Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/103/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812200142 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5812200142.2
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka - O. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I., M. XXX/XX, t. č. Ústav na výkon väzby Žilina, právne zastúpená JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom I., K. XX, a otec - B. D. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX/X, XX-XXX N., B. republika, právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom I., O. XXX/XX, v konaní o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletej, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/1/2012-47 zo dňa 20. júna 2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť odovzdať maloletú I. do starostlivosti matke do času, kým súd nerozhodne vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd s poukazom na ust. § 74 ods. 1,2, § 75 § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je dôvodný. Z doteraz zabezpečených listinných dôkazov bolo preukázané, že rodičia maloletej uzavreli dohodu, podľa ktorej otec sa s maloletou stretol dňa 9.6.2012 v čase od 11,00 hod. do 16,00 hod., kedy ju mal odovzdať matke, avšak do dňa podania návrhu tak neurobil. Aj napriek tomu, že obaja majú rovnaké práva a povinnosti k maloletej, otec maloletej sa nemôže svojvoľne rozhodnú zobrať maloletú do cudzieho štátu bez toho, aby prihliadal na záujmy maloletej. Maloletá je vo veku, kedy vníma oboch rodičov a odtrhnutie od matky môže mať negatívny dopad na jej ďalší vývoj. Okresný súd bol toho názoru, že v záujme zabezpečenia zdravého vývoja maloletej je potrebné, aby sa formovala jej osobnosť vplyvom oboch rodičov, pričom pretrhnutie vzťahov medzi maloletou a jedným z rodičov by jej nebolo na prospech.
Uznesenie okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním otec maloletého dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu. S rozhodnutím nesúhlasil, považoval ho za nesprávne, v rozpore so záujmami maloletej. Okresný súd rozhodol bez toho, aby náležite zistil skutkový stav veci. Rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov zo strany matky, tzv. dohody (čl. 46 spisu), ktorá bola predložená súdu len vo forme kópie. Okresný súd rozhodol len na základe tvrdení uvádzaných matkou, pričom zo spisu je zrejmé, že skutočnosti oboch účastníkov sú diametrálne odlišné, avšak súd nevykonal opatrenia na odstránenie týchto rozporov a overenie pravdivosti tvrdení matky. Uviedol, že nikdy neuzatvorili žiadnu dohodu ohľadne úpravy stretávania sa s maloletou. Listinný dôkaz „Dohoda“ založený v spise je podvrh, otec nikdy takúto listinu nepodpísal, podpis uvedený na listine nie je jeho podpisom. Podpisuje sa iným spôsobom, pričom podpis na listine vykazuje už voľným okom znaky
odlišné od skutočných podpisov otca na iných listinách založených v spise, napríklad sklon písma, podpis otca vykazuje znaky vypísaného písma, naproti tomu písmo na dohode je úhľadné, takmer nemá sklon. Zároveň by takú dohodu matke nepodpisoval, pretože nebol na to dôvod, keďže dieťa žilo od 5/2009 spoločne s oboma rodičmi v B. v N., do času kým matka v roku 2011 neopustila spoločnú domácnosť, potom maloletá žila s otcom v B. bez matky. Dňa 5.1.2012 podal na Okresný súd Námestovo návrh na úpravu práv a povinností k maloletej a žiadal, aby dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti z dôvodu správania sa matky, ktorá užíva návykové látky a v prípade, že dieťa by bolo u nej, bola by ohrozená jeho bezpečnosť, zdravie. Zároveň poukázal, že okresný súd napadnutým uznesením vyhovel návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, avšak na druhej starne ten istý súd konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 4P/1/2012-11 zo dňa 16.1.2012 zastavil a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci, čím dostal otca do právnej neistoty a vyvolal zmätočnosť. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu sú nepravdivé a navyše dieťa má obvyklý pobyt na území B., v N.. Maloletá žila a bývala v B., na území SR sa zdržiavala len v čase návštevy alebo prázdnin, alebo keď išla matka k lekárovi, ktorého má na území SR. Starostlivosť o dieťa počnúc stravou, oblečením, bývaním zabezpečoval otec. Matka často krát odchádzala na územie SR sama a v tom čase zabezpečoval starostlivosť o dieťa otec so svojou matkou. Maloletá je na neho silno citovo naviazaná. Na pobyt v B. je preto zvyknutá, má tam vybudované sociálne väzby. Maloletá lepšie rozpráva po poľsky ako po slovensky. Obvyklý pobyt maloletej je v B., kde býva s otcom v rodinnom dome, otec tam má prácu. Naopak matka na území SR nevlastní byt, ani inú nehnuteľnosť, býva u svojich rodičov v 3- izbovom byte spolu s dcérou mal. O., ako aj s dvoma bratmi matky. To, že matka s dieťaťom nemá zabezpečené bývanie je dané aj tým, že od roku 2009 žili s maloletou v B.. Otec maloletú nevidel od 3.3.2012, kedy ju matka otcovi vzala a odišla do SR. Keď matka priviedla dieťa 9.6.2012, všimol si otec, že dieťa nie je v psychickej pohode a vyhľadal v B. detského psychológa, ktorého maloletá pravidelne navštevuje. V čase od 3.3. 2012 do 9.6.2012 neumožňovala matka otcovi s maloletou žiaden kontakt. Na rozdiel od otca, ktorý keď má dieťa u seba, matke v stretávaní nebránil. Otec navrhoval, aby odvolací súd uznesenie zrušil, pretože matka neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala zasiahnuť do ich pomerov predbežným opatrením. Maloletej v starostlivosti otca nehrozí žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, otec matke umožňuje v prípade jej záujmu stretávanie v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade okresný súd nemal právomoc konať, pretože dieťa má obvyklý pobyt na území B. od 7/2009, na území SR obvyklý pobyt nikdy nemalo. Maloletá má v B. v N. zriadenú vlastnú izbu, má aj vlastnú spálňu, na rozdiel od Slovenska, kde nemá ani len vlastnú izbu. Rodičia maloletej nebudovali spoločný domov na území SR a nemali zámer na území SR bývať. Trvalý pobyt nemožno stotožňovať s obvyklým pobytom dieťaťa. Trvalý pobyt nijakým spôsobom nevypovedá o obvyklom pobyte dieťaťa. Otec k tvrdeniu matky, že dieťa uniesol uviedol, že sa v žiadnom prípade nemohol dopustiť únosu ani protiprávneho zavlečenia dieťaťa do cudziny, pretože dieťa má obvyklý pobyt v B., kde žilo a zdržiavalo sa počas takmer 3 rokov a bola to matka, ktorá dieťa vzala na krátky čas na územie SR k starým rodičom dieťaťa. Otcovi dieťa do B. priniesla samotná matka a teda vedela, kde sa dieťa nachádza a že je dieťa v poriadku u otca. Otec preto nesúhlasil, aby vo veci konal slovenský súd, pretože nie sú na to splnené podmienky. V danom prípade nemožno použiť článok 10 nariadenia Brusel IIa, pretože k zavlečeniu dieťaťa do cudziny protizákonne nedošlo ani nemohlo dôjsť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti otec dieťaťa žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
K odvolaniu otca dieťaťa sa vyjadrila matka maloletej prostredníctvom právneho zástupcu. Tvrdenie otca, že spolu žili v B. považovala za klamstvo, lebo do B. chodili iba na pár dní v mesiaci. Už pred svadbou sa dohodli, že budú bývať na Slovensku, samostatné bývanie nemali, pretože on nechcel odísť od matky a matka maloletej nechcela ísť do B. k nemu. Skúšali žiť striedavo, avšak od 11/2011 až do 9.6.2012 žila s maloletou iba na Slovensku. Momentálne jej otec bráni odovzdať dcéru, ona otcovi nikdy nebránila prísť za dcérou. Toho času matka maloletej už býva v dvojizbovom byte, je zamestnaná v poisťovni AXA. Maloletá má od septembra 2012 nastúpiť do materskej školy na sídlisku Z.. Je vedená u detského lekára v Námestove od 21.1.2009, takže niet o obvyklom pobyte pochybností. Napriek vydanému predbežnému opatreniu otec zadržiava dieťa v B., pričom keď bola po dcéru, manžel ich ani s políciou do domu nepustil a potom sa v dome nenachádzal ani on, ani dcéra. Manžel s dcérou nikdy netrávil viac ako hodinu denne kvôli práci a o maloletú sa starala jeho chorá matka. Tvrdenie o právomoci poľských súdov si otec sám vyvracia, pretože dňa 5.1.2012 podal návrh, ktorým začal toto konanie a neskôr aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko uznal, že obvyklým pobytom dieťaťa je I.. Uvedené potvrdzuje aj povolenie na pobyt vydané otcovi na území SR. Na základe uvedeného matka maloletej navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil.
