Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/166/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711213005 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711213005.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BECK reisen, s.r.o., so sídlom Bratislava, Rožňavská 1, IČO: 35 830 522, právne zastúpený Mgr. Petrom Serinom, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 10, proti odporcovi Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W. B., U. XXXX/X o zaplatenie 370,55 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/118 /2012-35 zo dňa 31.7.2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie. V ostatných výrokoch, ktoré neboli odvolaním napadnuté, z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 370,55 eur spoločne s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 24.6.2010 do zaplatenia, vo zvyšku (o zmluvnú pokutu) návrh zamietol a súvisiacu zmluvnú podmienku určil za neplatnú. O trovách konania rozhodol v zmysle § 150 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal z toho, že navrhovateľ bol úspešný len v časti nároku, pričom v zamietajúcej časti išlo o uplatňovanie nároku z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zároveň uviedol, že „podmienky kúpnej zmluvy, sankcií jednoznačne určoval navrhovateľ bez možnosti jednoznačnej výhrady odporcu k určitým ustanoveniam a napriek tejto skutočnosti bol navrhovateľ v konaní úspešný iba z časti“. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal vo výroku o trovách konania odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal alternatívne jeho zmeny tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania v zmysle jeho vyúčtovania alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k záveru o tom, že nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Namietal, že nebol dodržaný ústavný princíp rovnosti účastníkov, keď jednoznačne odporca zavinil, že konanie muselo prebehnúť. Navrhovateľ pritom v konaní postupoval maximálne hospodárne, aby sa zbytočne nezvyšovali trovy konania. Odvolateľ dodal, že odporca ani neprezentoval žiadne skutočnosti sociálneho charakteru, ktoré by odôvodňovali nepriznanie navrhovateľovi náhrady trov konania. Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutými zostali meritórne výroky o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 370,55 eur s príslušenstvom, o zamietnutí návrhu vo zvyšku a o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Možno súhlasiť s námietkou odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého výroku. Konštatovania okresného súdu nedávajú náležité a preskúmateľné vysvetlenie ohľadne aplikácie § 150 O.s.p. na prejednávaný prípad. Nie je možné dostatočne jasne ustáliť úvahy a východiská okresného súdu, ktoré ho viedli k prijatému záveru. Z odôvodnenia napadnutého výroku nevyplýva v čom konkrétne okresný súd vzhliadol výnimočnosť posudzovaného prípadu, podmieňujúcu aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. Zároveň vyslovené konštatovania vyznievajú nie celkom jednoznačne a zrozumiteľne. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je pritom neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Z hľadiska právneho posúdenie je potrebné zdôrazniť, čiastočný neúspech v konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ale základom pre aplikáciu zásady pomerného úspechu v spore v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. To platí aj za situácie, že čiastočné nepriznanie uplatňovaného nároku je priamym dôsledkom správania (v širšom význame) navrhovateľa v rámci hmotnoprávneho vzťahu účastníkov. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude prioritne na základe pomerného úspechu v konaní ustáliť mieru úspechu, resp. neúspechu procesných strán. Krajský súd sa pritom nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu v súdnej veci odôvodňuje aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p. Pojem „úvaha súdu“ v zmysle dotknutej právnej normy nie je prípustné vo všeobecnosti vykladať ako (akúkoľvek) úvahu súdu. Každé (skutkové i právne) posúdenie je totiž úvahou súdu a takýto maximálne extenzívny výklad by fakticky popieral zmysel právnej úpravy náhrady trov konania v prípadoch len čiastočnej úspešnosti účastníkov. Po ustálení miery úspechu v konaní okresný súd štandardným spôsobom vyhodnotí účelnosť vynaložených/uplatňovaných trov konania. Pokiaľ zistí vo veci výnimočnosť, t.j. danosť dôvodu hodného osobitného zreteľa svoje konkrétne východiská a úvahy jasne vyloží v rámci odôvodnenia („nového“) rozhodnutia o trovách konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.