Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/253/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203099 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:2111203099.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. Bc. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XXA, XXX XX T., 2/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX T., proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Obec Boleráz, so sídlom Obecného úradu 919 08 Boleráz 586, IČO: 00 312 282, zastúpeného spoločnosťou: Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/15/2011-275 zo dňa 21. januára 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16C/15/2011-275 zo dňa 21. januára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd rozhodol, že nárok navrhovateľov nie je daný. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 112.686,92 eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa 15.03.2007 uzavreli zmluvu o podnikaní v Bolerázi, miestna časť Klčovany, kde otvorili internetovú kaviareň. Nehnuteľnosť im prenajali vlastníci - manželia I.. Títo podali žiadosť o povolenie zmeny v užívaní stavby na stavebný úrad Obce Boleráz. Súhlas bol daný dňa 31.10.2006, bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 29.03.2007. Obec Boleráz rozhodla dňa 25.05.2007 pod č. Výst. 11/2007/Tá-58. Proti rozhodnutiu podal odvolanie účastník stavebného konania - vlastník susediacej nehnuteľnosti p. Q.. Krajský stavebný úrad Trnava zrušil rozhodnutie Obce Boleráz pod č. KSÚ-OSP-2007/00796/Ďu zo dňa 25.07.2007. Vlastníci doplnili žiadosť o projektovú dokumentáciu 15.08.2007, Obec Boleráz dňa 28.12.2007 pod č. Výst. 11/2007- Ná-160 povolila zmenu užívania stavby. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala rod. Q.. Krajský stavebný úrad dňa 17.03.2008 rozhodnutie Obce Boleráz zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie v súlade so zákonom. Stavebné úrady vo veci nekonali, preto navrhovateľ v rade 1/ ako zástupca stavebníkov žiadal písomne o poskytnutie informácie listom zo dňa 03.08.2008. Obec Boleráz dňa 05.08.2008 prerušila správne konanie a vyzvala stavebníkov na predloženie projektovej dokumentácie, časť zdravotechnika, záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave, zabezpečiť príslušný počet odstavných a parkovacích plôch pre zamestnancov a zákazníkov. Navrhovateľovi odpovedala 08.08.2008. Stavebníci doklady predložili 24.09.2008. Dňa 20.11.2008 navrhovateľ žiadal o poskytnutie informácie o stave konania. Listom zo dňa 15.12.2008 a 19.01.2009 žiadal navrhovateľ o pokračovanie v konaní. Obec Boleráz listom zo dňa 18.01.2009 oznámila možnosť nahliadnuť do predloženej dokumentácie a uplatniť prípadné námietky. Obec Boleráz rozhodla o žiadosti stavebníkov pod č. Výst. 11/2007/Ná-30 zo dňa 23.02.2009 a povolila zmenu užívania časti stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie stavebníci a tiež rod. Q.. O zaslaní spisového materiálu boli účastníci oboznámení listom zo dňa 07.05.2009. Dňa 12.05.2009 žiadal navrhovateľ o poskytnutie informácie o stave konania. Krajský stavebný úrad Trnava žiadal 23.06.2009 o pokračovanie v konaní. Krajský stavebný úrad Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP-00582/2009/ Gi zo dňa 15.06.2009 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Navrhovatelia otvorili prevádzku internetovej kaviarne 28.07.2007. Obec Boleráz rozhodnutím č. Výst: 11/2007/Ná-97 zo dňa 16.08.2007 s okamžitou platnosťou zastavila užívanie časti stavby rodinného domu č. s. 246 v rozpore s kolaudačným rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu podali stavebníci odvolanie. Krajský stavebný úrad Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP-01022/2007/Mi zo dňa 07.11.2007 rozhodnutie Obce Boleráz zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Navrhovatelia dňa 24.08.2007 prevádzku zatvorili. Sťažnosť navrhovateľov na nečinnosť v konaní považoval Krajský stavebný úrad Trnava za opodstatnenú z hľadiska dodržiavania lehôt v konaní - nečinnosť stavebného úradu. Ďalšiu sťažnosť krajský stavebný úrad vyňal zo sťažností z dôvodu doručenia kompletného spisového materiálu na odvolacie konanie. Neskôr však oznámil, že podanie nebude riešené ako sťažnosť, ale bude riešené podľa platných predpisov. Navrhovatelia svoj nárok uplatnený žalobou opierali o ust. § 9 ods. 1, § 14 ods. 1, § 10 ods. 2 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z."), keď v danej veci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nevykonaním úkonov, prieťahmi v konaní, nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, nečinnosti orgánu verejnej moci. Obec Boleráz a Krajský stavebný úrad Trnava nepostupovali v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb., keď nerozhodovali v zákonom stanovenej lehote a navyše sa dopustili nesprávneho úradného postupu. Celková škoda za obdobie od 24.08.2007 do 03.07.2009 predstavuje náhrady internetu, poistného, elektrickej energie v sume 1.635,52 eur a ušlý zisk v sume 90,96 eur denne (za 669 dní, t.j. 60.852,24 eur), náhrada za projektovú dokumentáciu v sume 199,16 eur. Okresný súd konštatoval, že navrhovatelia alternatívne uplatňovali svoj nárok v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ"). S prihliadnutím na nárok uplatnený žalobou, ako aj znenie ust. § 420 ods. 1 a § 1 ods. 2 OZ, súd prvého stupňa konštatoval, že zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je lex specialis, a preto je aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec vylúčená a nárok navrhovateľov nemožno odvodzovať z týchto ustanovení. Na daný právny vzťah sa totiž vzťahuje iný - špeciálny predpis. Prvostupňový súd citoval ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok navrhovateľov nie je daný. Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie nesprávneho úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku škody a jej kvalifikované vyčíslenie a 3. príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Navrhovateľom vzniklo živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie internetovej čitárne 01. 08. 2007 - u navrhovateľa v rade 1/ „poskytovanie informácií prostredníctvom internetu - internetová čitáreň", u navrhovateľa v rade 2/ „poskytovanie dátových služieb - internetová čitáreň". Napriek tomu „internetovú kaviareň" začali prevádzkovať 28. 07. 2007 a prevádzkovali ju do 24. 08. 2007 bez súhlasu obecného zastupiteľstva, územného plánu a potrebných podkladov. Zo spisu Obce Boleráz č. Výst. 11/2007 i Krajského stavebného úradu Trnava č. 2009/00582 vyplýva, že KSÚ Trnava dňa 25. 07. 2007 pod č. KSÚ-OSP-2007/00796/Ďu prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu, že v spise sa nenachádza PD, záväzné stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trnave, spoločné požiadavky na výkresy pozemných stavieb, nepostačuje oznámenie OR HaZZ zboru v Trnave o začatí konania o zmene v užívaní stavby. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave vydal dňa 09. 05. 2007 pod č. RÚZV/2007/0209/Ja-HV súhlasné záväzné stanovisko na zmenu v užívaní stavby s podmienkou, že bude pre zamestnancov zabezpečená šatňa a WC s predsieňou a umývadlom s prívodom tečúcej vody teplej a studenej pitnej, odvetrané, čo náčrt neobsahuje. Navrhovateľ v rade 1/ až dňa 15. 08. 2007 Spoločnému obecnému úradu Trnava predložil projektovú dokumentáciu. Ďalšie potrebné doklady /vychádzajúc z rozhodnutí v uvedených spisoch/ predložili až 24. 09. 2008. Z vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že navrhovatelia začali vykonávať podnikateľskú činnosť nezákonným spôsobom nielen bez živnostenského oprávnenia, ale aj ďalších potrebných rozhodnutí a podkladov, ktoré ich k tomu oprávňovali. Toto oprávnenie nemali ani v čase podania žiadosti o internetovú kaviareň /v marci 2007/. Svoj nárok na náhradu škody odvíjajú z vlastného protiprávneho konania. Nemožno potom konštatovať výlučné zavinenie odporcu /i keď sťažnosť navrhovateľov na prieťahy bola kvalifikovaná ako opodstatnená/. Samotný prípadný nesprávny postup nemôže a nemá bez splnenia ďalších zákonných podmienok za následok vznik nároku na náhradu škody. Ako bolo vyššie uvedené, pre úspešnosť nároku na náhradu škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných predpokladov. S prihliadnutím na uvedené absentuje protiprávne konanie odporcu, nakoľko protiprávne konanie je dané práve na strane navrhovateľov, ktorí prevádzkovali zariadenie bez živnostenského oprávnenia a na prevádzku ako takú nemali v zmysle platných právnych predpisov zabezpečené podklady v zmysle zákona č. 50/1976 Z. z., zákona č. 453/2000 Z. z., bez ktorých otvorenie prevádzky nie je možné ani v prípade medzičasom vydaného živnostenského oprávnenia. Vyčíslenú škodu potom navrhovatelia odvíjajú od svojho protiprávneho konania. Samotné vyčíslenie náhrady škody - ušlý zisk takisto nemožno považovať za relevantný podklad pre náhradu škody, nakoľko sa jedná o krátke časové obdobie, z ktorého nemožno ani v prípade splnenia zákonných predpokladov pre náhradu škody odvodiť výšku škody, a predovšetkým sa jedná o obdobie protiprávneho postupu samotných navrhovateľov. Z protiprávneho konania navrhovateľov nemôže vzniknúť zodpovednosť odporcu. Navrhovatelia nepreukázali ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi právnym titulom a škodou, ktorá im mala vzniknúť. V tomto smere súd I. stupňa poukázal na výklad pojmu „ušlý zisk" v zmysle citovaného rozhodnutia R 55/1971, konkrétne sa má jednať o ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí - tu je potrebné prihliadnuť práve na skutočnosť, že navrhovatelia svoj nárok vyčísľujú od obdobia vlastného protiprávneho konania, keď začali vykonávať činnosť prevádzky bez splnenia zákonných podmienok a z takto vyčísleného krátkodobého a nepreukázaného zisku odvíjajú a vyčísľujú škodu, ktorá im mala vzniknúť. Nejedná sa však o pravidelný beh vecí a riadne zákonným spôsobom vykonávanú podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej by im mohla vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom. Ak navrhovateľom vôbec škoda vznikla (s prihliadnutím na uvedené sa však jedná len o fiktívnu škodu), nestalo sa tak v dôsledku nesprávneho úradného postupu, ale ich vlastným konaním. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Nemajetkovú ujmu navrhovatelia iba vyčíslili sumou 100,00 eur na deň. Relevantným spôsobom však ani neuviedli (už vôbec nepreukázali), v čom táto ujma spočíva, do akej miery a v akom rozsahu došlo k zásahu do ich osobnostných práv a s prihliadnutím na uvedené, keď podľa názoru okresného súdu nie sú splnené podmienky na náhradu škody, nie sú dané ani podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy. Táto náhrada nepredstavuje náhradu škody, ale takisto je potrebné preukázať protiprávne konanie odporcu a predovšetkým okolnosti, do akej miery k zásahu došlo. Uplatnený nárok, resp. jeho vyčíslenie, je bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vyjadruje len paušálnu čiastku vyčíslenú navrhovateľmi. Nie je zrejmé, z akých skutočností navrhovatelia vychádzali a súd sa takouto časťou návrhu i s prihliadnutím na uvedené skutočnosti nemal dôvod zaoberať. Navrhovatelia nezdôvodnili svoj nárok v zmysle § 11 a § 13 OZ, nepreukázali a nezdôvodnili svoj nárok žiadnym spôsobom. Za daného stavu okresný súd konštatoval, že navrhovatelia ani v jednej časti uplatňovaného nároku neuniesli dôkazné bremeno a z dôvodu hospodárnosti konania v zmysle ust. § 152 ods. 2 O. s. p. rozhodol v tejto veci medzitýmnym rozsudkom. Zároveň konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd rozhodne, že základ nároku navrhovateľov je daný a vo zvyšku vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedli, že napadnutý rozsudok súdu je v rozpore so zákonom a súd ním odníma navrhovateľom konať možnosť pred súdom. Navyše súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil - hoci zistil správne právnu normu, na základe ktorej je treba vec posudzovať, avšak ju na daný skutkový stav nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval. Uviedli, že navrhovateľ v rade 1/ na pojednávaní dňa 21.01.2014 z dôvodu hospodárnosti konania navrhol okresnému súdu vydať rozsudok, že základ uplatneného nároku - existencia nesprávneho úradného postupu - je nesporná a rozhodnutie o zvyšku uplatneného nároku si bude vyžadovať rozsiahlejšie dokazovanie, a preto postačí vydať v tomto štádiu vo veci medzitýmny rozsudok. Ak súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu názoru, nesprávne aplikoval správny právny predpis, nemohol rozhodovať medzitýmnym rozsudkom. Zo záveru odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nevyplýva, o čom bude súd ďalej konať. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nedefinuje. Nesprávnym úradným postupom je však v zmysle súdnej praxe, ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. septembra 2007 aj porušovanie povinností orgánov verejnej moci pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, je ním aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote alebo nevydanie rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu. Vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá také prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Navyše, z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa nevzťahuje iba na konanie pred súdom, ale na akékoľvek konanie pred akýmkoľvek orgánom verejnej moci, ktorého účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného orgánu (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 a II. ÚS 33/99). Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nesprávny úradný postup Obce Boleráz a Krajského stavebného úradu v Trnave je jednoznačne preukázaný. Rozbor nesprávneho úradného postupu Obce Boleráz a KSÚ Trnava - konanie, resp. nekonanie týchto orgánov navrhovatelia súdu doložili listom zo dňa 27.11.2013. Konanie trvalo od 02.03.2007 do 15.06.2009, t. j. 2 roky 3 mesiace a 13 dní. Omeškanie v rozhodovaní dosiahlo 439 dní (resp. 453 dní). Z rozboru je jednoznačne možné zistiť, kedy ktorý orgán nekonal v zákonnej lehote. Oprávnenosť návrhu navrhovateľov potvrdzuje aj list Krajského stavebného úradu Trnava č. 2009/00276/Pl zo dňa 23.02.2009, ktorého obsahom je odpoveď navrhovateľovi v rade 1/ na sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 19.01.2009, keď považoval sťažnosť za opodstatnenú z hľadiska dodržiavania lehôt v konaní - nečinnosť stavebného úradu. Postupom Obce Boleráz bolo porušené právo navrhovateľov podnikať (piaty oddiel druhej hlavy čl. 35 ods. 1 Ústavy SR). Základný predpoklad pre náhradu škody bol tak preukázateľne splnený. Súd mal a mohol medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť však o základe nároku tak, že tento nárok je daný. Prvostupňový súd však zaujímala len uplatnená výška škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhovatelia výšku uplatnenej škody vyčíslili pri podaní návrhu na začatie konania v prílohe č. 49. Toto vyčíslenie je však orientačné a jeho výška závisí od kvalifikovaného posúdenia znalcom, najmä v časti zisku navrhovateľov. Náklady na poistenie, elektrinu, internet sú vydokladované v prílohách 50 až 61 a tieto vznikli bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovatelia podnikali alebo nepodnikali. Výška uplatnenej škody by mala byť teda ustálená znaleckým dokazovaním v zmysle ust. § 127 O. s. p. Navyše, napadnutý rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou a nesprávnosťou, keďže neobsahuje všetky náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a tým je porušené právo navrhovateľov na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Súd prvého stupňa neodpovedal na všetky argumenty navrhovateľov. Nezaoberal sa najmä rozborom nesprávneho úradného postupu Obce Boleráz a KSÚ Trnava - konaním, resp. nekonaním týchto orgánov, ktorý je základným listinným dôkazom pre základ nároku navrhovateľov. Napriek svojej rozsiahlosti sa napadnutý rozsudok nevysporiadal so základnými dôkazmi navrhovateľov. Okresný súd si sám v rozpore s návrhom určil predmet konania. V prípade zistenia spáchania trestného činu alebo iného protiprávneho konania je súd povinný oznámiť takéto konanie príslušnému orgánu. Takúto povinnosť mala v zmysle právnych predpisov aj Obec Boleráz, ak v priebehu rozhodovania o návrhu na zmenu v užívaní stavby by bola zistila protiprávne konanie niektorého z navrhovateľov. Odvolatelia tiež namietali, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje viacero nesprávnych údajov, keď nehnuteľnosť, v ktorej podnikali navrhovatelia v Boleráz, časť Klčovany, nebola ani nikdy vo vlastníctve navrhovateľa v rade 2/ a jeho manželky a podobne. Nesprávne je i poučenie súdu prvého stupňa, keď vo veci ako odvolací súd je oprávnený konať Krajský súd v Žiline, a nie označený Krajský súd v Trnave. Z dôvodu hospodárnosti konania však navrhovatelia nepodali návrh na opravu odôvodnenia rozsudku. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s obsahom napadnutého rozhodnutia a jeho dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení. Samotný tvrdený nesprávny úradný postup nemôže a nemá bez splnenia ďalších zákonných podmienok za následok vznik nároku na náhradu škody. Pre úspešnosť nároku na náhradu škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných predpokladov, ktorými sú popri protiprávnom konaní, aj vznik škody a príčinnej súvislosti, preukazujúcej, že nesprávny úradný postup bol priamou, bezprostrednou príčinou vzniku tvrdenej škody, ktorú navrhovatelia vo výške, v akej si ju uplatňujú v konaní, hodnoverným spôsobom nepreukázali. Skutočnú výšku škody si navrhovatelia uplatňujú vo výške 1.635,52 eur za obdobie od 24.08.2007 do 03.07.2009, a to z titulu zaplatených náhrad za internet, poistného a elektriny. Ak navrhovateľom takáto výška škody v uvedenom období vznikla, potom nesú za jej vznik zodpovednosť sami oni sami, pretože v období, kým nebolo o povolení zmeny v užívaní stavby právoplatne rozhodnuté, si akékoľvek služby od poskytovateľov dohadovali ako svoje podnikateľské riziko bez toho, aby bolo tieto náklady potrebné a nevyhnutné vynakladať pred uskutočňovaním prevádzky podniku, bez právoplatného povolenia stavebného úradu. K vyčísleniu ušlého zisku navrhovateľmi vo výške 60.852,24 eur za obdobie od 01.09.2007 do 30.06.2009 odporca uviedol, že navrhovatelia by takýto zisk neboli dosiahli, nebolo dôvodné ho s istotou v uvedenej dobe očakávať, keďže ceny internetových služieb poskytovaných navrhovateľmi nezohľadňovali budúci vývoj cien služby poskytovania internetu na trhu, ktorý mal klesajúci trend a bol poznamenaný obdobím začínajúcej hospodárskej krízy v roku 2008. Navyše, odvodzovanie výšky ušlého zisku na základe dosiahnutého obratu prevádzky za obdobie presahujúce len niečo vyše troch týždňov je obdobím, ktoré nemôže mať dostatočnú výpovednú hodnotu o dosahovaní možného budúceho obratu z prevádzky podniku. Navrhovatelia si výšku ušlého zisku odvodzujú z obratu prevádzky podniku dosiahnutého za obdobie, v ktorom sa prevádzka podniku vykonávala bez právoplatného povolenia na zmenu užívania stavby, vydaného príslušného stavebným úradom, teda za obdobie vykonávania prevádzky v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Výška nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovatelia uplatňujú vo výške 50.000,00 eur za obdobie od 24.08.2007 do 03.07.2009, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom stavebného úradu, nebola nimi zdôvodnená spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o ich nároku a s prihliadnutím na okolnosti prípadu, v dôsledku čoho odporca nárok na jej náhradu považuje za účelový a nedôvodný. Tento nárok je tak vysoký, že nemajetková ujma nebýva priznaná ani obetiam násilných činov v takejto výške. Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobný návrh v plnom rozsahu zamietne a zároveň zaviaže navrhovateľov na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Uviedol, že odvolanie navrhovateľov považuje za nedôvodné. V žiadnom prípade nie je základom uplatneného nároku existencia nesprávneho úradného postupu. Navyše, navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní na podanie žalobného návrhu. Základ nároku navrhovateľov nie je daný s ohľadom na absenciu nepreukázania ďalších náležitostí pre vznik ich nároku. Právne posúdenie nesprávneho úradného postupu odvolateľmi v ich opravnom prostriedku je nesprávne. Navrhovatelia nepreukázali vznik žiadnej reálnej škody, ani inej ujmy, ani kauzálny nexus medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Základ uplatňovaného nároku nemôže byť daný, a preto ich návrh musí byť zamietnutý. Samotná existencia nesprávneho úradného postupu (ak sa preukáže) je totiž len jedným zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pre vyhodnotenie základu uplatneného nároku je potrebné tvrdiť a preukazovať aj danosť ostatných zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, čiže vznik ujmy (škody) a existenciu kauzálneho nexu medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vedľajší účastník zdôraznil, že pokiaľ opravný prostriedok navrhovateľov podpísal len navrhovateľ 1/, medzitýmny rozsudok vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ nadobudol právoplatnosť. Navyše navrhovateľ v rade 1/ nie je od začiatku konania vo veci aktívne legitimovaný, keďže nemá byť rozhodnuté o jeho právach a povinnostiach podľa hmotného práva. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na ust. § 78 ods. 1, § 79 ods. 1 a 2 a § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon"). Dňa 02.03.2007 bola podaná žiadosť na zmenu užívania časti prízemia rodinného domu podľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona, v ktorej je ako žiadateľ (stavebník) uvedený výlučne navrhovateľ v rade 1/. V tom čase však boli vlastníkmi predmetného rodinného domu C. I. a O. I., rod. N., ktorí sú rodičmi navrhovateľa v rade 2/. Na podanie žiadosti boli teda v tom čase aktívne legitimovaní len rodičia navrhovateľa v rade 2/ uvedení vyššie. V zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 29.03.2007 sa však uvádza, že žiadateľom sú rodičia navrhovateľa v rade 2/ zastúpení navrhovateľom v rade 1/. Navrhovateľ v rade 1/ síce predložil plnomocenstvo na ich zastupovanie, avšak až na predmetnom marcovom zisťovaní. Tento zmätočný stav zavŕšilo stanovisko RÚVZ v Trnave zo dňa 09.05.2007, ktoré obstarávali navrhovatelia, kde ako účastníci (predmetného konania sú uvedení práve navrhovatelia, a to vo forme združenia podnikateľov, ktoré však nemá právnu subjektivitu). Prvostupňový správny orgán však napriek zmätočnému postupu účastníkov konania považoval za účastníkov predmetného stavebného konania správne rodičov navrhovateľa v rade 2/, čo vyplýva aj z oznámenia Obce Boleráz zo dňa 30.08.2010, ktorý je súčasťou príslušného správneho spisu, a teda aj spisu tohto súdneho konania. Ak teda účastníkmi predmetného správneho konania podľa Správneho poriadku mohli byť len rodičia navrhovateľa v rade 2/, nemohla ani teoreticky vzniknúť žiadna škoda navrhovateľovi v rade 1/, ktorý bol ich splnomocneným zástupcom, pretože na podnikanie navrhovateľa v rade 1/ nemohlo mať rozhodnutie správneho orgánu žiadny priamy dopad, nekonalo sa o jeho právach a povinnostiach. Pokiaľ totiž mali navrhovatelia prenajaté priestory na podnikanie od vlastníka priestorov, v rámci nájomného vzťahu je vlastník priestorov povinný v zmysle § 664 Občianskeho zákonníka poskytnúť, resp. udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, resp. obvyklé užívanie. Navrhovateľov tak v žiadnom prípade nemohlo v podnikaní obmedzovať správne konanie, ktoré sa ich netýkalo. Navrhovateľ v rade 2/ nepodal riadne odvolanie, ale aj v prípade, ak by ho podal, nebol by aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, rovnako ako navrhovateľ v rade 1/, a to z rovnakého dôvodu ako prípade navrhovateľa v rade 1/. Navrhovateľom nevznikla žiadna reálna škoda a v konaní vôbec neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že za štandardného behu veci by akýkoľvek zisk dosiahli. Navrhovatelia 02.03.2007 pri podaní žiadosti o povolenie týkajúce sa prevádzky pohostinského zariadenia nespĺňali podmienky prevádzky pohostinského zariadenia, o ktoré žiadali. Nemali k prevádzke pohostinského zariadenia žiadne živnostenské oprávnenie (potrebná remeselná činnosť), ani súhlas obecného zastupiteľstva Obce Boleráz k zmene v porovnaní s územným plánom k prevádzke pohostinského zariadenia. Až na miestnom zisťovaní dňa 29.03.2007 navrhovatelia zmenili svoju žiadosť na žiadosť na žiadosť na povolenie užívania na účely internetovej kaviarne, ani vtedy však nemali vydané živnostenské oprávnenie. Existenciu súhlasu príslušného orgánu obce ani existenciu živnostenského oprávnenia na vykonávanie príslušnej podnikateľskej činnosti stavebný úrad vo svojom rozhodovaní neskúma. Navrhovatelia však sami spôsobovali viacerými zmenami svojich požiadaviek prieťahy v konaní pred stavebným úradom, keďže pri podaní žiadosti dňa 02.03.2007 nepredložili riadnu projektovú dokumentáciu k prevádzke pohostinského zariadenia a tento nedostatok neodstránili ani neskôr po miestnom zisťovaní dňa 29.03.2007. Na miestnom zisťovaní bolo navyše preukázané, že už vtedy dokonca boli zrealizované určité stavebné úpravy za účelom otvorenia prevádzky internetovej kaviarne, čo vyplýva zo zápisnice o tomto šetrení, ktoré však neboli riadne povolené riadnym právoplatným rozhodnutím. V prvostupňovom orgán v snahe vyhovieť žiadosti počkal na stanovisko Regionálneho úradného zdravotníctva v Trnave, ktoré si navrhovatelia obstarávali samostatne. V opačnom prípade by museli žiadosť zamietnuť. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave vydal súhlasné záväzné stanovisko dňa 09.05.2007, avšak s podmienkami, že bude pre zamestnancov zabezpečená šatňa a WC s predsieňou a umývadlom s prívodom tečúcej vody teplej a studenej pitnej a priestory budú odvetrané. Takéto záväzné stanovisko uvedeného správneho orgánu bolo vydané len pre zriadenie pohostinstva a pre iného účastníka konania. Tieto podmienky však dokumentácia navrhovateľov (náčrt) nereflektovala, a neboli splnené dokonca ani v auguste 2008, pričom potrebné doklady boli doložené až dňa 24.09.2008, a aj to nie pre zriadenie pohostinstva v zmysle stanoviska RÚVZ v Trnave. Napriek tomu, že odvolací orgán - Krajský stavebný úrad Trnava dňa 25.07.2007 zrušil vyhovujúce rozhodnutie prvostupňového orgánu, navrhovatelia bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ako aj bez vydaného živnostenského oprávnenia v rozpore s územným plánom Obce Boleráz zahlásili dňa 28.07.2007 v rozpore so zákonom nepovolenú prevádzku internetovej kaviarne, čím sa dopustili viacerých priestupkov. Navrhovateľovi v rade 1/ bolo živnostenské oprávnenie vydané až neskôr dňa 01.08.2007. Túto nepovolenú prevádzku zistil až stavebný dohľad miestnym šetrením 15.08.2007, pričom vyzval navrhovateľov k okamžitému zastaveniu prevádzkovania nepovolenej internetovej kaviarne. Navrhovatelia zastavili túto prevádzku až dňa 24.08.2007 na základe rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu zo dňa 16.08.2007. Preto ak navrhovatelia v tomto konaní odvodzujú ušlý zisk z údajov o nepovolenej prevádzke, snažia sa iba profitovať zo svojho protiprávneho konania, čomu nemožno priznať právnu ochranu. Právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1 V. dielu II. Hlavy Ústavy SR nezahŕňa výkon podnikateľskej činnosti v rozpore so zákonom. Navrhovateľom nevznikla žiadna reálna škoda, vyčíslenie nákladov na energie, ktoré predložili súdu, je bezpredmetné, pretože tieto energie navrhovatelia, resp. iné osoby skutočne spotrebovali, sa netýkali žiadnej legálnej prevádzky internetovej kaviarne a tieto náklady by museli vynaložiť bez ohľadu na postup správnych orgánov pri povoľovaní prevádzky. V žiadnom prípade preto dĺžka predmetného správneho konania nie je podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku akejkoľvek škody navrhovateľov, ba dokonca žiadnou príčinou, pretože navrhovatelia nepreukázali, že by náklady na energie museli vynaložiť iba pre údajný nesprávny úradný postup (namietanú neprimeranosť dĺžky konania). Vyčíslenie nákladov od navrhovateľov nepreukazuje vznik žiadnej škody, a ani príčinnú súvislosť so vznikom takejto škody. Navrhovateľom nevznikla žiadna reálna škoda ani doplnením projektovej dokumentácie, za ktorú museli údajne znovu zaplatiť. Za úplnosť a správnosť projektovej dokumentácie zodpovedá stavebník v zmysle § 58 ods. 1 Stavebného zákona, pričom nemožno náklady na prepracovanie projektovej dokumentácie nikdy pričítať na vrub konajúceho správneho orgánu, vychádzajúc z argumentácie v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. I Sžo 98/2009 zo dňa 5. novembra 2009, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za rozpor projektovej dokumentácie so zákonom znáša stavebník a nikdy nie správny orgán, a to ani v prípade, ak by opomenul prihliadnuť na jej vadu. Navyše, navrhovatelia nemajú ani nárok na žiadnu náhradu údajného ušlého zisku, keďže nepreukázali, že by pri obvyklom behu veci boli nimi vypočítaný zisk dosiahli, ich výpočet údajného ušlého zisku nepodložili žiadnymi dôkazmi a nepreukázali ani príčinnú súvislosť údajného ušlého zisku s akýmkoľvek postupom správnych orgánov a tiež vôbec neodôvodnili vznik údajnej nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi postupom správnych orgánov a vznikom údajnej nemajetkovej ujmy. Navrhovatelia dokonca neuviedli ani dôvod, prečo si údajnú nemajetkovú ujmu uplatňujú v takej výške, ktorá nie je priznávaná ani obetiam násilných trestných činov. Pokiaľ odvolatelia namietali dĺžku správneho konania, vedľajší účastník zdôraznil, že pri vyhodnocovaní nesprávnosti úradného postupu z pohľadu práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je potrebné brať na zreteľ aj správanie samotných účastníkov konania, najmä riadne a včasné poskytovanie súčinnosti konajúcemu správnemu orgánu. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že čas odo dňa 02.04.2007 do 25.05.2007, ktorý kvalifikuje ako omeškanie o 53 dní s vydaním rozhodnutia, možno považovať za prieťah, ktorý bol vyvolaný nečinnosťou žiadateľov, ktorý bol vyvolaný nečinnosťou žiadateľov, ktorí neposkytli správnemu orgánu podklady načas, a to dokonca za okolností, kedy mu sťažovali postup v konaní tým, že realizovali stavebné úpravy bez právoplatného stavebného povolenia a bez primeraného dôvodu menili aj obsah žiadosti. Navrhovatelia neposkytli riadnu súčinnosť správnemu orgánu ani v konaní po rozhodnutí KSÚ Trnava zo dňa 25.07.2007, keď nedoložili riadnu projektovú dokumentáciu až do dňa 24.09.2008. Navrhovatelia teda svojím správaním podstatne prispeli k celkovej dĺžke správneho konania, pričom navrhovateľ v rade 1/ bol len ich procesným zástupcom, a preto možno považovať argumentáciu navrhovateľov o omeškaní za účelovú. Vedľajší účastník nesúhlasil s názorom odvolateľov, že by napadnutý rozsudok trpel nepreskúmateľnosťou z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Z obsahu samotného napadnutého rozhodnutia vyplýva, že samotný prípadný nesprávny úradný postup nemôže a nemá bez splnenia ďalších zákonných podmienok za následok vznik nároku na náhradu škody. Navrhovatelia nepreukázali v konaní ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť. Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí odpovedal na všetky rozhodné argumenty navrhovateľov. Z judikatúry Ústavného súdu SR nevyplýva povinnosť súdu odpovedať vo svojom rozhodnutí na každý argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, čo prvostupňový súd v medzitýmnom rozsudku aj urobil. V žiadnom prípade si súd prvého stupňa neurčil predmet konania, pretože jednoznačne uviedol, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť konania odporcu so vznikom akejkoľvek škody ani samotný vznik škody, pri nemajetkovej ujme neboli ani tvrdené, nie to ešte preukázané rozhodné skutočnosti. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nároku. Z toho vyplýva, že medzitýmny rozsudok je plne preskúmateľný, keďže je z neho zrejmé, ako súd pri svojej právnej kvalifikácii postupoval. Samotné namietanie odňatie možnosti konaťpred súdom odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku žiadnym spôsobom nešpecifikovali. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b/ O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, z nasledovných dôvodov: Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na tieto vady neprihliadne. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa krajský súd zaoberal len námietkami navrhovateľov uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacia námietka navrhovateľov, že v prejednávanej veci nebolo možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pokiaľ bolo vyslovené, že nárok navrhovateľov nie je daný, je dôvodná. Okresný súd tým, že vo veci vydal medzitýmny rozsudok, v ktorom vyslovil, že nárok navrhovateľov nie je daný, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takúto vadu je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti. Rozsudkom súd rozhoduje o veci samej. Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe (§ 152 ods. 1 a 2 O. s. p.). Pod medzitýmnym rozsudkom rozumieme rozhodnutie súdu iba o základe veci. Teda o tom, či právo (nárok) ako taký je daný. Takéto rozhodnutie neprichádza do úvahy v prípade konštitutívneho rozsudku. Rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom bude praktické najmä vtedy, ak dokazovanie týkajúce sa výšky nároku sa javí ako obtiažne alebo nákladné. Naviac, vyriešenie základu žaloby môže pozitívne ovplyvniť ďalší priebeh konania, nakoľko vytvára predpoklady na uzavretie zmieru týkajúceho sa výšky nároku. Ako príklad medzitýmneho rozsudku je možné uviesť rozsudok súdu o tom, že základ nároku na náhradu škody je daný a až potom, čo toto jeho rozhodnutie o základe nadobudne právoplatnosť, bude v konaní riešiť otázku výšky škody uplatnenej žalobou. Odvolací súd však zdôrazňuje, že je možné rozhodnúť iba kladným medzitýmnym rozsudkom. Ak prichádza do úvahy záporný medzitýmny rozsudok, je treba návrh zamietnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 613/2005, z ktorého vyplýva, že okolnosť, že odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, že základ nároku nie je daný, je vadou konania, ktorá mala vplyv na správnosť rozhodnutia. Jediným prípustným procesným vyjadrením toho, že žaloba je nedôvodná, je výrok o jej zamietnutí; akékoľvek iné formulácie môžu vyvolať pochybnosti o výsledku konania alebo o tom, či a s akým predmetom má ďalej konanie pokračovať. Keďže okresný súd vydal medzitýmny rozsudok, v ktorom vyslovil, že nárok navrhovateľov nie je daný, zaťažil tak konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takýmto postupom okresného súdu bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľov uvedenými v ich opravnom prostriedku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo rozhodované o základe nároku, a nie o výške nároku každého z navrhovateľov, nemožno súhlasiť s námietkou vedľajšieho účastníka, že vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ rozsudok napadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť. Aj keď správne mal svojím podpisom opatriť opravný prostriedok aj odvolateľ v rade 2/, túto okolnosť v tomto štádiu konania zhojí znenie čl. VI. zmluvy o združení, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľmi dňa 15. marca 2007, konkrétne jeho bod 1., z ktorého vyplýva, že N. J. (t. j. navrhovateľ v rade 1/) bude zastupovať združenie navonok voči tretím osobám a podpisovať písomnosti združenia. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 221 ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd vo veci vytýči termín pojednávania, na ktorý riadne predvolá účastníkov a vedľajšieho účastníka a vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 120 a nasl. O. s. p. a po vykonanom dokazovaní vydá meritórne rozhodnutie vo veci samej. V prípade, že prvostupňový súd dospeje k záveru, že základ nároku navrhovateľov je daný, môže postupom v súlade s ust. § 152 ods. 2 O. s. p. vydať medzitýmny rozsudok v uvedenom znení, v opačnom prípade súd vydá rozsudok, ktorým návrh navrhovateľov zamietne. V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne tiež o trovách prvostupňového odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.