spočívajúcimi v neúplnom označení odporcu, a to neuvedením IČO účastníka. Táto okolnosť v zásade mala brániť súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, pričom nepresne označený účastník konania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a súd mal konanie zastaviť. Tento nedostatok bol doplnený navrhovateľom až vo vyjadrení dňa 2.12.2011, čo má vplyv na premlčanie nároku, a preto z opatrnosti vznáša námietku premlčania. Ani navrhovateľ nebol úplne označený, pokiaľ ide o uvedenie štátneho občianstva. Žiada, aby krajský súd žalobu zamietol a priznal odporcovi trovy konania.
Navrhovateľ vo vyjadrení poukazuje na nesprávny výklad ust. § 2 ods. 3 vyhl. č. 324/2008 Z.z. do novely, že riaditeľ základnej umeleckej školy nemusel menovať triednym učiteľom žiadneho pedagogického zamestnanca, za nesprávny. Toto ustanovenie sa vzťahuje na podmienky, ktoré musí pedagogický zamestnanec splniť, aby ho mohol riaditeľ poveriť funkciou triedneho učiteľa a nemôže sa vykladať tak, že nemusí byť touto funkciou poverený žiadny pedagogický zamestnanec. Že táto funkcia musela byť aj na základných umeleckých školách, vyplýva okrem stanovísk Ministerstva školstva SR z roku 2004 a 2011, ktoré súdu predložili, aj z ustanovenia § 52 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní. Tým neobstojí ani tvrdenie odporcu, že stanovisko Ministerstva školstva SR k problémom triednictva sa vzťahuje na obdobie, ktoré predchádza obdobiu, za ktoré navrhovateľ uplatňuje svoj nárok. Poukazuje tiež na vyjadrenie bývalého riaditeľa odporcu, ktorý jednoznačne potvrdil, že v pracovnej činnosti pedagogických zamestnancoch sa po poverení triednictvom nič nezmenilo, oproti obdobiu, keď im toto poverenie udelené nebolo, a teda že vykonávali tie isté pracovné činnosti. O skutočnosti, že navrhovateľ činnosť triedneho učiteľa vykonával, svedčí aj to, že s odporcom nevznikol spor o tom, že navrhovateľ koordinoval výchovno- vzdelávaciu činnosť v triede, že spolupracoval so zákonnými zástupcami žiakov ako aj ostatnými pedagogickými zamestnancami a viedol pedagogickú dokumentáciu. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného označenia odporcu (IČO) ako aj navrhovateľa (štátna príslušnosť), toto bolo doplnené v písomnom vyjadrení k odporu bez toho, aby bol súd navrhovateľa na doplnenie vyzval. Žiada, aby krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a v prípade rozhodnutia bez nariadenia pojednávania odporcu zaviazal na znášanie trov právneho zastúpenia.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z ktorého dôvodu sa rozhodnutie krajského súdu nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol)
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny.
Nárok, ktorý priznal prvostupňový súd navrhovateľovi (sumu vo výške 473 eur s príslušenstvom), navrhovateľovi patrí v zmysle ust. § 14 zák. č. 553/2003 Z.z. v stave účinnom od 1.7.2008 do 1.11.2009, ako príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Okresný súd v tomto smere vykonal správne skutkové zistenia a ide o správnu právnu kvalifikáciu uplatneného nároku (pokiaľ ide o aplikáciu § 14 zák. č. 553/2003 Z.z).
Odvolacia námietka odporcu, že okresný súd nesprávne právne aplikoval ustanovenia vyhl. č. 324/2008 Z.z. v stave, v akom platili od 1.9.2011 na uplatnený nárok, je dôvodná. Nič to však nemení na vecnej správnosti rozsudku.
Rozhodným obdobím, za ktoré si navrhovateľ uplatňoval nárok, bolo obdobie od 1.7.2008 do 1.11.2009. Úprava ust. § 2 vyhl. č. 324/2008, ktorú prvostupňový súd vo svojom rozsudku uvádza a ktorú aplikoval na daný skutkový stav, platila až od 1.9.2011.
Rozhodujúcim právnym predpisom pre právne posúdenie veci je ust. § 14 zák. č. 553/2003 Z.z. účinné v rozhodnom období, podľa ktorého pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, patrí príplatok za činnosť triedneho učiteľa v sume 5% jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10% jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach, alebo vo viacerých triedach. Príplatok za činnosť triedneho učiteľa sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
Uvedená zákonná úprava založila nárok navrhovateľa na priznané plnenie.
Možno konštatovať, že v čase, od ktorého si navrhovateľ uplatňoval nárok, teda od 1.7.2008, nebolo triednictvo v základných umeleckých školách podrobnejšie upravené žiadnym právnym predpisom. Zákonná úprava (citované ust. § 14 zák. č. 553/2003 Z.z.), ktorá je nadradená podzákonným predpisom, však upravila nárok na príplatok za činnosť triedneho učiteľa ako určitú špecializovanú činnosť na rozdiel od bežnej činnosti učiteľa. Uvedený zákonný predpis sa vzťahoval aj na odmeňovanie učiteľov základných umeleckých škôl (čo odporca nijako nespochybnil).
S účinnosťou od 1.9.2008 bola prijatá vyhláška č. 324/2008 Z.z., ktorá v ust. § 2 ods. 3 v stave účinnom do 1.9.2011 upravila, že funkciou triedneho učiteľa možno poveriť toho učiteľa, ktorý vyučuje hlavný predmet v tanečnom, výtvarnom alebo literárno-dramatickom odbore. Funkciou triedneho učiteľa v hudobnom odbore možno poveriť učiteľa zabezpečujúceho individuálne vyučovanie hlavného predmetu.
Toto ustanovenie zákonného predpisu nič však nemení na skutočnosti, že príplatok za činnosť triedneho učiteľa patril aj pred 1.9.2008. Dôkazom o tom, že tento inštitút sa používal aj v základných umeleckých školách, je aj stanovisko Ministerstva školstva SR zo dňa 4.5.2004, ktorý možno považovať za nepriamy dôkaz.
Ako dôkaz toho, že navrhovateľ funkciu triedneho učiteľa vykonával, možno považovať aj predložené kópie vysvedčení a iných pedagogických záznamov, napr. triednej knihy. Pre vznik nároku navrhovateľa na príplatok za triednictvo bol rozhodujúci faktický výkon činnosti, ktorú navrhovateľ nepochybne v období od 1.7.2008 do 1.11.2009 vykonával, a to so súhlasom odporcu. O tom, že navrhovateľ vykonával rovnakú faktickú činnosť, ktorú možno považovať za činnosť triedneho učiteľa, svedčí aj výpoveď riaditeľa odporcu v rozhodnom období I. H., ktorý potvrdil, že činnosť triednych učiteľov sa od 1. novembra 2009, odkedy im odporca dobrovoľne vyplácal príplatok za triednictvo, nijako nezmenila okrem
oficiálneho poverenia triednickou činnosťou, ktoré sa však v čase účinnosti právnych predpisov pred 1.11.2009 nevyžadovalo.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľ vykonával v rozhodnom období, t.j. od 1.7.2008 do 1.11.2009 faktickú činnosť triedneho učiteľa, preto mu za rozhodné obdobie patrí príplatok v zmysle ust. § 14 zák. č. 553/2003 Z.z. účinného do 1.11.2009.
Nedôvodné sú námietky odporcu o nedostatku spôsobilosti účastníkov konania pre v prípade odporcu neuvedenie IČO čísla a v prípade navrhovateľa neuvedenie údaja o štátnom občianstve spolu s podaním návrhu. V danom prípade ide o náležitosti návrhu na začatie konania, ktoré môžu síce predstavovať odstrániteľnú vadu konania (nejde však o vadu konania, pre ktorú by sú musel podanie odmietnuť a nemohol vo veci rozhodnúť), nesúvisia však so spôsobilosťou byť účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto je povinný navrhovateľovi nahradiť trovy konania, ktoré mu v súvislosti s podaným odvolaním vznikli. Navrhovateľovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli vykonaním jedného úkonu právnej pomoci - vyjadrenia sa k odvolaniu, za ktorý patrí právnemu zástupcovi odmena vo výške 33,20 eur + režijný paušál 7,63 eur, spolu trovy konania predstavujú 40,83 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v trojdňovej lehote.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .