Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111210187 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111210187.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom Tulská 33, Žilina, IČO: 00 176 265, proti odporcovi: Ing. X. L., nar. XX. X. XXXX, bytom Ul. F. XX/X, I., občan SR, v konaní o zaplatenie 498,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 3. 10. 2012, č. k. 17C 142/2011-221, zároveň o odvolaní navrhovateľa proti časti toho istého rozsudku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozhodol rozsudkom o žalobnom návrhu navrhovateľa tak, že odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 403,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 573,01 eur od 13. 11. 2010 do 28. 2. 2011 vo výške 15,26 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 573,01 eur od 1. 3. 2011 do 31. 5. 2011, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 498,52 eur od 1. 6. 2011 do 2. 6. 2012 a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 403,99 eur od 3. 6. 2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcu zaviazal povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 34,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách štátu rozhodol, že súd rozhodne samostatným uznesením. Súd prvého stupňa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku podrobne popísal skutkové zistenia, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania a pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 8a ods. 1 písm. a), d), § 8a ods. 2 a § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z., ako i z ust. § 132 O. s. p., ktoré ustanovenia v písomnom vyhotovení rozsudku citoval. K právnemu záveru okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporne preukázané, že účastníci mali uzavretú Zmluvu o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a na základe tejto zmluvy navrhovateľ ako správca pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv poskytoval služby spojené s užívaním bytu, stanovil výšku mesačných preddavkov za služby a v stanovenej lehote vykonal ročné vyúčtovanie skutočných nákladov za poskytované plnenia služieb spojených s užívaním bytu v danom posudzovanom období. Odporca ako vlastník sa zaviazal platiť mesačne preddavkové platby za poskytované služby v stanovenej výške podľa rozpisu preddavkov za užívanie bytu najneskôr do 25-teho dňa príslušného mesiaca a vyúčtovaním zistený nedoplatok na skutočných nákladoch za poskytnuté plnenia do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Odporca nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2008 a v spojení s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2010 zostatok nedoplatku k 30. 4. 2011 v sume 498,52 eur neuhradil a porušil svoje povinnosti ustanovené v čl. 2 bod 5) zmluvy. Súd analýzu výpočtu zálohových platieb a ročného vyúčtovania znalcom vzal za nepochybné, keď výšku mesačných úhrad pre rok 2007 stanovil navrhovateľ dokumentom rozpis preddavku za užívanie bytu platný od 1. 1. 2007, kedy bola stanovená celková mesačná záloha vo výške 52,33 eur a od 1. 2. 2007 vydal navrhovateľ nový rozpis preddavku za užívanie bytu, stanovená bola mesačná zálohová úhrada vo výške 56,99 eur. Pre rok 2008 nebol odporcovi doručený rozpis preddavku, platil teda rozpis pre rok 2007 a nový rozpis preddavku stanovil odporca s platnosťou od 1. 1. 2009, a to vo výške 56,66 eur mesačne. Hoci správca (navrhovateľ) nepostupoval pri stanovení preddavkov na poskytované plnenia spojené s bývaním a prevádzkou podľa čl. 2 bod 2 Zmluvy o výkone správy a nepremietol v stanovených preddavkoch skutočné náklady za predchádzajúci rok, avšak tieto skutočnosti nemali vplyv na konečný nedoplatok. Výška nedoplatku k 30. 4. 2011 podľa záverov znalca je 498,52 eur a navrhovateľom vykonané ročné vyúčtovanie za obdobie r. 2008 do 30. 4. 2011 je správne. Po predložení ďalšieho vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2011 (odporcovi doručené 2. 6. 2012) zostatok nedoplatku k 30. 4. 2012 po započítaní preplatku 94,53 eur predstavuje sumu 403,99 eur a súd nemal žiaden dôvod spochybňovať správnosť výšky nedoplatku s poukazom na vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom uzavretej zmluvy a záverov znalca súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej a právnej dôvodný vo výške 403,99 eur a nakoľko nemal v konaní preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, bolo návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovené. Vo zvyšnej časti už započítaného preplatku 94,53 eur (z rok 2011) súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko dispozitívny úkon podľa § 96 ods. 1 O. s. p. mohol podať navrhovateľ, ktorý však takýto procesný návrh nepredniesol. Pokiaľ ide o námietku odporcu ohľadom zmeny sadzby, t. j. ceny dodávky tepla a teplej vody za r. 2008 oproti predchádzajúcim obdobiam, túto súd považoval v tomto konaní s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania za neopodstatnenú a stanovisko k spôsobu stanovenia ceny tepla dodávateľom tepla odberateľom bol odporcovi ozrejmený už listom dňa 20. 7. 2010. Okresný súd podrobne odôvodnil aj časť výroku o úroku z omeškania, ako i o náhrade trov konania, pri ktorej aplikoval ust. § 150 O. s. p. Proti rozsudku okresného súdu vo veci samej podal odvolanie odporca v zákonnej lehote, ktorý nesúhlasil s rozsudkom a naďalej trval na tom, čo tvrdil v prvostupňovom konaní, že k vymáhanému nedoplatku vo vyúčtovaní nákladov došlo jednostranným a dodatočným zvýšením ceny dodávky tepla a teplej vody, čo navrhovateľ učinil v rozpore s Občianskym zákonníkom a nepredložil pritom doklady o zákonnom postupe pri zvýšení ceny. Uviedol, že navrhovateľ sa z neho snaží vytvárať obraz chronického neplatiča, aj keď nedoplatil len jednu spornú položku vyúčtovania za rok 2008. Žiadal, aby v prípade, že navrhovateľ nepreukáže súdu zákonnosť postupu, aby súd zamietol žalobu navrhovateľa v celom rozsahu a nariadil previesť vyúčtovania s pôvodnými sadzbami za dodávku tepla a teplej vody. Taktiež žiadal, aby navrhovateľ znášal všetky súdne trovy za toto konanie. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal tiež na to, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O. s. p., čo by bol dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p.. Ďalej uviedol, že napriek uvedenému považuje postup a rozhodnutie súdu za správne, pričom súd zistil dostatočne a úplne skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými predloženými dôkazmi a tieto posúdil na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj navrhovateľ, ale len voči časti o náhrade trov prvostupňového konania, keď nesúhlasil s aplikáciou ust. § 150 O. s. p.. Navrhoval v tejto časti rozsudok zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania vo výške 284,- eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a preddavkov na trovy znaleckého dokazovania. Krajský súd v dôsledku podaných odvolaní prejednal vec v odvolacom konaní postupom podľa ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O. s. p., teda bez nariadenia ústneho pojednávania a po preskúmaní rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje len uvedenú skutočnosť s tým, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zároveň aj odôvodnením potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu. Odvolateľ v podanom odvolaní vo veci samej, teda odporca, neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal v rámci vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré učinil v súlade s ust. § 132 a nasl. O. s. p.. Okresný súd správne rozhodol aj pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania a náležite zdôvodnil použitie ust. § 150 O. s. p., v čom videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania, ktoré by inak navrhovateľovi patrili. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. v spojitosti s § 224 ods. 1 O. s. p. s tým, že ani jeden z odvolateľov nebol v odvolacom konaní úspešný. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.