Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711211253 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711211253.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. T., nar. XX.X.XXXX, K. T., nar. X.X.XXXX, v zastúpení opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, maloleté deti matky - A. I., nar. X.XX.XXXX, bytom Ul. M. S. č. XXXX/XX, XXX XX K., otec - W. T., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. X.F.. D. č. XXXX/X, XXX XX C., t.č. bytom B. T. C. XXXX/XX, T. o zvýšenie výživného, na základe odvolania matky a odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21P/2/2011-81 zo dňa 20.1.2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného na maloletú O., nar. XX.X.XXXX a na maloletú K., nar. X.X.XXXX a vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom tak, že zameškané výživné za obdobie od 1.9.2011 do 20.1.2012 na maloletú O., nar. XX.X.XXXX v sume 100 eur a na maloletú K., nar. X.X.XXXX v sume 40 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky A. I. na každé dieťa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 22P/119/2009-122 zo dňa 13.7.2009 tak, že výživné na maloletú O. zvýšil zo sumy 85 eur na 110 eur mesačne a na maloletú K. zo sumy 80 eur na 90 eur mesačne, zároveň uložil otcovi povinnosť zvýšené výživné zaplatiť matke vždy do 25.dňa mesiaca vopred, s účinnosťou od 1.9.2011. Keďže matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú O. v sume 155 eur a K. v sume 125 eur mesačne, vo zvyšku jej návrh okresný súd zamietol. Odo dňa zmeny výšky výživného t.j. od 1.9.2011 do 31.1.2012 dlh na výživnom v sume 140 eur zaplatí otec matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Porovnal pomery existujúce v dobe pôvodnej úpravy a v dobe aktuálneho rozhodnutia o zmene výšky výživného a konštatoval, že od doby pôvodnej úpravy nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté dcéry účastníkov. Vychádzal z toho, že oproti pôvodnej úprave nastala zmena u maloletej O. v tom, že táto od 1.9.2011 nastúpila do prvého ročníka Obchodnej akadémie v Martine, začala študovať na strednej škole, v súvislosti s jej nástupom na túto školu navýšili sa náklady, zároveň aj na jazykovú školu, za ktorú platí polročné školné vo výške 38 eur mesačne. Zmena nastala i v pomeroch maloletej K., ktorá sa stala žiačkou 8. ročníka ZŠ, výdavky stúpli i na jej strane vzhľadom na celkový nárast životných nákladov. Matka tak ako v roku 2010 pracuje naďalej v spoločnosti ŽOS, a.s. Vrútky a jej čistý priemerný mesačný príjem sa podstatne nezmenil. Otec v dobe pôvodnej úpravy mal čistý mesačný príjem 549 eur, v roku 2011 jeho čistý mesačný príjem bol 762 eur. Po ukončení pracovného pomeru u spoločnosti KIA, u nového zamestnávateľa so sídlom v Trnave podľa predbežnej dohody má byť jeho príjem približne 450 eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb detí, ale aj z možnosti a schopností a majetkových pomerov povinného rodiča. V tejto súvislosti prihliadal na tú skutočnosť, že výška príjmu otca počas jeho zamestnania u spoločnosti KIA Motors a.s. nebola závislá len od jeho schopností, možností, ale aj od odbytových možností výrobcu automobilov. Podľa názoru súdu sa dá očakávať, že skúsenosti, ktoré otec nadobudol počas trvania pracovného pomeru v spoločnosti KIA ako operátor výroby, využije v strojárskej výrobe aj u nového zamestnávateľa v Trnave a bude dosahovať vyšší príjem, ako 450 eur mesačne. Súd preto vychádzal z dlhodobého priemerného príjmu otca u predchádzajúceho zamestnávateľa. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal aj na návrh otca, ktorý na pojednávaní 20.1.2012 súhlasil s tým, aby na maloleté deti platil výživné v celkovej sume 200 eur mesačne, Ďalej súd bral zreteľ aj na vývoj životných nákladov za obdobie od roku 2009, od uvedeného obdobia nastal určitý nárast životných nákladov, aj z pohľadu oprávnených potrieb maloletých detí. Súd výživné na deti zvýšil s účinnosťou od 1.9.2011, za obdobie odo dňa zvýšenia výživného do 31.1.2012 vyčíslil nedoplatok v sume 140 eur a uložil otcovi tento nedoplatok zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka. Domáhala sa jeho zmeny, v rámci tejto zmeny žiadala zvýšiť výživné na maloletú O. zo sumy 85 eur na 155 eur mesačne, na maloletú K. zo sumy 80 eur na 125 eur mesačne u oboch detí počnúc 1.9.2011. V prípade, že súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu rozhodnutia, navrhovala, aby vec bola zrušená a vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Matka vytýkala súdu prvého stupňa nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne posúdenie veci. Zvýraznila, že zmena pomerov je spôsobená ako na strane jej - odvolateľky, tak aj na strane maloletých detí. Od septembra 2011 maloletá O. nastúpila do 1. ročníka na Obchodnej akadémii v Martine, výdavky na jej štúdium a platby na učebné pomôcky sa podstatne zvýšili, musí denne dochádzať MHD z miesta trvalého bydliska. Tiež nastúpila na štúdium anglického jazyka v Jazykovej škole pri Obchodnej akadémii v Martine, kde bolo zaplatené školné na 1. polrok školského roku 2011/2012 už v mesiaci jún. Vo svojom voľnom čase navštevuje rada knižnicu, filmové, divadelné predstavenia a plaváreň. Má zvýšené náklady i v súvislosti so zdravotným stavom, ale i na hygienické potreby. Maloletá K. nastúpila do 8. ročníka základnej školy, u nej sú výdavky na ZRPŠ, triedny fond a učebné pomôcky, vo voľnom čase rada navštevuje knižnicu, filmové, divadelné predstavenia a plaváreň, ktorú jej odporučil odborný lekár v súvislosti so zdravotným stavom a jej prudkým fyzickým rastom a vývojom. Niekoľko rokov navštevuje výtvarný ateliér v Súkromnej základnej umeleckej škole v Záturčí, kde už bolo zaplatené zápisné na školský rok 2011/2012. Má zhoršený zdravotný stav. Má zhoršený zrak, preto menili dioptrické okuliare. Zvýšili sa výdavky i na hygienické potreby. Od začiatku roku 2011 u maloletej K. sa objavujú sporadicky stavy definované ako hyperventilácia, kvôli tejto diagnóze bola v tomto roku aj hospitalizovaná v UN Martin a absolvovala odborné vyšetrenia u kardiológa, pneumológa, ortopéda a psychológa, kde je pod ich odborných dohľadom určenými následnými kontrolami aj v súčasnej dobe. Odvolateľka uviedla ďalej, že oproti obdobiu posledného rozhodovania o výške výživného jej príjmy v zamestnaní poklesli cca na 370 eur mesačne. V mesiaci jún bola neodkladne hospitalizovaná v UN Martin v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu s následnou operáciou a dobou práceneschopnosti do konca mesiaca august. V ďalšom období nemožno predpokladať nárast jej príjmu. Jej manžel N. I. pre zhoršený zdravotný stav bol práceneschopný od januára do konca mesiaca júl, jeho mesačné príjmy v dôsledku toho poklesli takmer o 400 eur. Následne na to bol zo zdravotných dôvodov z výkonu služby profesionálneho vojaka prepustený dňom 31.7.2011 a od 1.8.2011 je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 481,49 eur, čo je pokles jeho príjmu oproti roku 2010 viac ako 58%. Naviac jej manžel má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, k synovi N., nar. X.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX. S dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom má zvýšené výdavky na lieky a výhody systému sociálneho zabezpečenia poskytované štátom rôznymi príspevkami, úľavami nemá možnosť využívať. Nesúhlasila s návrhom súdu prvého stupňa konštatujúcim nezmenenú výšku jej čistého priemerného zárobku oproti roku 2009. Nezohľadnil súd tú skutočnosť, že otec žije v domácnosti so svojou družkou. Pri vedení spoločnej domácnosti sa náklady otca jednoznačne znížia, preto súd mal vziať do úvahy nielen príjmy otca, ale príjmy celej domácnosti, v ktorej otec v súčasnosti žije. Súd sa vôbec nezaoberal potencialitou príjmu otca vzhľadom k tomu, že v roku 2011 jeho čistý mesačný príjem predstavoval 762 eur a v dôsledku ukončenia pracovného pomeru so zamestnávateľom dňa 31.1.2012 došlo k ukončeniu tohto pracovného pomeru na základe vzájomnej dohody. Ide o účelové konanie otca, ktorým chcel dosiahnuť zníženie výživného voči maloletým deťom, čomu napovedá i skutočnosť, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou v čase medzi podaním návrhu a vynesením rozsudku. Následkom takéhoto účelového konania otca má byť to, že súd pri rozhodovaní bude vychádzať z potenciality príjmu otca, teda z príjmu, ktorý dosahoval pred vzdaním sa tohto zamestnania. Súd pochybil i pri vyčíslení zameškaného výživného, odvolateľka mala za to, že otcovi mala byť určená povinnosť uhradiť dlh na výživnom za obdobie 5 mesiacov, konkrétne september, október, november, december 2011 a január 2012. Namietala preto správnosť vyčíslenia výšky dlhu na výživnom. Otec v odvolaní napadol výrok III. rozsudku, v ktorom okresný súd rozhodoval o jeho povinnosti zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.1.2012 v sume 140 eur. Poukazoval na to, že zvýšenie výživného na pojednávaní sám navrhol odo dňa pojednávania na sumu 200 eur mesačne, napriek tomu, že zmenil zamestnanie a bude mať určite nižší plat ako doteraz. Uvedomuje si zvýšenie nákladov na deti, ale ich od apríla 2011 nevidel, pretože matka mu bráni v akomkoľvek styku s nimi. V odvolaní v podrobnostiach poukazoval na jednotlivé bezvýsledné pokusy o stretnutie s maloletými deťmi, jednak za účelom nákupov a aby mohli chodiť na dovolenky. Domáhal sa zrušenia rozsudku okresného súdu vo výroku určenia zameškaného výživného. Poukazoval na schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého rodiča pri plnení vyživovacej povinnosti, na to, že výživné je určené pre maloleté deti a nie na pokrytie poklesu príjmu domácnosti pri dobrovoľnom odchode zo zamestnania. Naviac mu je bránený styk s maloletými deťmi zo strany matky, ako i jeho právo rodiča na rovnomernú starostlivosť o deti a rozvoj plnohodnotného vzťahu s nimi. Tvrdil i to, že manžel matky odišiel do výsluhového dôchodku dobrovoľne a popri dôchodku pracuje. Kolízny opatrovník žiadal vyhovieť odvolaniu matky a zamietnuť odvolanie otca. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poprela, žeby bránila styku otca s maloletými deťmi. Odmietavý postoj detí voči otcovi je od roku 2010. Tento postoj je prejav ich slobodnej vôle a ich rozhodnutie ona ovplyvniť nemôže. Finančné prostriedky určené na výživné pre deti využíva výlučne pre ich potreby. Nemá informáciu o tom, či otec pozýval deti či už na dovolenku a na nákupy. Nemá vedomosť ani o žiadnych telefonátoch. Návrh otca, aby po ukončení pojednávania išli na nákup obidve dcéry odmietli. Tvrdenia otca o tom, že jej manžel zo zamestnania odišiel dobrovoľne a pracuje popri dôchodku sú nepravdivé a ničím nepodložené. Žiadala preto odvolanie otca v plnom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali účastníci (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil pre vecnú správnosť vo výroku zvýšenia výživného a vo výroku zamietnutia návrhu matky o zvýšenie výživného vo zvyšku. Vo výroku o zameškanom výživnom rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil i keď iba z formálnych dôvodov. Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v prejednávanej veci okresný súd zistil skutkový stav riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Stotožnil sa v celom rozsahu i s písomným odôvodnením rozsudku okresného súdu v časti zvýšenia výživného a v časti zamietnutia návrhu matky vo zvyšku a len na zvýraznenie správnosti jeho záverov poukazuje na významnejšie otázky, vzhľadom na odvolacie argumenty vznesené účastníkmi v odvolacom konaní. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine), pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Zvýšenie výživného je opodstatnené v tých prípadoch, ak od doby pôvodnej úpravy nastane zmena v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa (jeho potreby vzrastú) a zároveň nastane aj taká zmena, ktorá ovplyvní možnosti a schopnosti rodiča prispievať vyšším výživným. Matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti od 1.9.2011 na maloletú O. zo sumy 85 eur na 155 eur mesačne a na maloletú K. zo sumy 80 eur na 125 eur mesačne. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že od doby pôvodnej úpravy rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 22P/119/09-122 zo dňa 13.7.2009 v sume 85 eur na maloletú O. a v sume 80 eur na malol. K. nastala zmena pomerov, či už v ich odôvodnených potrebách ako aj v možnostiach a schopnostiach otca. Od uvedenej doby uplynula doba 3 rokov, náklady sa zvýšili či už v súvislosti s návštevou škôl, s ich biologickým vývinom a so zdravotným stavom, ale aj s ich mimoškolským záujmom. Staršia dcéra účastníkov začala navštevovať prvý ročník strednej školy, naviac sa venuje i výučbe anglického jazyka. Mladšia dcéra účastníkov nastúpila do 8. ročníka základnej školy a zmena pomerov u nej nastala v dôsledku rastu celkového vývoja životných nákladov. Správne preto konštatoval okresný súd zmenu v odôvodnených potrebách maloletých detí, ktorá vyžaduje, aby na ich zvýšených odôvodnených potrebách sa podieľala nielen matka, ale aj druhý rodič, ktorý maloletým deťom osobnú starostlivosť neposkytuje. Je správne a spravodlivé, aby sa nielen na bežných ale aj na zvýšených nákladoch podieľali adekvátnou mierou podľa svojich možnosti a schopnosti obidvaja rodičia. Oproti pôvodnej úprave sa zvýšil príjem otca. Nemožno dať za pravdu matke - odvolateľke, ktorá v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa neprihliadal na potencialitu príjmu otca, nie je tomu tak. Súd prvého stupňa jednoznačne konštatoval zvýšenie príjmu otca, keď porovnával jeho čistý mesačný príjem v roku 2011 - ide o príjem v sume 762 eur, ktorý oproti pôvodnej úprave je podstatne vyšší, keďže v roku 2009 čistý mesačný príjem otca bol 549 eur. Pokiaľ otec v priebehu vedeného konania o zvýšenie výživného zmenil zamestnanie, ukončil dohodou pracovný pomer u zamestnávateľa, kde dosahoval v roku 2011 vyšší príjem a následne došlo k prechodnému zníženiu jeho príjmu u zamestnávateľa v Trnave, uvedenú okolnosť okresný súd nepovažoval za rozhodujúcu pri zmene výšky výživného. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, že vzhľadom na odborné kvality a dosahovanú odbornú úroveň otca u spoločnosti KIA Motors je predpoklad, že v novom zamestnaní zúžitkuje svoje odborné zručnosti a schopnosti a dosiahne príjem minimálne taký ako mal v roku 2011. Tomu napovedá záver, že pri zmene výšky výživného z pohľadu hodnotenia možností a schopností otca okresný súd vychádzal z rozhodujúceho údaja a to z jeho príjmu, ktorý dosahoval v roku 2011 a nie z príjmu, ktorý dosahoval prvý mesiac u svojho nového zamestnávateľa v Trnave. Pokiaľ matka vytýka v odvolaní okolnosť, že na spoločnej domácnosti otca sa bude podieľať i jeho partnerka, treba dodať, že to vylúčené nie je a ani nebude. Je to prirodzené, že pri vedení spoločnej domácnosti sa podieľajú na výdajoch všetci ekonomicky činní členovia domácnosti. Avšak z dôvodu zmeny zamestnania a osobného života treba predpokladať aj u otca výdaje súvisiace so zariadením nového partnerského spoločenstva a životných podmienok v inom prostredí a ani túto okolnosť nemožno opomenúť. V konaní nevyvstali také okolnosti, ktoré by svedčili o nadštandardných majetkových pomeroch otca, ktoré by ovplyvnili jeho schopnosti a možnosti prispievať vyšším výživným. Príjmom otca je deklarovaný príjem z pracovnej činnosti a ani jeden z účastníkov netvrdil, žeby existoval u otca iný príjem alebo majetok väčšej hodnoty, na ktoré by bolo potrebné v konaní prihliadať. Vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby maloletých detí, prezentované výdaje matkou na ich výchovu, ktoré neboli otcom spochybnené i odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa zdieľa názor, že stanovené výživné na maloletú O. v sume 110 eur a mesačne a maloletú K. v sume 90 eur mesačne vyvážene zohľadňuje možnosti a schopnosti otca prispievať výživným, ale i odôvodnené potreby maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť plnia voči svojim deťom obidvaja rodičia a odvolací súd nepochybuje o tom, že materiálne podmienky výchovy maloletých detí zo svojho príjmu uhradzuje i samotná matka. Matka pokles príjmu svojho manžela preukázala v konaní, avšak manžel matky zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej O. a maloletej K. nemá a pokles jeho príjmu vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom a vyživovaciu povinnosť otca voči nim podstatným spôsobom neovplyvňuje. Odvolanie matky a otca smerujúce do výroku rozsudku, v ktorom okresný súd rozhodoval o zameškanom výživnom, po vecnej stránke opodstatnenie nemá. Zvýšenie výživného od 1. dňa v mesiaci podania návrhu, t.j. od 1.septembra 2011 je správne, pretože zmenené pomery u účastníkov k uvedenému dátumu už existovali. Nedôslednosti (formálnej) sa dopustil okresný súd v tom, že za obdobie od 1.9.2011 do dňa rozhodnutia o zmene výšky výživného mal vyčísliť nedoplatok výživného u každého dieťaťa osobitne. Nedoplatok je rozdiel medzi pôvodnou výškou a zvýšenou sumou, u maloletej O. tento rozdiel je v sume 25 eur mesačne, t.j. celkom 100 eur (4 mesiace x 25 eur) a u maloletej K. je rozdiel v sume 10 eur mesačne, t.j. 40 eur ( 4 x 10 eur). Nebol dôvod nedoplatok vymedziť aj za mesiac január 2012, pretože splatnosť zvýšeného výživného za tento mesiac ku dňu rozhodnutia okresného súdu t.j. 20.1.2012 ešte nenastala, túto splatnosť súd určil vždy do dvadsiateho piateho dňa mesiaca vopred. Uvádzanú formálnu nedôslednosť v postupe okresného súdu krajský súd odstránil zmenou výroku rozsudku o zameškanom výživnom. Keďže došlo k čiastočnej zmene rozsudku, krajský súd o trovách konania (prvostupňové a odvolacie) rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 od. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, predmetom konania bola vec starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré bolo možné začať i bez návrhu. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .