Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/260/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407201280 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5407201280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Námestovo, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, ul. G. č. XXXX, proti odporcom: 1/ JUDr. T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. K. W. č. XX/XX, 2/ Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. K. W. č. XX/XX, odporcovia 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie č. 1683, IČO: 36 865 044, o určenie, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/134/2008-179 zo dňa 7. marca 2013, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 473,46 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, so sídlom J. W., ul. G. č.XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B. ako KN parc. č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2 v celosti. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 3074,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 04. 05. 2004 navrhovateľ s odporcami 1/, 2/ uzatvoril zámennú zmluvu, ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností, a to zo strany navrhovateľa pozemok v kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ost. plochy vo výmere 570 m2 a zo strany odporcov 1/, 2/ pozemky v kat. úz. B. parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2. Vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej zámennej zmluvy bol povolený Správou katastra Námestovo dňa 09. 08. 2004 pod č. V 547/2004. Odporcovia 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo k pozemkom v kat. úz. B. parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 02. 11. 1998 medzi predávajúcimi V. W. a Q. P. a kupujúcimi odporcami 1/ a 2/. Vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra Námestovo dňa 13. 11. 1998 pod č. V 953/98. Predávajúca V. W. nadobudla vlastnícke právo k prevádzanému pozemku, t. j. parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 08. 1998 od predávajúceho SR, Okresného úradu Námestovo, zastúpeného odporkyňou 2/. Predávajúca Q. P. nadobudla vlastnícke právo k prevádzanému pozemku, t. j. parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 08. 1998 od predávajúceho Slovenská republika, Okresný úrad Námestovo, zastúpeného odporkyňou 2/. V jednotlivých kúpnych zmluvách boli predmetné pozemky klasifikované podľa ich druhu ako ostané plochy. Z listinných podkladov súd zistil, že KN parc. č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2, KN parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2, KN parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 a KN parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2, boli vytvorené z KN parc. č. 2051/12. Parc. KN č. 2051/12 bola vytvorená GP č. 40/93-JB a zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. B. na základe návrhu pod č. Z 1315/97 pod položkou VZ 125/97, vlastník je vedený SR - Okresný úrad Námestovo. Spätnou identifikáciou parciel bolo zistené, že KN parc. č. 2051/12 bola vytvorená z PK parciel: č. 3692 z pk. protokolu 1153 diel 11 vo výmere 39204 m2, č.1036 z pk. protokolu 1152 diel 12, 13, 14 vo výmere 33202 m2 a č. 3695 z pk protokolu 1154 diel 15 vo výmere 9349 m2. V súčasnej dobe je KN parc. č. 2051/12 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. B., vlastníkom je Mesto Námestovo. Z uvedených pozemno-knižných protokolov č.1153, č. 1154 a č. 1153 vyplynulo, že nehnuteľnosti na nich zapísané, nadobudol Československý štát, v správe KNV, odbor výstavby v Žiline v celosti, na základe právoplatného vyvlastňovacieho výmeru ONV Námestovo z 13. 11. 1956, č. j. Výst. 1330/56, predmetné pozemky sú vedené ako les, vodná nádrž, potok a cesta. Vykonaným dokazovaním, na základe zisteného skutkového stavu súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú. Ako predbežnú otázku súd riešil platnosť zámennej zmluvy zo dňa 04. 05. 2004 uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorej predmetom bola práve zámena spornej nehnuteľnosti, na základe ktorej boli odporcovia 1/ a 2/ zapísaní ako jej vlastníci. Predmetom zámennej zmluvy bol zo strany navrhovateľa pozemok v kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ost. plochy vo výmere 570 m2, ktorý bol vytvorený GP č. 91/2004 zo 07. 04. 2004 oddelením od KN parc. č. 2051/12 a zo strany odporcov 1/ a 2/ pozemky v kat. úz. B. parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2. Súd dospel k záveru, že predmetná zámenná zmluva zo dňa 04. 05. 2004 uzavretá medzi účastníkmi konania je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože tak zamenené ako aj zamieňané pozemky, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom na základe § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí, dňom 01. 05. 1991 (t. j. dňom účinnosti zákona). Keďže navrhovateľ bol odo dňa 01. 05. 1991 vlastníkom predmetných pozemkov, len navrhovateľ ako vlastník bol v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Odporcovia 1/ a 2/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam parc. č. 2051/39, 2051/40 a 2051/41 na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich W. V. a P. Q., pretože obe predávajúce kúpili pozemky od nevlastníka Slovenskej republiky, Okresného úradu Námestovo v zastúpení odporkyňou 2/ dňa 20. 08. 1998, vklad povolený dňa 28. 10. 1998. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aj v tomto prípade sa jednalo o absolútne neplatné právne úkony. Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť zásadne len vlastník veci, lebo iba on je oprávnený s vecou disponovať. Všeobecne platí zásada, že nikto nemôže nadobudnúť vlastnícke právo k veci od nevlastníka. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka občiansky zákonník dovoľuje „expressis verbis" iba ako výnimku v záujme ochrany dobrej viery nadobúdateľa - nadobudnutie veci od nepravého dediča (§ 486 Občianskeho zákonníka). V nadväznosti na uvedené, v súvislosti s tvrdením, že pozemky v kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ost. plochy vo výmere 570 m2, parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2 prešli ex lege dňom 01. 05. 1991 do vlastníctva navrhovateľa súd ďalej uvádza, že predmetné parcely vznikli odčlenením z parc. č. 2051/12 a parc. 2051/12 vznikla z pozemno-knižných parciel č. 1036, 3692 a 3695, zapísaných v pozemkovej knihe pod prot. č. 1152, 1153 a 1154. Predmetné pozemky nadobudol Československý štát v správe KNV, odbor výstavby v Žiline v celosti, na základe právoplatného vyvlastňovacieho výmeru ONV Námestovo z 13. 11. 1956, č. j. Výst. 1330/56. Bolo tak nepochybné, že na uvedené pozemky, ktoré boli vo vlastníctve štátu sa vzťahovali ust. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a predmetné pozemky tak nadobudol dňa 01. 05. 1991 navrhovateľ. K námietke odporcov 1/ a 2/, že parc. KN č. 2051/12 právne neexistovala v čase účinnosti zákona o majetku obcí a nemohla tak byť predmetom zákonného prechodu vlastníckeho práva súd uviedol, že v danej veci významným boli údaje v pozemkovej knihe a z týchto zápisov a údajov aj vychádzal. V ďalšom odporcovia namietali, že sporné parcely č. 2051/39 až 41 resp. parc. č. 2051/56 boli vylúčené z predmetu prechodu majetku na obec, pretože podľa pozemno-knižných protokolov č.1153, č. 1154 a č. 1153, z ktorých boli vytvorené sa jedná o vodné plochy, lesy a cesty a podľa § 3 písm. a/ zákona o majetku obcí sa tento zákon nevzťahuje na pozemky, ktoré môže byť výlučne vo vlastníctve štátu ( čl.10 ústavy ČSFR 100/1960 Zb.) a keďže dotknuté pozemky boli les, cesty a vodné toky nemohli s účinnosťou zákona o majetku obci prejsť zo zákona do vlastníctva navrhovateľa. V tomto smere okresný súd uviedol, že ust. § 3 písm. a/ zákona o majetku obcí skutočne taxatívnym výpočtom stanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na majetok, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu s odkazom na čl. 10 Ústavy ČSFR č. 100/1960 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Podľa čl. 10 Ústavy ČSFR č. 100/1960 Zb. v znení neskorších právnych predpisov sa vlastníctvom obcí nemohlo stať nerastné bohatstvo, základne zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje. Takto vymedzený majetok môže byť výlučne vo vlastníctve štátu. Odporcovia síce uvedené namietli, ale v tom prípade, ak by predmetné pozemky zodpovedali svojou klasifikáciou ustanoveniu čl. 10 Ústavy ČSFR č. 100/1960 Zb., nemohli by byť ani predmetom kúpnych zmlúv uzavretých dňa 20. 8. 1998 medzi kupujúcimi V. P. a Q. W. a predávajúcim SR, Okresného úradu Námestovo, zastúpeného odporkyňou v 2/ rade. Pokiaľ odporcovia v tejto súvislosti poukázali na vyjadrenia MP SR zo dňa 18. 10. 1995 a MF SR zo dňa 28. 09. 1995, z obsahu uvedených vyjadrení, však nevyplynuli žiadne konkrétne závery ohľadom vyriešenia vlastníckeho práva k dotknutým parcelám. Zároveň odporca 1/ jednoznačne vypovedal pred súdom, že pozemky, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy majú byť použité na výstavbu parkoviska a investičnú výstavbu. Aj z uvedeného vyjadrenia odporcu vyplynulo, že označené pozemky, ktoré boli predmetom zámennej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, zodpovedajú údajom uvedeným v príslušnom katastri, kde sú podľa druhu začlenené medzi ostané plochy (§ 9 písm. j/ zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti). V tomto smre okresný súd poukázal na znenie ustanovenia § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti v platnom znení. Podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ zároveň preukázal, že má na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti naliehavý právny záujem s poukazom na ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), nakoľko zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti svedčí v prospech odporcov 1/ a 2/ (LV č. XXXX na č. l. 6). Takýto zápis nezodpovedá právnemu stavu a právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto rozhodnutia je neisté. Pokiaľ splnomocnený zástupca odporcov v odvolaní proti prvotnému rozhodnutiu prvostupňového súdu č. k. 3C/134/2008- 97 zo dňa 13. 10. 2011, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené, dal súdu do pozornosti nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 242/07, podľa ktorého je potrebné v prípade pochybnosti ohľadne platnosti právneho úkonu potrebné prikloniť sa k výkladu, ktorý úkon zhodnotí ako platný a v súvislosti s týmto nálezom tak súd má pri riešení predbežnej otázky platnosti príslušných zmlúv hľadať dôvody, pre ktoré by ich mohol „ponechať v platnosti". Tento nález podľa názoru okresného súdu nemožno použiť na daný prípad, pretože sa vzťahuje na prípady ak sú možné dva výklady zmlúv, t.j. výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy a výklad, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. V danom prípade však zistené skutkové okolnosti súladne so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, nedali súdu možnosť výberu výkladu, ale vyvolali právny následok spočívajúci v absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pri právnom úkonoch, ktoré súd vyhodnotil ako absolútne neplatnými je nelogickým, aby súd skúmal ich zrozumiteľnosť, určitosť ako to namietali odporcovia. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľovi okresný súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 3.074,60 eur spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 99,50 eur za návrh na začatie konania a za úkony právnej služby vo výške 2975,10 eur + 20 % DPH v celkovej sume 495,85 eur, advokát si uplatnil 613,47 eur. Súd priznal trovy konania vyúčtované právnym zástupcom navrhovateľa, ktoré si uplatnil v celkovej výške 3.780,36 eur vo výške 3.074,60 eur. Nepriznal vyúčtované trovy konania za úkon právnej služby - vyjadrenie z 01. 08. 2011 vo výške 386,74 eur + režijný paušál 7,41 eur, pretože sa nejednalo o účelne vynaložené trovy konania, právnemu zástupcovi navrhovateľov nebránili žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa nemohol vyjadriť priamo do zápisnice na pojednávaní. Súd tento procesný úkon považoval za formálny a nadbytočný. Zároveň krátil úkon právnej služby za vyjadrenie k podanému odvolaniu o 1- icu (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky 655/2004 Z. z.). V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/,2/. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa ich názoru okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu sú nesprávne, pretože nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ba dokonca sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Uvádzali, že súd sa nemal čo zaoberať platnosťou zmlúv, prostredníctvom ktorých sa realizovali prevody zamieňaných pozemkov a sporného pozemku. A ak predsa, tieto zmluvy boli uzavreté slobodne vážne, sú zrozumiteľné, určité, spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti a vychádzajú z platného stavu katastra nehnuteľností. Dôvod na to, aby boli považované za neplatné, preto neexistuje. Domnievali sa, že neexistencia vlastníckeho práva k veci, ktorej prevod je predmetom zmluvy, sama osebe neplatnosť takejto zmluvy nespôsobuje. To, že súd zastával takýto názor, podľa odporcov vychádza z nesprávneho a zjednodušeného chápania nemožnosti plnenia ako dôvodu neplatnosti zmluvy a jej súčasného zamieňania za rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd navyše vôbec nerozlišuje medzi vecnoprávnymi a záväzkovoprávnymi účinkami zmluvy. Neexistencia vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť predmetom prevodu, totiž ešte vôbec neznamená, že záväzok vec previesť je v rozpore so zákonom. Práve naopak, zmluva týkajúca sa takejto veci, zakladá práva a povinnosti ako každá iná zmluva (záväzkovoprávne účinky) a je vecou dlžníka vykonať opatrenia potrebné na to, aby svoj záväzok mohol splniť a aby nastali aj účinky vecnoprávne (napr. predmetnú vec včas získať). To, že si prevodca svoj platný záväzok nesplní a vlastnícke právo neprevedie (nenastanú vecnoprávne účinky), má potom, samozrejme, svoje právne následky (napr. ust. § 503 Občianskeho zákonníka). Avšak neplatnosť zmluvy ako takej to nespôsobuje. Ak sa hovorí o nemožnosti plnenia, musí tu ísť o nemožnosť objektívnu, t.j. splnenie dojednaného záväzku nemôže byť za daného stavu poznania objektívne možné. K tomuto záveru možno dospieť analogicky podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že nie je nemožným plnenie, ktoré je možné uskutočniť s vyššími nákladmi, za sťažených podmienok alebo až po dojednanom čase. Považovali zámennú zmluvu ako aj všetky spomínané zmluvy za platné. To, či na ich základe došlo k prevodom vlastníckeho práva, závisí od posúdenia ďalšej predbežnej otázky, t. j. či zamieňané pozemky prešli účinnosťou zákona o majetku obcí na navrhovateľa alebo nie. Avšak bez ohľadu na jej zodpovedanie by sa na platnosti príslušných zmlúv nič nezmenilo. Prinajhoršom by sa zistilo, že záväzky z týchto zmlúv neboli doposiaľ riadne splnené a ich účastníkom by navzájom vznikali nároky z vadného plnenia (nedošlo by k prevodu vlastníckeho práva a nenastali by vecnoprávne účinky týchto zmlúv). V súvislosti s posudzovaním platnosti zámennej zmluvy a ďalších zmlúv upozornili na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 242/07, podľa ktorého je potrebné sa v prípade pochybností ohľadne platnosti právneho úkonu prikloniť k výkladu, ktorý úkon zhodnotí ako platný. Tento nález je vyjadrením rešpektu Ústavného súdu SR voči zmluvnej autonómii strán a prejavom jeho snahy dať priechod ich vôli a umožniť im realizáciu ich zámerov. Výklad preferujúci neplatnosť by bol podľa Ústavného súdu SR v rozpore so zásadami, na ktorých stojí súkromného právo, a viedol by k neprimeranému zasahovaniu súdov do záležitostí účastníkov právnych vzťahov. Netvrdili, že ak štát nebol vlastníkom zamieňaných pozemkov a napriek tomu ich prevádzal, bolo všetko v poriadku. Opierajúc sa o spomínaný nález Ústavného súdu SR v spojení s ust. § 503 Občianskeho zákonníka sa domnievali, že súd mal pri riešení predbežnej otázky platnosti príslušných zmlúv hľadať dôvody, pre ktoré by ich mohol „ponechať v platnosti". Tak by sa potom ich prípadné nesplnenie riešilo prostriedkami zasahujúcimi do života zúčastnených v menšom rozsahu (napr. navrhovateľ si môže uplatniť nároky, z právnych vád predanej veci podľa ust. § 499 v spojení s ust. § 503 Občianskeho zákonníka). Namiesto toho však súd paušálne všetky zmluvy vyhlásil za neplatné a spôsobil tak pomerne výrazný a nevratný zásah do práv odporcov. Ak by aj, vychádzajúc z argumentu nemo plus iuris, bolo pravdou, že zmluvy, ktorými nadobudli zamieňané pozemky, boli neplatné, je neplatná ako celok aj zámenná zmluva? Vyjadrili presvedčenie, že tomu tak nie je a že prinajmenšom prevod sporného pozemku na ich osoby je platný. Prevody uskutočnené na základe zámennej zmluvy je potrebné skúmať ako dva samostatné právne úkony (zmluvy), pričom neplatnosť jedného ešte automaticky nemôže spôsobiť neplatnosť druhého. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v čase uzavretia zámennej zmluvy vlastníkom sporného pozemku, nemá preto zámenná zmluva ohľadne sporného pozemku žiadne vady. To, že súd nepreskúmal možnú oddeliteľnosť časti zámennej zmluvy týkajúcej sa sporného pozemku od jej zvyšku (ust. § 41 Občianskeho zákonníka) považujú odporcovia - poukazujúc aj na nález Ústavného súdu citovaný vyššie - za neprijateľné. V súvislosti so zámenou zmluvou upozornili na skutočnosť, že sporný pozemok a tiež zamieňané pozemky boli všetky vytvorené oddelením z pozemku KN-C parc. č. 2051/12 kat. úz. B.. Keďže navrhovateľ mal v čase uzavretia zámennej zmluvy už k dispozícii právoplatné rozhodnutia súdov, podľa ktorých predmetný pozemok prešiel účinnosťou zákona o majetku obcí na jeho osobu, javí sa im uzavretie zámennej zmluvy navrhovateľom ako nepochopiteľné. Nakoľko spomínané rozsudky (hoci podľa názoru žalovaných pre tento prípad ireleventné) potvrdili navrhovateľovo vlastnícke právo k pozemku KN-C parc. č. 2051/12, navrhovateľovi mohlo a malo byť v čase uzavretia zámennej zmluvy jasné, že je tiež vlastníkom zamieňaných pozemkov - prinajmenšom ak sa chce uvedených rozsudkov dovolávať v tomto konaní. Na účely získania zamieňaných pozemkov preto s odporcami žiadnu zámenu robiť nemusel. Nakoľko navrhovateľ zámennú zmluvu napriek tomu za daných okolností uzavrel a sporný pozemok na nich previedol, bolo podľa ich názoru potrebné posúdiť prevod sporného pozemku ako platný, a to bez ohľadu na platnosť zvyšnej časti zámennej zmluvy. Vôľa navrhovateľa smerovala totiž celkom jednoznačne k scudzeniu sporného pozemku. Nesprávne právne posúdenie videli odporcovia 1/, 2/ aj v tom, že súd pripustil, aby navrhovateľ svoje nároky uplatňoval určovacou žalobou. Navrhovateľ svoj nárok opiera o tvrdenie, že zámenná zmluva je neplatná, preto mal svoj nárok odôvodniť ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto ustanovení sú upravené dôsledky vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia v prípadoch, kde jeho vznik má pôvod v občianskoprávnej zmluve ,a to buď neplatnej alebo zrušenej. S ohľadom na skutočnosť, že nároky vyplývajúce z tohto ustanovenia majú vzájomnú reštitučnú povahu, treba vyvodiť, že jeho prostredníctvom zákonodarca sleduje obnovenie predchádzajúceho stavu. U zmluvy nie je rozhodujúce, či ide o neplatnosť absolútnu alebo relatívnu, pokiaľ sa jej však dotknutý účastník dovolal. Podľa súdnej praxe ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktoré sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka (ust. § 80 písm. c/ O. s. p.). Tak pri odplatných zmluvách sú obyčajne práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, sú vzájomne podmienené aj ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak išlo o neplatnú zmluvu. Preto neprichádza do úvahy výlučná určovacia žaloba jedného z účastníkov zmluvy o jej neplatnosť v prípadoch, keď už došlo k vzájomnému plneniu. Navrhovateľ sa domáhal jednostranne určenia vlastníctva k pozemku, ktorý dal do zámeny, z titulu neplatnosti zámennej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli. Vzájomný reštitučný nárok odporcov na vrátenie plnenia podľa neplatnej zámennej zmluvy v petite žaloby chýba. Zo spomínaného zákonného hľadiska vyplývajúceho z ust. § 457 Občianskeho zákonníka ide o procesný nedostatok žaloby ,ktorý súd v konaní odstrániť nemôže, a pre ktorý prvostupňový súd mal žalobu ako neúplnú zamietnuť bez ďalšieho meritórneho preskúmavania veci. Za nesprávny považovali názor súdu, že zámenná zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ bol od 01. 05. 1991 vlastníkom všetkých pozemkov, ktoré sú predmetom zámennej zmluvy, podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o majetku o majetku obcí, a následne sú nesprávne aj všetky skutkové závery súdu na základe ktorých k takému konštatovaniu dospel. Z vykonaných dôkazov takýto záver vyvodiť nemožno. Vychádzajúc zo zámennej zmluvy, ktorej predmetom boli pozemky vo vlastníctve odporcov, KN parc. č. 2051/39 ostatné plochy o výmere 190 m2, KN parc. č. 2051/40 ostatné plochy o výmere 190 m2 a KN parc. č. 2051/41 zapísané na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. B. na odporcov 1/, 2/ v podiele 1/1 a KN parc. č. 2051/56 ostatné plochy vo výmere 570 m2, vo vlastníctve navrhovateľa, ktorá bola vytvorená podľa GP č. 91/2004 vyhotoveným dňa 07. 04. 2004, oddelením od KN parc. č. 2051/56 ostatné plochy vo výmere 77 344 m2, zapísanej na LV č.XXXX pre obec a kat. úz. B. na navrhovateľa v podiele 1/1. Zámennou zmluvou si účastníci predmetné pozemky vzájomne zamenili a to tak, že do vlastníctva žalobcu odporcovia previedli pozemky v ich vlastníctve KN parc. č. 2051/39-41 a navrhovateľ previedol do vlastníctva odporcov pozemok KN parc. č. 2051/56. Pokiaľ ide o titul nadobudnutia vlastníctva zamieňaných pozemkov v ich vlastníctve, vlastníctvo k nim nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.1998 od predávajúcich V. W. a Q. P., ktorej vklad bol povolený 13. 11. 1998 Okresným úradom v Námestove, katastrálnym odborom a nie Správou katastra Námestovo, ako nesprávne uvádza súd v odôvodnení rozsudku, pod č. V 953/98. Ich právna predchodkyňa Q. P. nadobudla vlastníctvo k pozemkom KN pare. č. 2051/39 ostatné plochy vo výmere 190 m2 a KN parc. č. 2051/40 ostatné plochy o výmere 190 m2 a V. W. nadobudla vlastníctvo k pozemku KN parc. č. 2051/41 od vlastníka týchto pozemkov SR - Okresného úradu Námestovo, a to titulom kúpnych zmlúv uzavretých dňa 20. 08. 1998 a vkladovaných 28. 10. 1998 Okresným úradom v Námestove, katastrálnym odborom pod č. V 885/98 resp. V 884/98. Pozemky KN parc.č.2051/39-41 boli vytvorené podľa GP čč.145-147/98 vyhotovených 10. 08. 1998 oddelením od pozemku KN parc. č. 2051/12 ostatná plocha o výmere 81755 m2 zapísanej na LV č.XXXX pre obec a kat. úz. B. pod B1 na SR - Okresný úrad Námestovo v podiele 1/1. Ako titul zápisu na LV č. XXXX je žiadosť o zápis do KN č. Z 1315/97-125/97. Ich právne predchodkyne spomínanou kúpnou zmluvou previedli predmetné pozemky do ich vlastníctva a oni zámennou zmluvou do vlastníctva navrhovateľa. Pokiaľ ide o titul nadobudnutia vlastníctva zamieňaného pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, KN parc. č. 2051/56, ktorý bol vytvorený oddelením od KN parc. č. 2051/12 podľa GP č. 91/2004, vlastníctvo KN parc. č. 2051/12, ako vyplýva z LV č. XXXX kat. úz. B. navrhovateľ nadobudol na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4C/195/99 dňa 30. 05. 2001, t. j. viac ako10 rokov po účinnosti zákona o majetku obcí. Prvostupňový súd v rozpore s uvedenými dôkazmi vyvodil nesprávny skutkový záver, že navrhovateľ bol vlastníkom všetkých pozemkov (zamieňaných a zamenených) v predmete zámennej zmluvy na základe ust. § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí, dňom 01. 05. 1991 (t. j. dňom účinnosti zákona). V dôsledku toho potom vyhodnotil, že všetky spomínané kúpne zmluvy od 01. 05. 1991 o prevode nehnuteľností vytvorených oddelením od KN parc. č. 2051/12 sú absolútne neplatné vrátane zámennej zmluvy uzavretej 04. 05. 2004 medzi účastníkmi konania podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané (oznámenie Správy katastra Námestovo z 05. 01. 2007), že pozemok KN parc. č. 2051/12 bol vytvorený GP Č.40/93-JB až dva roky po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku obci a zapísaný na LV XXXX kat. úz. B. na základe návrhu na zápis č. Z 1315/97 položkou VZ 125/97 v prospech vlastníka SR - Okresný úrad Námestovo, t. j. až 6 rokov od účinnosti zákona o majetku obcí. K 01. 05. 1991, k účinnosti zákona o majetku obcí, platil ohľadne pozemkov, ktoré sú predmetom zámennej zmluvy právny stav vedený v pozemkovej knihe pre kat. úz. B. ako pozomnoknižná pare. č. 1036 les vo výmere 32 katastrálnych jutár 735 siah, čo predstavuje 184147 m2, zapísanej pod A3 v pkn. prot. č.1152 kat. úz. B. pod B2 na československý štát, v správe KNV - odbor výstavby v Žiline, v celosti a podľa GP č. 40/93-JB ako diel č.12,13,14 vo výmere 33202 m2 v KN parc. č. 2051/12, ako pkn. parc. č. 3692 vodná nádrž (Oravská priehrada) vo výmere 398 kj 511 siah, čo predstavuje 2292177 m2, zapísanej pod A1 v pkn. prot. 1153 kat. úz. B. pod B2 na Československý štát - v správe KNV - odbor výstavby v Žiline v celosti, a podľa GP č. 40/93-JB ako diel č.11 vo výmere 39204 m2 v KN parc. č. 2051/12, ako pozemok pkn. parc. č. 3695, cesta vo výmere 9 kj 992 siah, čo prestavuje 466124 m2, zapísanej v pkn. prot. č.1154 kat. úz. B. pod B2 na československý štát - v správe KNV odbor výstavby v Žiline v celosti, a podľa GP č.40/93 ako diel č.15 vo výmere 9 349 m2 v KN pare. č. 2051/12. Vychádzajúc z toho, k účinnosti zákona o majetku obcí k 01. 05. 1991 pozemnoknižné parc. č. 1036 - les, č. 3692 -vodná nádrž a č. 3695 - cesta boli majetkom, ktorý môže byť výlučne vo vlastníctve štátu a preto sa podľa ust. § 3 písm. a/ zákona o majetku obcí nemohli stať majetkom navrhovateľa od účinnosti tohto zákona. Súd v rozpore s dôkaznou situáciou vyvodil opačný záver a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ vlastníctvo ku pozemku KN parć. č. 2051/12 nadobudol podľa zákona o majetku obcí. Ignoroval tak nie len vykonané dôkazy ale aj ust. § 3 písm. a/ zákona o majetku obcí. Podľa takého výkladu citovaného ustanovenia by navrhovateľ mal získať vlastníctvo k uvedeným pkn parcelám v celosti, teda nielen k celému lesnému fondu ale aj k celej Oravskej priehrade, čo je absurdne. Odporcovia v priebehu konania uvádzali, že pozemky, z ktorých neskôr vznikol pozemok KN-C pare. č. 2051/12, boli v čase nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí ako základný lesný pôdny fondy vyňaté z režimu uvedeného zákona a nemohli preto na žalobcu nikdy prejsť. Súd sa s týmto názorom nestotožnil a na odôvodnenie uviedol, že predmetné pozemky lesom nikdy neboli a preto voči ich prechodu na navrhovateľa. Nemožno nič namietať. Takéto vyhodnotenie predložených dôkazov považujú žalovaní za nesprávne. To, či pozemok je alebo nie je základným lesným pôdnym fondom, totiž nemôže byť určené jeho faktickým užívaním, ale jedine - keďže k vyvlastneniu predmetných pozemkov v prospech štátu došlo v súvislosti s výstavbou Oravskej priehrady - úradným rozhodnutím. A účelom spomínaného vyvlastnenia nebolo len získanie pozemkov, ktoré mali byť Oravskou priehradou priamo zatopené, ale aj vytvorenie príslušných ochranných lesných pásiem. Prípadné neskoršie nevysadenie takéhoto ochranného lesa teda na účelovom určení pozemku nič nemení, čo potvrdzuje aj vyjadrenie Okresného úradu v Námestove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva číslo: 758/97 z 22.4.1997. Z tohto vyjadrenia zreteľne vyplýva, že pozemky v pozemnoknižných protokoloch č.1152 č.1153,6.1154 kat. úz. B., z ktorých bol vytvorený pozemok KN-C parc. č. 2051/12, predstavovali okrem iného ochranný lesný pás. Tento ochranný lesný pás okolo Oravskej priehrady je evidovaný v porastových mapách a v lesnom hospodárskom pláne ako ochranný les s brehoochrannou funkciou. Súd však tieto skutočnosti ignoroval a namiesto toho sa zaoberal úvahami, či by v takomto prípade mohli sami žalovaní nadobudnúť - zamieňané pozemky. Takéto úvahy sú však irelevantné a presahujú rámec tohto konania vymedzený žalobou. Jedinou otázkou, ktorú mal súd v tomto konaní totiž zodpovedať, je, či vlastníkom Sporného pozemku je žalobca. A jedinou prípustnou odpoveďou môže byť „áno" alebo „nie". Ak sa na pozemky, z ktorých vznikol pozemok KN-C parc. č. 2051/12, vzťahovala výnimka uvedená v ust. § 3 zákona o majetku obcí, je zrejmé, že žalobca vlastníkom sporného pozemku nie je. To, či ním sú v danom prípade žalovaní, nie je podstatné. Odporcovia sa domnievali, že otázka prípustnosti prechodu pozemkov plniacich funkciu ochranného lesného pásu na obce je po právnej stránke otázkou zásadného významu. Žalovaní preto v prípade, že odvolací súd rozsudok potvrdí žiadajú, aby súčasne v tejto veci vyslovil prípustnosť dovolania. Pokiaľ ide o priznané trovy konania navrhovateľ mal nárok na trovy konania podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z., nakoľko návrh na začatie konania spoplatnil sadzbou podľa položky 24b položky 1 písm. b/ sadzbou 99,50 eur zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi). Súd však priznal navrhovateľovi trovy konania v rozpore so zaplateným súdnym poplatkom z hodnoty predmetu sporu. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Odporcovia v odvolaní v podstate zotrvávali na svojich námietkach a procesnej obrane, ktoré predniesli v rámci konania pred súdom prvého stupňa, pričom so všetkými námietkami, ktoré žalovaní uvádzajú vo svojom odvolaní sa prvostupňový súd správne vysporiadal v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Predložený nález Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007 o priorite takého výkladu úkonu, ktorý úkon zhodnotí ako platný, na posudzovaný prípad nedopadá a nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou týmto rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie je aplikovateľné len na prípady, v ktorých vzniknú pochybnosti ohľadne platnosti právneho úkonu. Dané pochybnosti môžu byť spôsobené najmä pri námietkach neplatnosti v súvislosti s prejavom vôle, zrozumiteľnosti či slobody právneho úkonu. V posudzovanom prípade je však neplatnosť spôsobená takými skutkovými okolnosťami, ktoré nepripúšťajú žiadne pochybnosti o ich danosti a právnych dôsledkoch, a teda v posudzovanom prípade nie je možný iný záver, než záver o neplatnosti predmetných právnych úkonov, ktorý uskutočnil súd prvého stupňa. Prvostupňový súd správne podotkol, že neplatnosť právnych úkonov nie je výsledkom aplikačnej a rozhodovacej činnosti súdu, ale následkom zistených skutkových okolností. Vo vzťahu k ďalšej časti námietok odporcov spochybňujúcich vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľ uvádzal, že v konaní bolo jeho vlastnícke právo náležité preukázané. Zo spätnej identifikácie Správy katastra Námestovo zo dňa 05. 01. 