Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/30/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233933 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111233933.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: F. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom B., F. F. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom M. R. Y. XX, B., proti odporcovi: Ing. J. F., PhD., nar. XX. XX. XXXX, bytom U D. X, J., O. K., právne zastúpený JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom A. K. XX, B., o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/300/2011-434 zo dňa 22. 5. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 500,- eur mesačne s účinnosťou od 21. 10. 2011 a vo výške 400,- eur mesačne s účinnosťou od 1. 1. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21. 10. 2011 do 31. 5. 2013 vo výške 6.603,24 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 250,- eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Tým zmenil rozsudok OS Žilina č.k. 9C 400/1997-25zo dňa 18.11.1997 v časti výživného pre navrhovateľku. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel k záveru, že je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov. Odporca dobrovoľne navrhovateľke prispieva vyšším výživným ako bolo naposledy určené, a to vo výške 133,- eur. Navrhovateľka je študentkou denného štúdia na Fakulte biologických vied Univerzity of Edinburgh a začala študovať v roku 2011 a štúdium by mala ukončiť v roku 2015, pričom poplatok za ubytovanie za obdobie od 10. 9. 2011 do 27. 5. 2012 predstavoval sumu 5.514,78 GBP a za obdobie od 8. 6. 2012 do 6. 6. 2013 sumu 4.113,20 GBP. V cene sú zahrnuté raňajky a večera. Štúdium je platené a poplatok za 2011/2012 predstavoval 1.820,- GBP. Miestne cestovné predstavuje 30,- GBP mesačne, navrhovateľka má výdavky so stravou, školou, ošatením. Pokiaľ ide o pomery odporcu, odporca preukázal svoje príjmy, ktoré predstavujú za členstvo v štatutárnom orgáne firmy Inžinierske stavby a. s. Košice, v čistom 7.800,- eur za rok 2011, po zvýšení v čistom táto predstavovala 8.301,- eur a od januára 2013 v čistom prestavuje 7.013,- eur mesačne. Je zamestnaný tiež na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Fluidum s. r. o., kde jeho hrubý príjem je 8.000,- Kč a zároveň je spoločníkom tejto spoločnosti. Neboli mu vyplácané podiely na zisku spoločnosti. Je spoločníkom spoločnosti Centrum evropské spolupráce s. r. o., z ktorej mu neboli vyplácané podiely na zisku, je spoločníkom spoločnosti Murus s. r. o., ktorá mala za rok 2011 nulový zisk, spoločníkom spoločnosti SMO-AB s. r. o. s minoritným podielom 30 %, z ktorej mu neboli vyplatené podiely na zisku. Je výlučným vlastníkom bytu v Prahe, spoluvlastníkom rodičovského domu a záhrady v K., nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k dcére R., ktorá sa narodila v roku XXXX a ktorej bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 6.000,- Kč, k dcére R., ktorá sa narodila v roku XXXX, s matkou ktorej sú manželia a bývajú v spoločnej domácnosti, manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 7.600,- Kč. Ďalej má vyživovaciu povinnosť k synovi O., ktorý študuje na vysokej škole v zahraničí v Londýne a ktorému dobrovoľne prispieva výživným vo výške 133,- eur. V súčasnej dobe prebieha konanie o zvýšenie výživného, kde odporca bol zaviazaný prispievať výživným v rovnakej výške ako navrhovateľke a rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Súd svojou úvahou ustálil výšku výživného na sumu 500,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, pričom prihliadol na príjem odporcu v tomto období a na sumu 400,- eur mesačne s účinnosťou od 1. 1. 2013, vzhľadom k tomu, že príjem odporcu v spoločnosti ISK a. s. Košice sa od tohto obdobia znížil na sumu 7.013,- eur mesačne. Súd prihliadol na výdavky odporcu, ako aj na to, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Prihliadol tiež na platenie životného poistenia navrhovateľke, keď v roku 2012 zaplatil poistné vo výške 28.791,- Kč. Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke má tiež matka navrhovateľky, ktorej príjem bol preukázaný za rok 2012 vo výške okolo 680,- eur. Súd sa zaoberal aj vzájomným vzťahom navrhovateľky a odporcu a poukázal na to, že dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Súd v konaní nezistil, že by správanie navrhovateľky bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda, že by existoval dôvod nepriznať výživné, ako to navrhovala právna zástupkyňa odporcu. Súd považuje za dôvodnú žiadosť odporcu, aby ho navrhovateľka informovala o štúdiu a o všetkých skutočnostiach s tým súvisiacich. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne odporcu na vykonanie dôkazu osobného výsluchu navrhovateľky, keďže mal za to, že je dostatok listinných dôkazov a výsluch navrhovateľky nie je potrebný. Zameškané výživné súd určil ako rozdiel medzi novourčeným výživným a dobrovoľne poukazovaným výživným zo strany odporcu 133,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka mala v konaní len čiastočný úspech, z toho dôvodu súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p.. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Poukazuje na to, že okresný súd sa v rámci dokazovania nadmerne venoval skúmaniu medziľudských vzťahov medzi účastníkmi, čo nemalo byť predmetom dokazovania vo veci o zvýšenie výživného. Žalovaný je jej otec, ktorý odišiel od nich v jej relatívne rannom detskom veku. Sám žalovaný však v nej chce vzbudiť pocit viny a nevďačnosti z dôvodu podania návrhu. Podanie návrhu ju ľudsky mrzí, no vzhľadom na postoj žalovaného nemala inú možnosť, inak by musela zanechať štúdium. Žalovaný svoj skutočný postoj k nej deklaroval tým, že návrh žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Naproti tomu sa okresný súd nedostatočne venoval zisteniu stavu a majetkovým možnostiam a schopnostiam žalovaného pri poslednom určení výživného, t. j. zmene pomerov od roku 1998, t. j. pred vyše 15-timi rokmi. Po citovanej úprave dosiahla plnoletosť a začala študovať v zahraničí, pričom pomery a najmä jej potreby sa objektívne zmenili. Takisto sa v podmienkach trhovej ekonomiky rapídne zlepšili i zárobkové možnosti žalovaného, je štatutárom veľkej stavebnej spoločnosti, ktorá realizuje štátne zákazky ako napr. Jadrová elektráreň Mochovce a má navyše aj iné príjmy z iných spoločností, v ktorých podniká. Skutočnosť, že tieto spoločnosti nevykazujú účtovne zisk, je pri daňovej optimalizácii plne logická. Ak by však žalovaný mal dlhodobo podnikať v týchto firmách a byť súčasne škodný, je to nevierohodné. Poukazuje na to, že žalovaný má rozdielny prístup k svojim deťom, nakoľko potreby svojej maloletej dcéry, s ktorou aktuálne žije v Českej republike, financuje v zreteľne vyššom rozsahu než jej potreby ako plnoletého študenta. Poukazuje na životnú úroveň svojho otca, pričom má za to, že niet relevantného dôvodu, aby dieťa malo nižšiu životnú úroveň ako jeho rodič, resp. aby medzi deťmi toho istého rodiča boli faktické rozdiely. Na platení výživného je ako zahraničná študentka plne závislá. Okresný súd ďalej opomenul, že podľa zákona má výživné i tezauračný charakter, ak to pomery povinného rodiča odôvodňujú. Príjem žalovaného je 13-krát vyšší než je priemerný zárobok v Slovenskej republike. Súd jej však určil výživné vo výške, ktorá je iba cca 5 % z oficiálneho mesačného príjmu žalovaného, čo je zjavne nedostatočné. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a v prípade dobrej majetkovej a finančnej situácii rodiča má dieťa ex lege nárok na tvorbu úspor. Výška výživného 400,- eur mesačne však nedosahuje vykrytie základných a nevyhnutných nákladov vynaložených pri jej zahraničnom štúdiu. Tvrdenie súdu, že štúdium vo Veľkej Británii stojí cca 450,- eur mesačne, je svojvoľné a nelogické. Na zníženie výživného z 500,- eur na 400,- eur mesačne od 1. 1. 2013 nebolo zákonného dôvodu. Poukazuje na to, že žalovaný ju v minulosti sám viedol a podporoval, aby začala študovať v zahraničí na kvalitnej škole a vopred ju ubezpečoval, že zahraničné štúdium jej bude financovať, že to nie je preňho problém. Preto je šokovaná postojom žalovaného. Výška splátok zameškaného výživného určeným súdom je tiež zjavne nízka. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobnému petitu v plnom rozsahu vyhovie a žalovanému umožní platiť zameškané výživné v splátkach po 500,- eur mesačne. Žalovaný vo vyjadrení navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. Má za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa je dospelá, má vek 22 rokov a musí niesť zodpovednosť za svoje skutky. Žaloba je plná nepravdivých a rozporných tvrdení, ktoré žalovaný v priebehu sporu vyvrátil dôkazmi. Uplatnila si nárok na výživné v astronomickej výške 1.300,- eur napriek tomu, že bezprostredne pred podaním žaloby v septembri 2011 požadovala výživné vo výške 500,- eur. Žalobkyňa pritom uprednostnila jej neprimerané nároky pred vzťahom s otcom. Žalobkyňa nekomunikuje so žalovaným. Neodpovedala ani na e-mail k Vianociam a nie je schopná splniť ani minimálne požiadavky otca, aby ho informovala o štúdiu. Nezaujíma sa ani o žalovaného, ani o svoje sestry. Odôvodnené potreby majú svoju hranicu. Výživné požadované žalobkyňou nezohľadňuje jej skutočné potreby, ani jej možnosť vlastnou prácou si zadovážiť prostriedky na svoje neúmerne rozvinuté nároky. Žalobkyňa nepreukázala výdavky, ani ich opodstatnenosť. Predložené doklady nepreukazujú opodstatnenosť podaného návrhu, sú neprehľadné, nemajú vypovedaciu schopnosť. Študentská pôžička, resp. grant, ktorý jej bol vyplatený kryje náklady na školné a štúdium a je potrebné ho zohľadniť. Náklady na športové vyžitie a kultúru nie je možné považovať za opodstatnený výdavok, nakoľko športovú činnosť nevykonáva profesionálne a nepotrebuje ju k príprave na budúce povolanie. Výživné žalobkyňa požaduje aj za 3 mesiace prázdnin. Keď nie je v škole, je doma, a teda uvedené náklady nevznikajú. Požadované výživné nie je odvodené od príjmu a možností žalovaného a nezodpovedá jeho ďalším vyživovacím povinnostiam voči súrodencom žalobcu, bratovi O. a ďalším dvom maloletým dcéram žalovaného a manželke na materskej dovolenke. Poukazuje na to, že roky dobrovoľne platil žalobkyni o 100 % vyššie výživné, ako jej určil súd. Žalovaný je SZČO a jeho príjmy sú kolísavé. V spise sú doklady o vývoji príjmov od roku 2007. Plnil si vyživovaciu povinnosť aj vtedy, keď mal príjem 500,- eur mesačne a platil žalobkyni aj životné poistenie od roku 2004 cca 28.000,- Kč ročne s cieľovou sumou cca 250.000,- Kč, ktorá bude vyplatená v roku 2016. Tiež hradí žalobkyni poistenie Studentinvest, aj v priebehu sporu, kde ročné poistné zaplatil aj v rokoch 2011, 2012 a 2013 a ktoré bude v roku 2016 v prípade dožitia vyplatené žalobkyni. Súčasná pozícia žalovaného je len dočasná, nakoľko mandátnu zmluvu môže mandant kedykoľvek ukončiť. Žalovaný má naviac zvýšené náklady súvisiace s činnosťou podľa mandátnej zmluvy z toho dôvodu, že týždenne cestuje Praha - Košice a späť. Poukazuje na to, že žalobkyňa sa voči žalovanému správala v rozpore s dobrými mravmi, ako to vyplýva aj zo žaloby, v ktorej sú výslovne klamlivé tvrdenia, z výpovedí žalovaného na pojednávaní, ako aj z písomných podaní. Od detí sa vyžaduje, aby nielen mali, ale aby aj prejavovali voči rodičom primeranú úctu a rešpekt. Otec si zasluhuje úctu a rešpekt aj za to, že dlhodobo podporoval žalobkyňu nad rámec svojej vyživovacej povinnosti. Každoročne s ňou chodil na zimnú dovolenku do Álp, v lete k moru, bral ju do svojej rodiny, aby mala kontakt s jeho manželkou a jeho deťmi, kupoval jej veci nad rámec výživného. Žalovaný je aj napriek uvedenému ochotný dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť, avšak v primeranej výške aj voči žalobkyni, a preto ani nepodal odvolanie voči rozsudku. Popiera argumentáciu, že Inžinierske stavby Košice, a. s. realizujú štátne zákazky. Irelevantná je aj argumentácia daňovej optimalizácie týkajúca sa údajných príjmov z iných spoločností, ktoré nevykazujú účtovne zisk. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný má rozdielny prístup k svojim deťom. Žalobkyňa nijako nezohľadňuje zdravotný stav svojho otca, ani jeho osobné obete, keď musí byť oddelený od rodiny, aby mohol zabezpečiť svoju rodinu, vrátane žalobkyne a jej brata. V protiklade s aktivitou otca je pracovné uplatnenie matky žalobcu. Irelevantná je aj argumentácia týkajúca sa tezauračného charakteru výživného, keď predmetom konania nebol takýto nárok žalobkyne. Nesúhlasí s argumentáciou, že príjem žalovaného je 13-krát vyšší než priemerný zárobok v SR. Príjem žalobcu je síce 7.013,- eur mesačne, avšak nezohľadňuje dane, odvody, poistné, náklady na cestovné, stravné, ubytovanie v mieste pracoviska. Žalovaný nemá nárok na dovolenku, stravné lístky, náhradu cestovných nákladov, prekážky v práci, výpovednú dobu a podobne. Poukazuje na to, že priemerné náklady na štúdium vo Veľkej Británii, kde študuje žalobkyňa, je možné zistiť na internete, a preto neobstojí spochybňovanie v zistení súdu. Naviac, žalobkyňa mala možnosť študovať v SR alebo v ČR s porovnateľným uplatnením a s nepomerne nižšími nákladmi. Tiež poukazuje na to, že tvorba úspor je možná len u maloletého. Má za to, že na zníženie výživného z 500,- eur na 400,- eur mesačne od 1. 1. 2013 bol zákonný dôvod spočívajúci v znížení reálnych príjmov žalovaného. Žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok je založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a nesprávnom právnom posúdení. Dôvodom zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov zásadnejšieho charakteru, ktorá nastala na strane osoby výživou oprávnenej, resp. osôb výživou povinných - matka, otec. V danom prípade je nepochybné a rovnako to konštatoval aj prvostupňový súd, že nastala zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na navrhovateľku. Posledná úprava výživného bola v roku 1997, od ktorej doby uplynula doba cca 16 rokov a potreby oprávnenej osoby - žalobkyne neúmerne vzrástli, pričom žalobkyňa v priebehu tohto dlhého obdobia nepožadovala zvýšenie výživného. Zároveň k zmene došlo aj na strane osôb výživou povinných. Hoci otec dobrovoľne prispieva na výživu žalobkyne sumou prevyšujúcou určené výživné, je zároveň nepochybné, že takéto plnenie zo strany otca - žalovaného nepostačuje na úhradu aktuálnych potrieb žalobkyne. Okresný súd postupoval správne, keď výživné zvýšil, pokiaľ však ide o výšku výživného, nevykonal dostatočné skutkové zistenia a nevyvodil správne skutkové závery, keď nevyhodnotil všetky rozhodné skutočnosti pre určenie výšky zvýšeného výživného. Následné právne posúdenie je predčasné a nesprávne. Vo vzťahu k určeniu výšky zvýšeného výživného sú rozhodné dva faktory: - odôvodnené potreby oprávneného, t. j. žalobkyne, - schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, t. j. žalovaného. Pokiaľ ide o potreby oprávnenej osoby - žalobkyne, možno konštatovať, že výživné musí byť určené tak, aby zabezpečilo všetky pravidelne sa vyskytujúce, ako aj náhodné a nepredvídané potreby dieťaťa. Ide v zásade o potreby na stravovanie, vzdelávanie, bytové potreby, oblečenie, obuv, hygienické potreby, rekreačné potreby a podobne. Výška odôvodnených potrieb dieťaťa je determinovaná možnosťami a schopnosťami osôb povinných. Uvedené znamená, že ak sú možnosti a schopnosti povinnej osoby obmedzené, môžu byť uspokojované iba základné a nevyhnutné potreby dieťaťa. Naopak, ak to možnosti a schopnosti