Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711215422 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711215422.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti o maloletú D. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. XX/X, O., adresa pre doručovanie G. D. H. XXX a otca F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. XX, N. N., v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 21P 104/2011-50 zo dňa 11.05.2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol, odvolaním účastníkov nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi platiť v prospech maloletej D. H., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné 100,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej s účinnosťou od 01.12.2011. Návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 01.12.2011 do 30.04.2012 v sume 168,05 eur uložil otcovi zaplatiť matke maloletej do 15.07.2012. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň tak zmenil rozsudok Okresného súdu v Martine, č.k. 20P/78/2008-70 zo dňa 14.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 10CoP/43/2009-90 zo dňa 17.09.2009, ktorým bola naposledy stanovená vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletej v sume 66,39 eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na aktuálne platnú právnu úpravu mal za nepochybne preukázané, že schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca sa v porovnaní s rokom 2009 nezmenili. Podstatná zmena okolnosti v porovnaní s rokom 2009 nastala na strane maloletej, ktorá v súčasnosti študuje na strednej škole. Objektívne je tak spojená potreba vyšších nákladov, najmä na zakupovanie školských pomôcok, ako i zabezpečenie potrieb maloletej. V nadväznosti na uvedené potom s účinnosťou od 01.12.2011, tak ako to matka maloletej žiadala, zvýšil výživné na sumu 100,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu ustanovil na 168,05 eur, ktoré uložil otcovi uhradiť v prospech matky maloletej.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie otec maloletej. Vytýkal okresnému súdu, že nedostatočne vzal do úvahy dôkazy o jeho mimoriadne zlej finančnej situácii, zlej situácii jeho rodiny, neuznal mínusové daňové priznania za posledné roky. Aj napriek absentujúcemu príjmu do
rodinného rozpočtu zvýšil výšku výživného. Urobil tak až o 50 %, pričom inflácia štátu od posledného rozsudku bola 10 až 15 %. V tejto súvislosti poukazoval i na účet v H. banke, ktorý má spoločne s manželkou, ktorý je viac ako 7 mesiacov mínusový. Má nedoplatky vo vzťahu k sociálnej, zdravotnej poisťovni. Zastal názor, že pokiaľ by matka maloletej neplatila tak vysoký nájom, nepodarilo by sa jej deklarovať ani zlú finančnú situáciu. Vyjadril vieru, že odvolací súd zváži všetky ním uvedené skutočnosti a neuvrhne ho a jeho rodinu do sféry sociálnych prípadov. V odvolacom návrhu žiadal o zrušenie rozhodnutia okresného súdu a nový výpočet zvýšenia výživného, nanajvýš v rozpätí výšky inflácie.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala, že otec maloletej je povinný sa postarať o dieťa tak, ako súd určil, platiť výživné včas a nie ako jemu príde za vhodné, prípadne neplatiť vôbec, nebrať zárobkovú činnosť ako koníček, chodiť na rôzne aktivity chovateľov, výstavy a podobné záležitosti, ktoré stoja nemalé peniaze. Nájomné, ktoré platí za jednu izbu v rodinnom dome, je nižšie ako nájomné za jednoizbový byt v O.. Vozí ju na aute priateľ, pričom za nie bezvýznamné považovala, že jej sociálna pracovníčka navrhovala zvýšenie výživného až na 150,- eur, nakoľko náklady na školné sa podstatne zvýšili a jej plat je nedostačujúci.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s tým, že vzhľadom na fyzický vek maloletej a jej odôvodnené potreby, súvisiace hlavne s návštevou strednej školy, potrebným pravidelným zakupovaním si pomerne finančne náročných prípravkov na prax v učebnom odbore kaderníčka, sa javí zvýšenie výživného na sumu 100,- eur nedostatočné.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutia súdu, či už priamo výživné určujúce alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného schválená, môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov na strane účastníkov.
Rozhodnutie súdu vychádza vždy zo stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo povinného rodiča, a preto je vždy potrebné vykonať novú úpravu výšky výživného.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že naposledy o výške výživného bolo rozhodnuté v roku 2009, a to rozsudkom Okresného súdu v Martine v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, kedy bola výška výživného v prospech maloletej určená na sumu 66,39 eur mesačne.
Od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili okolnosti na strane maloletej, ktorá v súčasnosti študuje na strednej škole, učí sa za kaderníčku, kde je nútená mimo školného vynakladať výdavky i na zakupovanie rôznych študijných pomôcok, finančne náročných prípravkov na prax v učebnom odbore. Tiež sa jedná o študentku, ktorá je na prahu dospelosti, a teda jej výdavky neúmerne oproti veku, keď bola v čase dospievania, vzrástli, a to tak v podobe zabezpečenia základných životných potrieb ako je strava, oblečenie, obutie, zabezpečenie bývania, ako aj na kozmetiku a hygienické prípravky. Taktiež je potrebné tu zvažovať výdavky i na kultúrne, spoločenské a športové vyžitie.
Nemožno preto opomínať, že vyživovacia povinnosť je povinnosťou obidvoch rodičov, a teda nemožno presúvať výdavky maloletej, ktoré na zabezpečenie každodenných životných potrieb vznikajú, iba v neprospech matky, ale je potrebné, aby sa na týchto v potrebnom rozsahu podieľal i otec maloletej.
Otec maloletej v konaní nepreukázal, že by jeho zlá finančná situácia bola spôsobená nejakými objektívnymi okolnosťami mimo jeho vlastného zavinenia, a teda nemožno zodpovednosť za vedenie exekúcie a vymoženie dlhov v prospech sociálnej, zdravotnej poisťovne presúvať i na maloletú, resp. jej matku a žiadať od nej, aby vyživovaciu povinnosť plnila aj za otca.
V tejto súvislosti nie je možné prihliadať ani na výšku inflácie, ktorá nastala od posledného rozsudku, nakoľko táto nie je smerodajnou pre zvýšenie výživného a ustálenie základných životných potrieb maloletej, ktoré sa nepochybne od posledného rozhodnutia súdu zmenili a zvýšili.
Podľa aktuálne platnej úpravy je každý rodič povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery platiť minimálne výživné v rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. I toto je však potrebné odstupňovať v závislosti od veku dieťaťa, jeho aktuálnych potrieb, pričom suma 100,- eur mesačne, tak ako ju ustálil okresný súd, sa javí vzhľadom na vek maloletej, skutočnosť, že študuje na strednej škole, byť minimálnou.
V nadväznosti na uvedené preto krajský súd nemohol zohľadniť otcom poukazovanú nepriaznivú finančnú situáciu a rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil.
Pokiaľ okresný súd návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol, krajský súd v tejto časti rozsudok okresného súdu ponechal nedotknutý, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné n i e j e .