Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233933 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111233933.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. F. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom B., M. R. Y. XX, proti odporcovi: Ing. J. F., PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, U D. XXXX/X, Česká republika, právne zastúpenému JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou, so sídlom B., C. K. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/300/2011-728 zo dňa 12.11.2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.10.2011 do 30.11.2014 vo výške 4.253,25 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 150,- eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 500,- eur mesačne s účinnosťou od 21.10.2011 a vo výške 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.10.2011 do 30.11.2014 vo výške 4.253,25 eur súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 150,- eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 9C/400/1997-25 zo dňa 18.11.1997 v časti výživného na navrhovateľku. Rozhodnutie o trovách štátu si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie. Súd svojou úvahou ustálil výšku výživného na sumu 500,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, teda od 21.10.2011, od času, ako žiadala navrhovateľka, pričom vychádzal z príjmu otca, ktorý mal preukázaný za celé rozhodné obdobie. Za rok 2013 bol jeho príjem vyšší ako za obdobie, z ktorého súd vychádzal v čase prvého rozhodnutia, dňa 22.05.2013, pred rozhodnutím krajského súdu, kedy výživné s poukazom na zníženie príjmu otca, znížil. Od doby, ako nastala zmena pomerov na strane odporcu, keďže s odporcom bola ukončená mandátna zmluva, pričom táto skutočnosť nenastala z dôvodu na strane odporcu, súd od 01.06.2014 upravil výšku výživného na 250,- eur mesačne, pričom prihliadol na príjem odporcu, ktorý dosahuje u nového zamestnávateľa, u ktorého sa zamestnal dňa 22.05.2014, vo výške 2.984,- eur, avšak prihliadol aj na skutočnosť, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi Filipovi, na ktorého bol povinný platiť 400,- eur mesačne. Súd vychádzal z preukázaných príjmov odporcu, keďže zo spoločností, ktorých je spoločníkom, mala zisk len jedna spoločnosť, zisk mu však nebol vyplatený, ako súdu preukázal a ako je vyššie uvedené. Súd prihliadol na výdavky odporcu, ktoré považuje za opodstatnené a taktiež na to, že mal ďalšie tri vyživovacie povinnosti, pričom k synovi O. mu ubudla vyživovacia povinnosť od júla 2014, kedy ukončil štúdium. Prihliadol na platenie životného poistenia navrhovateľke, z poistnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Allianz poisťovňa a. s. mal preukázané, že začiatok poistenia je 01.06.2004, konečný vek 25 rokov, koniec poistenia 01.06.2016, celkové mesačné poistné je 2.298,- Kč, ročné poistné 27.477,- Kč. Jedná sa o poistenie Student Invest uzavreté v poisťovni Allianz ČR dňa 28.05.2004. Súd považuje poistenie za formu tvorby úspor pre navrhovateľku. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu. Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke má tiež matka navrhovateľky, ktorej príjem bol preukázaný za rok 2012 vo výške okolo 680,- eur, za rok 2013, 2014 v priemere vo výške okolo 757,- eur. Matka navrhovateľky má výdavky v súvislosti s bývaním, ako uviedla navrhovateľka, vo výške 145,12 eur, elektrika 36,- eur, plyn 14,28 eur, internet, telefón 30,- eur, životná poistka 40,36 eur, sporenie na dôchodok 59,96 eur, stravné lístky 20,- eur. Lieky, vitamínové doplnky, poplatky u lekára uviedla 100,- eur, ktoré však nepreukázala. Naposledy bolo určené výživné vo výške 2.000,- Sk, avšak odporca po dohode s matkou navrhovateľky prispieval na výživu vyšším výživným, naposledy vo výške 133,- eur mesačne, aj v období od podania návrhu od 21.10.2011. Otec od 6/2013 platil bežné výživné spolu so splátkou zameškaného výživného vo výške 650,- eur, od 9/2014 začal platiť 200,- eur, výživné zaplatil v tejto výške aj za 10, 11/2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.10.2011 do 30.11.2014 vo výške 4.253,25 eur (zaplatil - alikvotná časť za mesiac október 2011 - 47,19 eur, za 11/2011 až 5/2013 -19 mesiacov x 133 eur = 2.527,- eur, 6/2013 až 8/2014 - 15 mesiacov x 650,- eur = 9.750,- eur, 9 až 11/2014 - 3 mesiace x 200,- eur = 600,- eur, spolu 12.924,19 eur, mal zaplatiť - alikvotná časť za mesiac október 2011 - 177,43 eur, za 11/2011 až 5/2014 - 31 mesiacov x 500,- eur = 15.500,- eur, za 6/2014 až 11/2014 - 6 mesiacov x 250,- eur= 1.500,- eur, spolu 17.177,43 eur, pričom rozdiel medzi výživným, ktoré otec zaplatil a mal zaplatiť predstavuje nedoplatok na výživnom) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 150,- eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p., vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné vo výške 800,- eur mesačne od podania návrhu, zamietol. Navrhovateľka mala v konaní len čiastočný úspech, z toho dôvodu súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka, a to proti jeho výroku o nedoplatku na výživnom. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne nesprávny, keď okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tiež trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia. Výška splátok zameškaného výživného určených okresným súdom je zjavne nízka a pri mesačnej splátke 150,- eur by splácanie zameškaného výživného trvalo cca 2,5 roka. Žalovaný je pritom schopný zaplatiť zameškané výživné naraz, čo deklaruje aj výška jeho príjmu. Poukazuje na to, že v lete 2015 by mala skončiť štúdium vysokej školy v zahraničí. Žalovaný sa bránil plateniu výživného v čase, keď ho reálne najviac potrebovala. Súdne konanie prebiehalo od roku 2011. Navrhuje, aby krajský súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že nedoplatok na výživnom uloží žalovanému zaplatiť v celosti do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca vo vyjadrení žiada rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Výšku splátok zameškaného výživného určených okresným súdom 150,- eur mesačne považuje za primeranú vzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom odporca doložil všetky doklady požadované súdom, osvedčujúce jeho možnosti a schopnosti. Poukazuje na to, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, a to k R. F. a k R. F.. Tiež má zvýšené náklady v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, keď má rodinu v J. a pracovisko v Bratislave. Naproti tomu navrhovateľka sa nedostavila ani na jedno pojednávanie a nepreukázala opodstatnenosť svojho nároku tak, ako bol uplatnený v konaní. Odporca riadne a včas platil výživné a dobrovoľne aj životné poistenie žalobkyne. Roky dobrovoľne platil žalobkyni o 100 % vyššie výživné, ako mu určil súd. Žalobkyňa nesplnila ani minimálne požiadavky žalovaného ako otca, aby ho informovala o štúdiu, nezaujíma sa o žalovaného, ani o svoje sestry R. a R.. Z nezáujmu o žalovaného vyplýva aj presvedčenie žalobkyne, že splátky určené súdom sú neprimerané. Dôvody odvolania sú v celom rozsahu vykonštruované a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný žiada priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Odvolateľka napáda rozsudok iba vo výroku o nedoplatku na výživnom. Rozsudok okresného súdu v tejto preskúmavanej časti je vecne správny. Okresný súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. V zmysle ust. § 160 ods. 1 druhá veta O. s. p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z citovaného ustanovenia vyplýva oprávnenie súdu povoliť povinnej osobe zaplatiť judikovaný dlh v splátkach. Hoci citované ustanovenie hľadiská pre priznanie výhody splátok neobsahuje, priznanie výhody splátok musí byť odôvodnené najmä výškou priznaného plnenia, platobnou schopnosťou žalovaného, možnosťou žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, relevantné sú aj iné dôležité okolnosti veci. Z rozsiahleho dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd, vyplýva, že posledný pravidelne opakujúci sa príjem odporcu predstavoval 2.816,- eur (príjem z pracovného pomeru s Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s.) a príjem na základe dohody o pracovnej činnosti spoločnosti Fluidum, s. r. o. 3.000,- Kč mesačne. Hoci odporca je vlastníkom bytu v J. a spoluvlastníkom rodičovského domu a záhrady v K. a vlastní obchodný podiel vo viacerých obchodných spoločnostiach, vlastníctvo týchto vecí a práv síce zvyšuje jeho majetkový status, rozhodný pre určenie výživného (čo sa odrazilo v samotnom rozhodnutí o zvýšení výživného), tento majetok z hľadiska jeho charakteru nemožno považovať za zdroj na úhradu dlžného výživného (nejde o majetok okamžite likvidný). Vychádzajúc tak z aktuálneho pravidelného príjmu odporcu, po zohľadnení, že má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom R. a R. a po zohľadnení oprávnených výdavkov odporcu, ktoré v konaní preukázal (aj keď nie všetky výdavky odporcu považuje krajský súd za oprávnené, rozhodne za takýto výdavok krajský súd nepovažuje cenu nájmu osobného automobilu 1.400,- eur mesačne), je odôvodnené, aby bola odporcovi priznaná výhoda splátok vo vzťahu k dlžnému výživnému. Dlžné výživné v splátkach po 150,- eur mesačne bude odporca poskytovať navrhovateľke spolu s bežným výživným, pričom aj bežné výživné je potrebné zohľadniť do výdavkov odporcu. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že odporca si v minulosti riadne plnil vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v súdom určenej výške. V poslednom období prispieval navrhovateľke aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti, zabezpečoval jej životné poistenie, a preto sa krajský súd domnieva, že je predpoklad riadneho splnenia splátok dlžného výživného zo strany odporcu. Zároveň pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky je navrhovateľka zabezpečená a odporca zároveň sankcionovaný povinnosťou zaplatenia celého dlhu. Rozsudok okresného súdu je tak vecne správny, keď povolil odporcovi dlžné výživné splácať v splátkach po 150,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s prihliadnutím na jeho aktuálny pravidelný mesačný príjem a preukázané výdavky, a to predovšetkým z titulu pracovnej činnosti a vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom. Vecne správne je aj rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o nedoplatku na výživnom a súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil. Vo zvyšku rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním a rozhodnutie krajského súdu sa ho nedotýka. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. V zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odporca bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom. Na základe zásady úspechu by mu patrila v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhrada trov konania, spočívajúca v trovách právneho zastúpenia. Táto zásada sa však neuplatňuje bezvýnimočne. Súd nemusí úspešnému účastníkovi náhradu trov konania priznať, ak zistí dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie trov konania. Takéto dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd zistil, prihliadajúc na majetkový status oboch účastníkov sporu. Na jednej strane je tu v odvolacom konaní neúspešná navrhovateľka, ktorá je však nezaopatrenou osobou a je odkázaná na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov, na druhej strane odporca, hoc úspešný účastník odvolacieho konania, vzhľadom na svoj pravidelne sa opakujúci mesačný príjem, ale aj nehnuteľný majetok a vlastníctvo obchodných podielov vo viacerých obchodných spoločnostiach nebude nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu výrazným spôsobom dotknutý. Z uvedených dôvodov odvolací súd úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.