Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/92/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203099 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:2111203099.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ Ing. Bc. N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XXA, T., v rade 2/ C. I., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXXX/XX, T., zastúpeného navrhovateľom v rade 1/ proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 16C/15/2011-196 zo dňa 2. 11. 2012 v súvislosti s opravným uznesením okresného súdu č.k. 16C/15/2011-204 zo dňa 30. 11. 2012, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Trnava, č.k. 16C/15/2011-196 zo dňa 2. 11. 2012 v súvislosti s opravným uznesením okresného súdu č.k. 16C/15/2011-204 zo dňa 30. 11. 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd pribral do konania vedľajších účastníkov - Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava a Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava, pričom opravným uznesením doplnil, že Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava bude vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu a Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava bude vystupovať ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa. Proti uzneseniu okresného súdu v súvislosti s opravným uznesením doručili odvolanie navrhovatelia v rade 1/, 2/. Vytýkali okresnému súdu nepreskúmateľnosť ním vydaných rozhodnutí s tým, že tieto nie sú riadne zdôvodnené, najmä z hľadiska právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, t.j. na víťazstve účastníka, na ktorého strane chce vystupovať. Na rozhodnutie o prípustnosti návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania osobitne je potrebné zistiť, či sa napadnutý akt priamo dotýka vedľajšieho účastníka konania, či jeho záujem na rozhodnutí veci je nepochybný. Zastali názor, že právny záujem Krajského stavebného úradu v Trnave a Spoločného obecného úradu nie je daný. Ak by i pripustili, že právny záujem Krajský stavebný úrad v Trnave a Spoločný obecný úrad na vstupe do konania ako vedľajší účastníci majú, rovnaký záujem na výsledku majú i konkrétni zamestnanci menovaných úradov, voči ktorým možno uplatniť regresný nárok podľa § 22 a § 24 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ďalej uviedli, že predpokladom mať postavenie vedľajšieho účastníka je jeho spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.. Stavebným úradom je obec, ktorá má právnu subjektivitu. Obec Boleráz vykonáva kompetencie stavebného úradu prostredníctvom Spoločného obecného úradu so sídlom Kollárova 8 v Trnave. Tento úrad však nemá samostatnú právnu subjektivitu. Zodpovednosť za rozhodnutia znáša obec Boleráz. Zastali názor, že vedľajším účastníkom v predmetnom konaní môže byť len obec Boleráz, nie Spoločný obecný úrad. V odvolaní proti opravnému uzneseniu uviedli, že právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, ktorý zákon vyžaduje je daný vtedy, ak výsledkom sporu bude ovplyvnené jeho právne postavenie. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na ktorého stranu sa pripojí. Za nezdôvodnené považovali, pokiaľ okresný súd pripustil vstup Spoločného obecného úradu Kollárova 8, Trnava ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, naviac, postupom podľa § 164 O.s.p., ktorý nie je vôbec možné na daný prípad aplikovať. V nadväznosti na uvedené žiadali obe uznesenia okresného súdu ako nezákonné, nezdôvodnené, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal uznesenie okresného súdu ako správne potvrdiť. Uviedol, že Krajský stavebný úrad Trnava má právny záujem na výsledku prebiehajúceho konania tým, že prípadným nepriaznivým výsledkom v spore bude dotknuté jeho právne postavenie. Odporca si totiž bude musieť podľa § 21 až § 25 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárokovať od osoby, ktorá nesprávny úradný postup zavinila, podľa rozhodnutia súdu, regresnú náhradu vo výške súdom priznanej náhrady škody. Tým sa nepriaznivo zasiahne do postavenia Krajského stavebného úradu v Trnave. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. uznesenie okresného súdu, ktorým pribral do konania ako vedľajších účastníkov Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava a Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava, ako i opravné uznesenie, ktorým pripustil vstup vedľajších účastníkov Krajského stavebného úradu v Trnave, Kollárova 8, Trnava na strane odporcu a Spoločného obecného úradu, Kollárova 8, Trnava na strane navrhovateľa, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). V zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár I. diel, str. 380, Eurounion 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie, na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne) prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladu vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f/). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. To, či niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. Ak potom v prejednávanej veci účastníci konania, konkrétne navrhovateľ navrhol ako vedľajšieho účastníka pribrať do konania Spoločný stavebný úrad a odporca Krajský stavebný úrad Trnava, bolo povinnosťou súdu oboznámiť s uvedeným návrhom označené subjekty, vyzvať ich, aby sa k týmto návrhom vyjadrili a oznámili, či vstupujú do konania ako vedľajší účastníci. Pokiaľ na výzvu súdu urobia procesný úkon prejavujúci ich vôľu vstúpiť do konania, stanú sa vedľajšími účastníkmi vo chvíli, keď súdu dôjde ich písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobia ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ neprejavia vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká im vedľajšie účastníctvo, nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne) prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. I v prípade, ak vedľajší účastník urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Až vtedy súd skúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné alebo neprípustné. Pokiaľ okresný súd takto nepostupoval, konal v rozpore s ust. § 93 ods. 1 a nasl. O.s.p., a teda odvolaciemu súdu neostávalo, než jeho uznesenie, ktorým pribral do konania vedľajších účastníkov, Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava a Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava a ktorým rozhodol o tom, že Krajský stavebný úrad v Trnave, Kollárova 8, Trnava bude vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu a Spoločný obecný úrad, Kollárova 8, Trnava ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd bude postupovať v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .