Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/150/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811203704 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5811203704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci žalobcu: C. E., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom S. J. č. XX, právne zastúpeného Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom B. č. XXX, proti žalovaným: 1/ U. J., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, K., 2/ E. D., rod. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. č. XXXX, K., 3/ E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 4/ H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 5/ C. B., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 6/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. č. XX, 7/ R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, 8/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. č. XX, 9/ Y. Y., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. J. č. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/196/2011-81 zo dňa 2. decembra 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 9C/196/2011-81 zo dňa 2. decembra 2011 p o t v r d z u j e . Žalovaná v rade 2/ j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 70,63 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet Mgr. Igora Palidera, advokáta so sídlom XXX XX B. č. XXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi proti žalovaným v rade 1/, 3/ až 9/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v rade 1/ až 9/ k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo 340, postavenému na parcele č. 9675/2, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. S. J. (veta I. výroku rozhodnutia). Súčasne prikázal nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo 340, postavený na parcele č. 9675/2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. S. J. do výlučného vlastníctva žalobcu (veta II. výroku rozhodnutia). Zároveň uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícky podiel každému z nich osobitne v sume 146,43 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (veta III. výroku rozhodnutia). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal (veta IV. výroku rozhodnutia). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. 1433, obec a kat. územie S. J. (č.l. 3, 68), mal preukázané, že žalobca a žalovaní v rade 1/ až 9/ sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti - rodinného domu č. súp. 340 na parcele č. 9675/2, zapísanému na tomto liste vlastníctva, a to žalobca v podiele 131/140 a každý zo žalovaných v rade 1/ až 9/ v podiele 3/420. Žalované v rade 1/ a 2/ sa na pojednávaní vyjadrili, že so žalobou nesúhlasia. Žalovaná v rade 1/ pri svojom výsluchu uviedla, že dom, ktorý je predmetom konania, je neobývaný. Býval v ňom dedko, pred smrťou však už býval u strýka. Od dedkovej smrti sa v dome pozrieť nebola, lebo nemala kľúče, tieto mal strýko. Tento dom nechce, pretože má kde bývať. Miesto toho by chcela pozemok. Žalovaná v rade 2/ ďalej uviedla, že pokiaľ sa nevykoná vyporiadanie celého majetku, tak s návrhom nesúhlasí. Keby si žalobca aj riešil bytovú otázku, nech si postaví nový dom. Pokiaľ ide o údržbu nehnuteľnosti, aby nechátrala, žalovaní sú ochotní prispieť podľa svojho podielu na jeho udržiavanie. Žalovaná v rade 2/ ďalej poukázala na to, že boli ústne dohodnutí, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. úz. K., ktoré boli pôvodne vedené aj na J. E. a neboli predmetom dedičského konania po ňom, keď prejdú, tak aj oni dostanú nejaký podiel. Potom však zistila, že otec žalobcu si ROEP-kou tieto pozemky previedol na seba. Žalovaná v rade 2/ tiež uviedla, že v dome sa nebývalo od dedkovej smrti, ani istý čas predtým, možno tri alebo aj viac rokov. Po smrti babky tam dedko býval sám a keď ochorel, išiel bývať k strýkovi. Dom vídali iba zvonku, lebo od neho nemali kľúče. Tieto mal strýko a ten by im ich nedal. O dom záujem nemá, lebo tiež má kde bývať. Býva v K., ale vedľa domu by sa jej tiež zišla nejaká záhradka. Tiež by miesto peňazí prijala nejaký pozemok. V dome bola naposledy asi dva roky dozadu, keď ich strýko zavolal, aby sa dohodli. Pokiaľ videla, tak nábytok ostal, boli tam aj postele. Je pravda, že keď je dom neobývaný, tak chátra. Nevedela sa vyjadriť, či je obývateľný. Uviedla, že určite si dom vyžaduje nejaké opravy, určite treba opraviť okná a strechu. Vtedy bola iba na verande, nechodila po izbách. Je tam voda, aj elektrina, takže keď sa opraví, tak sa tam bývať určite dá. Pokiaľ ide o hodnotu pozemkov v K. a v S. J., podľa jej vedomostí je táto okolo 20,00 eur za m2. Sú to lukratívne pozemky, sú tam aj inžinierske siete. Pokiaľ ide o dom, tento má podľa nej väčšiu hodnotu, pretože je k nemu aj záhrada, táto je však vedená iba na strýka. Ako zástupkyňa žalovaných v rade 3/ až 9/ uviedla, že ostatní žalovaní tiež nemajú záujem o tento dom, lebo majú kde bývať, ale pristúpili by na vyporiadanie, keby za to tiež dostali nejaký pozemok. Keďže žalobca nemá záujem ďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k tomuto rodinnému domu s ostatnými spoluvlastníkmi, okresný súd v zmysle zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu, podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné číslo 340, postavenému na parcele č. 9675/2, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. S. J., zrušil. Vzhľadom na zrušenie podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti sa súd prvého stupňa v ďalšom zaoberal otázkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, rešpektujúc poradie spôsobov vyporiadania stanovených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) Ako prvá možnosť by do úvahy prichádzalo reálne rozdelenie nehnuteľnosti. V danom prípade však vzhľadom na stav rodinného domu, ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 61/2011 znalca Ing. E. B., ako aj počet spoluvlastníkov, ktorí navyše o rodinný dom neprejavili záujem, nie je možné tento rodinný dom reálne rozdeliť. Ďalšou možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. V danom prípade, keďže rozdelenie nehnuteľnosti nie je reálne možné a žalobca prejavil záujem o uvedenú nehnuteľnosť, okresný súd sa priklonil k uvedenému spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva. Pri rozhodovaní o tom, že nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu súd vychádzal z toho, že podiel žalobcu k nehnuteľnosti je najväčší - 131/140 a svedčí mu aj účelné využitie nehnuteľnosti, ktorú má žalobca záujem zrekonštruovať a využívať na bývanie. Súd I. stupňa pritom vychádzal aj z toho, že žiaden zo žalovaných nemal o uvedenú nehnuteľnosť záujem. Zároveň okresný súd zároveň nezistil v konaní žiadnu podstatnú okolnosť, pre ktorú by mala byť nehnuteľnosť ponechaná v podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ žalovaní podmieňovali vyporiadanie spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti s poukazom na iné dohody a spory medzi účastníkmi týkajúce sa iného ich majetku (č.l. 44-52), tento nebol predmetom tohto konania a s danou vecou nesúvisel, preto sa súd týmto nezaoberal. Vzhľadom na prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu zároveň súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovaným v rade 1/ až 9/ za získané spoluvlastnícke podiely primeranú náhradu. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku č. 61/2011 vypracovaného znalcom Ing. E. B. (č.l. 6-38 spisu), ktorý všeobecnú hodnotu sporného rodinného domu s príslušenstvom (veranda so skladom, dreváreň, maštaľ) určil na sumu 20.500,00 eur. Na podiel každého zo žalovaných - 3/420 tak pripadá suma 146,43 eur (oproti žalobcom navrhnutým 146,42 eur, kde k rozdielu mohlo dôjsť pri zaokrúhlení danej sumy). I keď znalecký posudok, ktorý v konaní predložil žalobca má v tomto konaní povahu listinného dôkazu, je pre súd dostatočne vierohodným dôkazom o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Žiadny z účastníkov konania pritom relevantným spôsobom nespochybnil zistenia, výpočty alebo postupy znalca, ktoré pri vypracovaní znaleckého posudku použil. Pokiaľ žalovaná v rade 2/ uviedla, že hodnota nehnuteľnosti je väčšia, nakoľko k nej patrí aj záhrada, okresný súd poukázal na to, že predmetom konania je len dom, pričom pozemok, na ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, patrí vlastnícky odlišnej osobe než sú účastníci konania, z ktorého dôvodu mohol byť predmetom ohodnotenia len rodinný dom bez zarátania pozemku, na ktorom sa nachádza, a teda je potrebné vychádzať len z hodnoty rodinného domu, bez priľahlého pozemku. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel dôvodnému návrhu žalobcu a zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania tak, že vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, každému z nich vo výške 146,43 eur v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bol žalobca, preto by mal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobca si však žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v rade 2/, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.. Podľa jej názoru v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu uviedla, že žalovaným v rade 3/ až 9/ bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, keďže títo neboli vypočutí a zákonným spôsobom ospravedlnili svoju neúčasť, pričom vo veci podali nesúhlasné stanovisko s návrhom žalobcu, ktoré sa nachádza na č.l. 43 spisu. Okresný súd týchto účastníkov mal riadne vypočuť a neobmedziť sa len na konštatovanie, že žalovaní v rade 3/ až 9/ nepožiadali o odročenie pojednávania. Vzhľadom na stanovisko žalovaných v rade 1/ a 2/, totožné stanovisko k návrhu majú aj žalovaní v rade 3/ až 9/, a preto ich bolo potrebné na pojednávaní vypočuť. Keďže sa tak nestalo, došlo k závažnému pochybeniu súdu. Navyše, okresný súd vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, keďže vzhľadom na nesúhlas žalovaných v rade 1/ až 9/ s podanou žalobou objektívne nezistil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, a to nariadením znaleckého dokazovania vypracovaním znaleckého posudku na zistenie takejto všeobecnej ceny nehnuteľnosti, pričom vychádzal len z listinného dôkazu pri určení všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorým dôkazom bol znalecký posudok Ing. E. B. č. 61/2011. Žalobca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku v písomnom podaní svojho právneho zástupcu zo dňa 5.3.2012 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 70,63 eur pozostávajúcich z odmeny právneho zástupcu v sume 51,45 eur za vyjadrenie k odvolaniu a režijného paušálu v sume 7,41 eur + DPH vo výške 20 %. Vychádzal pritom z tarifnej odmeny určenej podľa § 10 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zo sumy 1.317,00 eur. Uviedol, že odvolanie žalovanej v rade 2/ považuje za nedôvodné a tvrdenia v ňom uvedené za účelové. Pokiaľ ide o žalovaných v rade 3/ až 9/, tak títo boli riadne a včas o termíne pojednávania vyrozumení, nepožiadali o odročenie pojednávania a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by odôvodnili odročenie pojednávania pre závažné prekážky. Pokiaľ ide o zmienku žalovanej v rade 2/, že súd nezistil všeobecnú cenu rodinného domu súp. č. 340, uviedol, že súčasťou súdneho spisu je znalecký posudok č. 61/2011 vypracovaný znalcom Ing. E. B. a žalovaná strana tento posudok po vecnej stránke nespochybnila a ani nenavrhla vykonanie nových dôkazov. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a žalobu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalovanej 2/ uvedené v opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Podľa tohto zákonného ustanovenia súd pokračuje v konaní aj vtedy, ak si účastníci neplnia povinnosti uložené ust. § 101 ods. 1 O.s.p., v prípade, ak sú nečinní. V ust. § 101 ods. 2 O.s.p. zákon stanovuje predpoklady, za ktorých naplnenia súd môže prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka iba vtedy, ak účastník konania: 1/ bol na pojednávanie riadne predvolaný a 2/ nepožiadal o odročenie pojednávania, alebo 3/ dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania nebol dôležitý. Ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na pojednávaní nepredstavuje bez ďalšieho žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý ich nesplnil; súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať. Okresný súd preto postupoval správne, keď v neprítomnosti žalovaných v rade 3/ až 9/, ktorých riadne včas na termín pojednávania predvolal, dňa 2.12.2012 vec prejednal a meritórne rozhodol, aj napriek ospravedlneniu ich neúčasti na tomto pojednávaní. Ani jeden so žalovaných totiž nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie predmetného pojednávania. Účasť na súdnom pojednávaní je právom účastníka, ktoré prejednávanej veci žalovaní v rade 3/ až 9/ nevyužili. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 OZ). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné, súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerými spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 OZ. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ vzťahujúce sa na tento prípad, neupravuje iba výpočet spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 OZ), ktoré sú preň záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci. Z vyššie uvedenej právnej argumentácie jednoznačne vyplýva, že okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zákonných zásad a princípov stanovených v ust. § 142 ods. 1 OZ, keďže ani jeden zo žalovaných nemal záujem o rodinný dom, ktorý bol predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, správne s prihliadnutím na veľkosť podielu a účelné využitie veci, prikázal vec za primeranú náhradu žalobcovi, ktorého zaviazal na výplatok ich spoluvlastníckeho podielu a zároveň prihliadol na účelné využitie veci. Žalobca má totiž záujem predmetný rodinný dom zrekonštruovať a vyriešiť si tak svoju bytovú otázku. Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo zápisníc o súdnom pojednávaní nevyplýva, že by žalovaní v konaní pred súdom prvého stupňa namietali znalecký posudok Ing. E. B., znalca z odboru pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, zo dňa 29.5.2011, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. 340, stojacom na parc. č. 9675/2 s príslušenstvom, nachádzajúcim sa v kat. úz. S. J.. Všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb bola vypočítaná podľa vyhlášky MS SR č. 254/2010 Z.z. a č. 605/2008 Z.z. , ktorou sa mení vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z.z. a po jej zaokrúhlení bola stanovená na sumu 20.500,00 eur. Samotný znalecký posudok, ani všeobecnú cenu nehnuteľnosti - rodinného domu v ňom stanovenú ani jeden z účastníkov v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nenamietal, pričom s poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej v ust. § 205a O.s.p. odvolací súd na tieto skutočnosti už nemohol prihliadať. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania bolo len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k rodinnému domu súpisné číslo 340, postavenému na parcele č. 9675/2, zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. S. J., bez akýchkoľvek pozemkov. Súd viazaný žalobou sa preto v tomto konaní nemohol zaoberať ničím iným, než to, čo žalobca označil v žalobe ako predmet konania. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že keďže ani jeden z účastníkov v priebehu konania a ani na pojednávaní konanom dňa 2.12.2011, a to ani po poučení okresného súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neuviedol, že by mal nejaké návrhy na doplnenie dokazovania a obsah znaleckého posudku alebo všeobecnú cenu v ňom stanovenú v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal, okresný súd postupoval správne, keď vychádzajúc zo znaleckého posudku, ktorý pripojil žalobca k návrhu (znalecký posudok č. 61/2011 znalca Ing. E. B. zo dňa 29.5.2011) vypočítal náhradu za spoluvlastnícke podiely jednotlivých žalovaných v sume 146,43 eur. Závery okresného súdu neboli ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akým úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Žalovaní teda v konaní pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu zo strany okresného súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ani neoznačili žiadne dôkazy, ktorými by chceli doplniť dokazovanie, resp. ani nerozporovali podaný znalecký posudok do vyhlásenia uznesenia okresného súdu, ktorým bolo vyhlásené dokazovanie za skončené. Navyše žalovaní v prvostupňovom konaní ani netvrdili skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mal okresný súd nariadiť znalecké dokazovanie. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a aj správne vo veci rozhodol. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania, ktoré zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu žalobcu v konaní. Žalovaní neboli v tomto konaní úspešní, a preto sú povinní nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže žalobca si v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. neuplatnil trovy prvostupňového konania, ich náhrada mu neprináleží. S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l . O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. Odvolateľka - žalovaná v rade 2/ nemala v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný žalobca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške 70,63 eur, vychádzajúc z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 a 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zo sumy 1.317,00 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v rade 2/ v sume 51,45 eur + režijný paušál v sume 7,41 eur v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl., ku ktorým prináleží 20 % DPH v súlade s ust. § 18 ods. 3 v sume 11,77 eur. Odvolací súd preskúmal výšku uplatnených trov a konštatoval, že tieto boli advokátom žalobcu uplatnené správne. I keď režijný paušál mal byť správne účtovaný v sume 7,63 eur, odvolací súd viazaný návrhom žalobcu, priznal mu trovy konania v uplatnenej výške. Zároveň v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy konania v celkovej sume 70,63 eur, (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia splnomocneného zástupcu žalobcu), odvolací súd uložil zaplatiť žalovanej 2/ na účet advokáta, ktorý zastupuje žalobcu v tomto konaní. Vo vzťahu k žalovaným v rade 1/, 3/ až 9/ krajský súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko títo žalovaní nespôsobili žalobcovi v tomto štádiu konania vznik žiadnych trov. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že z obsahu plnomocenstiev, ktoré žalovaní predložili do súdneho spisu v konaní pred súdom I. stupňa ( č.l. 69-75 spisu) vyplýva, že tieto boli žalovanými v rade 3/ až 9/ udelené žalovanej v rade 2/ „vo veci prejednania návrhu na súdne vysporiadanie pozemkov na LV č. XXX v k.ú. S. J.", čo však netvorilo predmet tohto súdneho konania. Keďže toto konanie sa týkalo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva iba k rodinnému domu špecifikovanému vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, žalovaná v rade 2/ nemohla vystupovať v tomto súdnom konaní ako ich splnomocnená zástupkyňa. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.