povinnej osoby dovoľujú, dieťa má právo, aby boli uspokojované aj jeho nadštandardné a luxusné potreby. Dieťa má totiž právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Posúdenie výšky výživného vzhľadom na vyššie uvedené faktory vyžaduje, aby sa súd dôsledne zaoberal na jednej strane potrebami dieťaťa a na druhej strane možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. Žalobkyňa je v súčasnosti študentkou vysokej školy v zahraničí, čo je nespornou skutočnosťou. Vychádzajúc z údajov uvedených samotnou žalobkyňou, vo finančnom vyjadrení najrozsiahlejšie sú jej potreby v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, ktoré štúdium je jednak spoplatnené a jednak vznikajú súvisiace výdavky na bývanie a cestovanie (okrem bežných potrieb, ktoré má každý človek v jej veku, ako je stravovanie, obliekanie, obuv, hygienické potreby, zdravotnícka starostlivosť a podobne). Zvyšovanie kvalifikácie vysokoškolským štúdiom možno považovať za efektívny spôsob prípravy na budúce povolanie, keď vysokoškolské štúdium je spôsobilé zabezpečiť navrhovateľke lepší prístup k dosahovaniu príjmu a uspokojovaniu svojich potrieb. Okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s potrebami žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom návrhu alebo prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní a preukázala ich listinnými dôkazmi. Viaceré listinné dôkazy sú v cudzom jazyku, nepretlmočené a nie je zrejmé, či súd mal dostatok znalostí, aby tieto dôkazy mohol vyhodnotiť bez ich pretlmočenia, čo z odôvodnenia rozsudku nevyplýva. Pokiaľ však ide o komplex výdavkov uvedených žalobkyňou, pri prepočte na domácu menu, tieto výdavky vysoko prevyšujú určené výživné, pričom z dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplýva, či je v schopnostiach a možnostiach žalobkyne vlastnými schopnosťami si v súčasnosti zabezpečovať časť vznikajúcich potrieb, a to najmä s ohľadom na to, že je študentkou denného štúdia. Je preto potrebné, aby okresný súd vykonal predložené listinné dôkazy podľa zásad platných pre dokazovanie a trval na pretlmočení tých listinných dôkazov, ktoré neboli predložené v úradnom jazyku. Je potrebné, aby súd vykonané dokazovanie zhodnotil a vyvodil z neho skutkové závery, z ktorých bude jednoznačne vyplývať, aké sú mesačné náklady žalobkyne pri uspokojovaní jej potrieb. Základným dôkazným prostriedkom, najmä v konaní o výživnom, je výsluch účastníka konania. Vykonanie tohto dôkazu nemôže byť závislé iba od vôle žalobkyne. Žalobkyňa ako účastníčka konania má zákonom stanovené práva a povinnosti. Medzi jej povinnosti patrí aj povinnosť zúčastniť sa pojednávania, ak súd jej účasť považuje za potrebnú. Súd disponuje procesnými prostriedkami na zabezpečenie jej účasti na pojednávaní. Zamietnutie návrhu na výsluch žalobkyne (dôkaz navrhnutý žalovaným) tak nebolo správne a prejavilo sa v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci. Na odôvodnených potrebách žalobkyne majú povinnosť podieľať sa obidvaja rodičia, t. j. nielen žalovaný, ale aj jej matka. Súd sa riadne nevysporiadal s možnosťami a schopnosťami matky podieľať sa na potrebách žalobkyne. Súd v rozsudku iba uvádza, aký príjem dosahuje matka (neporovnateľný s príjmom žalovaného), nezhodnotil však, v akom pomere je matka povinná podľa svojich schopností a možností podieľať sa na potrebách žalobkyne. V zmysle ust. § 63 ods. 3 prvá veta Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že výživné už nemá iba spotrebný charakter, ale môže zahŕňať aj tvorbu úspor, avšak iba za predpokladu, že to dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Priznať právo tvoriť z výživného úspory možno aj plnoletému dieťaťu. Zákon odlišuje iba spôsob, akým sa bude tvorba úspor zabezpečovať. Tento spôsob je potrebné upraviť len v súvislosti s majetkom maloletého, avšak v prípade plnoletého dieťaťa tvorí právo na úspory súčasť priznaného výživného. Výživné sa určuje ako jeden celok, pričom spôsob stanovenia jeho výšky sa uvedie v odôvodnení rozhodnutia. V danom prípade žalovaný poukazuje na viaceré poistenia, ktoré v prospech žalobkyne uzavrel, z jeho tvrdení vyplýva, že by mohlo ísť o poistenie spojené s tvorbou úspor, je však potrebné, aby súd zmluvy vyhodnotil a vyvodil z nich záver, aké práva z týchto zmlúv pre žalobkyňu vyplývajú. Právo na úspory je však až sekundárne, predovšetkým musí byť výživným zabezpečené uspokojovanie aktuálnych potrieb žalobkyne. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinného, okresný súd správne skonštatoval, že majetkové pomery žalovaného sú nadštandardné, hoci nebol dôsledne vyhodnotený celý komplex majetkových pomerov na strane otca. Práve vzhľadom na nadštandardné pomery otca je potom nepreskúmateľné, prečo by výživné nemalo pokrývať ani potreby žalobkyne v súvislosti so štúdiom (okresný súd toto nijako nezdôvodnil). Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj zo skutočností, ktoré sú medzi účastníkmi nesporné, otec je spoločníkom viacerých obchodných spoločností, pričom v niektorých z nich vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu. Okresný súd vyhodnotil ako pravidelne sa opakujúci príjem otca iba príjem od spoločnosti Inžinierske stavby, a. s. Košice z titulu výkonu člena štatutárneho orgánu (vo výške 8.301,- eur mesačne netto, od januára 2013 7.013,- eur netto). Hoci už len tento príjem je dostatočný na to, aby otec aj vzhľadom na svoje ostatné výdavky a na existenciu viacerých vyživovacích povinností sa podieľal na potrebách navrhovateľky súvisiacich s jej štúdiom, majetkový status otca musí byť vyhodnotený vo všetkých súvislostiach. To, že žalovaný od spoločností, v ktorých je spoločníkom, nedostáva žiadne finančné plnenia vo forme platu alebo podielu na zisku (hoci súd túto skutočnosť nijako nepreveril a je založená len na tvrdení žalovaného), neznamená, že existencia jeho účasti v spoločnosti nie je relevantná z hľadiska určenia výživného. Otec je vlastníkom obchodného podielu, ktorý sa odvíja od majetkového stavu spoločnosti. To, že spoločnosť nevypláca zisk, nie je rozhodujúce, pretože vyplatenie zisku je závislé na rozhodnutí spoločníkov, ako sa naloží s výsledkom hospodárenia spoločnosti, napríklad či zisk bude investovaný do rozvoja spoločnosti, jej hnuteľného a nehnuteľného majetku, zásob, resp. použitý na rozdelenie medzi spoločníkov. Obchodný podiel v spoločnosti je však speňažiteľnou hodnotou, ktorá ovplyvňuje majetkový status otca, jeho životnú úroveň a možnosti a schopnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb žalobkyne. Vzhľadom na účasť žalovaného vo viacerých obchodných spoločnostiach, v ktorých majetkové pomery a od toho odvíjajúce sa práva a povinnosti žalovaného ako spoločníka sú súdu neznáme, nemožno potom hodnotiť zníženie odmeny vyplácanej z jednej spoločnosti (zo sumy 8.301,- eur na sumu 7.013,- eur v čistom od januára 2013) ako zmenu majetkových pomerov otca vo vzťahu k jeho možnostiam a schopnostiam. Keďže súd dostatočne nevyhodnotil odôvodnené potreby žalobkyne a na druhej strane možnosti a schopnosti povinných rodičov - matky a otca, záver o výške výživného je predčasný a nesprávny. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude vyhodnotiť vykonané dokazovanie tak, aby boli dôsledne vyhodnotené všetky oprávnené potreby žalobkyne a možnosti a schopnosti obidvoch rodičov podieľať sa na ich uspokojovaní. Na strane žalovaného je potrebné vyhodnotiť celý komplex majetkových pomerov vyplývajúci aj z osobnej účasti vo viacerých obchodných spoločnostiach. Až od zhodnotenia komplexných majetkových pomerov otca bude závislé, do akej miery môžu byť uspokojované potreby žalobkyne a či je dôvodné, aby určené výživné zahŕňalo aj tvorbu úspor. Zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .