Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/6/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111235898 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111235898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: T. R. V., nar. XX.X.XXXX a B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - P. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Milošom Gerom, advokátom, so sídlom v P., ul. L. č. XXX a otca: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., ul. P. č. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, so sídlom v Y. P., ul. E. č. XXX/X-X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/406/2011-182 zo dňa 4.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 21P/406/2011-182 zo dňa 4.10.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého T. R. V., nar. XX.X.XXXX zo sumy 40,- € mesačne na sumu 80,- € mesačne, na maloletú B. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,36 € na sumu 50,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 5.1.2012 do vyhlásenia rozsudku na mal. T. vo výške 360,- €, na mal. B. vo výške 220,- €, t.j. nedoplatok spolu vo výške 580,- € je otec povinný splácať v 20,- € mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zároveň zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. 13C/201/2008-45 zo dňa 21.10.2010, právoplatný 11.12.2010 v časti o výživnom otca na maloleté deti. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na mal. T. R. a na mal. B. na sumu po 120,- € mesačne. Poukázala na to, že manželstvo rodičov bolo rozvedené, maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť výživné na mal. T. R. vo výške 40,- € mesačne a na mal. B. vo výške 25,36 € mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z toho, že otec bol v tom čase nezamestnaný. Od posledného určovania výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletých detí a taktiež na strane povinného otca, ktorý podniká. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/201/2008-45 zo dňa 21.1.2010 boli účastníci rozvedení a ich maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 40,- € mesačne na mal. T. R. a vo výške 25,36 € na mal. B.. Matka maloletých detí pracovala od 21.2.2011 do 8.2.2012 na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti DOMPARK, s.r.o., Kopčianska 65, Bratislava a jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 02/2011 do 04/2011 predstavoval sumu vo výške 37,64 €. U bývalého zamestnávateľa Stanislav Hazucha - LUMIR, Čierne č. 64, pracovala matka od 8.5.2011 do 15.5.2011 a od 5.6.2011 do 30.9.2011 na základe dohody o vykonaní práce. Jej priemerný čistý mesačný príjem od 05/2011 do 09/2011 predstavoval sumu vo výške 32,40 €. U zamestnávateľa H. E., bytom Q. č. XXX, matka pracovala od 9.4.2011 do 31.12.2012 a jej čistý priemerný mesačný príjem bol vo výške 40,50 €. Maloletý T. R. navštevuje v súčasnosti 1. ročník ZŠ v Makove. Maloletá od februára 2013 začne navštevovať materskú školu. Otec maloletých detí je živnostník, z daňového priznania otca za rok 2011 vyplýva, že jeho príjem bol vo výške 0,- €, výdavky vo výške 506,25 € a čiastkový základ dane vo výške 0,- €. Otec podpísal so spoločnosťou Techwood, spol. s r.o., Kukučínova č. 999/2, Žilina, zmluvu o dielo od 4.9.2011 do 4.9.2012 s dohodnutou odmenou 3,20 € na hodinu. Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ust. § 78 ods. 1, ods. 3, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa porovnal pomery v čase posledného rozhodovania s pomermi súčasného a dospel k záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca smerujúca k zvýšeniu výživného na maloleté deti je dôvodná. Posledná úprava výživného bola v roku 2010 rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/201/2008-45 zo dňa 21.1.2010, keď mal mal. T. R. 4 roky a mal. B. 2 roky. Otec bol v tom čase nezamestnaný. V súčasnosti maloletý navštevuje 1. ročník ZŠ v Makove a maloletá od februára 2013 nastúpi do MŠ. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a záujmy. Matka bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku, v súčasnosti pracuje na základe dohody o vykonaní práce a jej príjem predstavuje sumu 40,50 €, teda príjem sa jej znížil o 150,- €. Otec je živnostník, ako sám uvádza, nemá v súčasnosti prácu. Z daňového priznania otca za rok 2011 vyplýva, že jeho príjem bol vo výške 0,- €, výdavky vo výške 506,25 € a čiastkový základ dane vo výške 0,- €. Pracuje len príležitostne, keď niekomu brigádne vypomôže. So spoločnosťou Techwood, spol. s r.o., Žilina, má otec uzatvorenú zmluvu o dielo na jeden rok, pričom konateľ spoločnosti Ing. Marek Repčík uviedol, že práca nebola, a teda otcovi žiadna odmena nebola vyplatená. Otec býva v rodinnom dome so svojou družkou O. D. a jej dcérou, ktorý kúpila po predaji bytu. Podľa jej vyjadrenia otec prispieva sumou 60,- € na domácnosť a vykonáva práce na dome, čím určitým spôsobom prispieva aj formou práce na domácnosť. Všetky ostatné výdavky hradí sama družka otca. Otcovi finančne vypomáha aj jeho matka. Súd prvého stupňa vyhodnotil tieto tvrdenia otca a vyvodil, že sa mu zdá minimálne nepravdepodobné, aby otec podpisoval so spoločnosťou zmluvu o dielo a nevykonával žiadnu prácu. Mal za to, že otec pracuje príležitostne, a teda je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem, pretože pre otca musí byť efektívne pracovať na živnosť, keďže živnosť ani neukončil ani neprerušil. Iné výdavky okrem výživného a príspevku na domácnosť otec nemá, tak ako uviedla jeho družka, čo otec nepoprel. V súčasnosti sa zvýšili výdavky na maloleté deti, nakoľko maloletý už navštevuje ZŠ a maloletá nastúpi do MŠ. Podľa názoru súdu je v otcových možnostiach zabezpečiť si taký príjem, aby bol schopný uhrádzať určené výživné. Súd prvého stupňa priznal výživné od 5.1.2012 - odo dňa podania návrhu. Keďže otec preukázateľne na maloleté deti plnil výživné vo výške 40,- € na maloletého a 25,36 € na maloletú, pri určení nedoplatku na výživnom započítal preukázateľne zaplatené výživné a určil nedoplatok na výživnom na maloletého vo výške 360,- € a na maloletú vo výške 220,- €, spolu 580,- €, ktorý nedoplatok mu umožnil splácať v 20,- € mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným. Otec maloletých detí v podanom odvolaní proti rozsudku uviedol, že ho nepovažuje za správny a vytkol prvostupňovému súdu, že nie je odôvodnený v súlade s § 157 ods. 1,2 O.s.p. Okresný súd sa nevyporiadal s výpoveďami svedkov R. V., O. D. a Ing. R. I.. Uvedení svedkovia potvrdili, že aj keď mal uzavretú so spoločnosťou Techwood, s.r.o. zmluvu o dielo na dobu od 4.9.2011 do 4.9.2012, táto nebola naplnená, pretože spoločnosť nemala dostatok práce a neposkytovala mu žiadnu odmenu a iba príležitostne vypomáhal náhodným záujemcom pri drobných stavebných prácach a prácach okolo domu. Tak jeho družka O. D., ako aj matka R. V. potvrdili, že za tieto práce máva minimálnu odmenu. Skutočnosť, že mal uzavretú zmluvu o dielo aj keď nepracoval, vysvetlil dostatočne tým, že potreboval byť ako živnostník zdravotne a sociálne poistený. V tejto súvislosti poukazuje na to, že súd nesprávne tvrdí, že ešte v čase vydania rozsudku, mal platne uzavretú zmluvu o dielo, pretože táto bola iba na dobu určitú od 4.9.2011 do 4.9.2012. Súd teda vychádzal z ničím neodôvodneného predpokladu, „že sa mu zdá minimálne nepravdepodobné“, aby podpisoval zmluvu o dielo a nevykonával žiadnu prácu, že v skutočnosti pracuje a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem a musí byť pre neho efektívne pracovať na živnosť, keď na ňu pracuje a ju neprerušil. Nie je pravdou, že pracuje na citovanú zmluvu o dielo. Ďalej súd bez zodpovedajúcej opory v dokazovaní tvrdí, že iné výdavky okrem výživného a príspevku na domácnosť nemá, hoci vzal za preukázané, že okrem výživného kupuje synovi oblečenie, hračky, dochádza za ním, máva ho zhruba každé dva týždne cez víkend, kupuje mu stravu a venuje sa mu, preto toto musí financovať. Okrem toho má výdavky na svoje potreby a to ošatenie, obuv, stravu, keď cestuje za synom, tak má výdavky na benzín a na telefón. Na druhej strane súd precenil nepodloženú výpoveď matky detí R. V., ktorá uviedla, že pracuje iba na dohodu o vykonaní práce a mesačne jej príjem predstavuje sumu 40,50 €. Podľa odvolateľa nemožno ustáliť, z čoho súd považoval za preukázané, že sa zmenili pomery a potreby na strane maloletých detí. Na základe vykonaných dôkazov nemohlo dôjsť ku skutkovým zisteniam, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného a to dokonca v takej výške, ako to vyjadril vo výroku napadnutého rozsudku. Jeho príjmy sa žiadnym spôsobom nezvýšili a skutočnosť, že žije s priateľkou O. D. v jej rodinnom dome, nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného, ako uvádza súd. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol, resp. mu zvýšil výživné na maloletého syna T. R. o 20,- € a dcéru B. o 10,- €. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2010, sa nepochybne zmenili pomery tak na strane maloletých detí, ako aj povinných rodičov, ktoré skutočnosti vyhodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p., keď dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože išlo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.