V zmysle ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
V zmysle ust. § 221 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
V súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd môže rozhodnutie prvostupňového súdu o predbežnom opatrení iba potvrdiť alebo zmeniť. Jeho zrušenie prichádza do úvahy iba pokiaľ konanie zastavuje, čo má prispieť k tomu, aby dočasná úprava pomerov bola poskytnutá skutočne v reálnom čase a aby nedochádzalo k zrušovaniu rozhodnutí súdov prvého stupňa len pre procesné nedostatky.
Preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu, predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení rodičov maloletého dieťaťa v odvolacom konaní, ako aj oboznámením sa s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 3Tpo/40/2012-67 zo dňa 28.9.2012 dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné zmeniť.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej I. sú manželia, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, otec žije v B., matka má trvalý pobyt v I., toho času sa však nachádza v Ústave na výkon väzby v Žiline. Matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti matke, odôvodnila tým, že otec si od matky dňa 9.6.2012 prevzal v B. maloletú, avšak nevrátil ju podľa dohody s matkou do 16,00 hod a ani do podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Okresnému súdu bolo doručené dňa 27.9.2012 (po tom, ako mu odvolací súd vrátil vec na vydanie rozhodnutia o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletej) podanie otca maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že má obavy o bezpečnosť maloletej dcéry, nakoľko matka maloletej bola uznesením Okresného súdu Námestovo vzatá do väzby a je umiestnená v Ústave na výkon väzby v Žiline. Navrhoval preto uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušiť podľa § 77 ods. 2 O.s.p., nakoľko sa predbežné opatrenie stalo nevykonateľné.
Odvolací súd sa v rámci odvolacieho konania oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k. 3Tpo/40/2012-67 zo dňa 28.9.2012, ktorým zamietol sťažnosť obvinenej O. M. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0Tp/18/2012 z 21.9.2012, ktorým bola vzatá obvinená do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť 19.9.2012 o 10.10 hod. a obvinená ju vykoná v Ústave na výkon väzby Žilina. Súčasne zamietol okresný súd žiadosť obvinenej o nahradenie väzby písomným sľubom a nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že obvinená O. M. je stíhaná pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Na základe doposiaľ zabezpečených dôkazov možno považovať trestné stíhanie obvinenej za opodstatnené. Doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a je dôvodné podozrenie, že skutok spáchala obvinená. Krajský súd ďalej konštatoval, že zo spisu je zrejmé, že obvinená si v minulosti mala opakovane zabezpečovať drogy a tieto aj predávať, nešlo u nej teda o jednorazovú činnosť.
Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné obzvlášť starostlivo posúdiť, či sú splnené resp. osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia. Musí byť nevyhnutne osvedčené, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo zdravie, život a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa ohrozené.
Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí okresného súdu, a to vznesenie obvinenia matke maloletého dieťaťa a jej vzatie do väzby a umiestnenie v Ústave na výkon väzby v Žiline z dôvodu stíhania pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnuté uznesenie zmeniť a návrh matky na odovzdanie maloletej I. do jej starostlivosti zamietnuť. V súčasnej dobe vzhľadom na väzobné stíhanie matky nie je možné jednak realizovať nariadené predbežné opatrenie a jednak vzhľadom na závažnosť vznesených obvinení voči matke maloletého dieťaťa vznikajú dôvodné obavy, že záujem maloletého dieťaťa by bol ohrozený zverením, hoci len dočasným, do starostlivosti matke.
Odvolací súd však považuje za potrebné poznamenať, že okresný súd za skutočností osvedčených v čase jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol správne a vzhľadom na matkou predložené listinné dôkazy správne vo veci konal vychádzajúc z toho, že je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodnúť. Otázka právomoci a s ňou súvisiace zisťovanie obvyklého pobytu dieťaťa bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd predmetnou otázkou právomoci už nemal dôvod zaoberať.
Odvolací súd preto po zvážení všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.