2007 je zrejmé, že parcela č. 2051/12 bola vytvorená z parciel, pôvodne evidovaných v PK protokoloch ako parc. č. 3692 (z protokolu 1153), č. 1036 (z protokolu 1152), č. 3695 (z protokolu 1154), ktoré parcely v čase účinnosti zákona o majetku obcí spĺňali tam uvedené kritériá pre prechod vlastníckeho práva na obec (Mesto Námestovo). To znamená, že Mesto Námestovo sa ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí (t. j. dňom 01. 05. 1991) stalo ex lége vlastníkom týchto pozemkov. Neobstojí ani námietka odporcov o tom, že zákon o majetku obcí sa vzťahoval len na majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky a nie Československej federácie, a že zo zápisov predmetných pozemkov v príslušnej evidencii v čase nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí jednoznačne vyplývalo, že ide o majetok vo vlastníctve Československého štátu, t. j. federácie a že z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k zákonnému prechodu vlastníckeho práva na Mesto Námestovo. S uvedenou námietkou odporcov sa nemožno stotožniť, nakoľko evidenčný zápis v príslušnej evidencii, v ktorej malo byť vlastnícke právo k predmetným pozemkom zapísané na Československú federáciu, nie je v tomto smere rozhodujúci. Ku dňu 01. 05. 1991 samostatná Slovenská republika neexistovala, existovala len Československá a Slovenská federatívna republika. Až po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, t. j. od účinnosti ústavného zákona č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa stal nástupníckym štátom v zmysle či. I bodu 2 citovaného zákona štát s označením Slovenská republika! Úpravu delenia majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku upravuje Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku. Podľa čl. II bodu 1, písm. a/ citovaného ústavného zákona majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia podľa či. 1, sú na účely tohto ústavného zákona nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Podľa čl. III bodu 1 písm. a/ citovaného ústavného zákona princípy delenia majetku uvedeného v čl. 2 sú územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie, účel použitia, prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci. Územný princíp sa vzťahoval aj na sporné nehnuteľnosti pričom pozemky- pare. č. 2051/39 až 41 boli vytvorené z pozemkov, ktoré spĺňali kritéria ust. § 2 ods. 1, ods. 7 zákona o majetku obcí a dňom 01. 05. 1991 prešlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na navrhovateľa. Za nesprávne považoval tvrdenia odporcov, že pozemky, z ktorých neskôr vznikol pozemok KN C parc. č. 2051/12 boli v čase nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí základným lesným pôdnym fondom. Predmetné pozemky (napriek označeniu „les") tvorili časť centra Mesta Námestovo a ďalšie časti mesta vrátane komunikácie vedúcej k Slanickému ostrovu, a teda predmetné pozemky nielenže netvorili základný lesný pôdny fond, ale ani nemali charakter lesných pozemkov, čo v konečnom dôsledku potvrdili aj žalovaní vo svojej výpovedi (potvrdili, že pozemky pare. č. 2051/39 až 41 boli určené na výstavbu parkoviska a parc. č. 2051/56 bola určená územným plánom či zámerom mesta na investičnú výstavbu). K námietke žalovaných ohľadne neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobca opätovne zdôrazňuje, že má na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam naliehavý právny záujem s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O. s. p., nakoľko evidenčný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností svedčí v prospech odporcov 1/ a 2/ a takýto zápis nezodpovedá právnemu stavu a právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia a rozhodnutia neisté. Navrhovateľ svoje práva cestou súdu neuplatňoval žalobou o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, ale dožadoval sa určenia, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Poukazovanie na možnosť podania žaloby o plnenie v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka zo strany odporcov žalobca považoval za špekulatívne tvrdenie a za snahu zahmliť inak jasnú existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Právny názor odporcov, ktorí sa snažia predostrieť vo svojom odvolaní, v zmysle ktorého neexistencia vlastníckeho práva k veci, ktorej prevod je predmetom zmluvy sama o sebe nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nemá právny základ a s takouto argumentáciou sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť. Zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. na ktorú správne poukazuje súd prvého stupňa na str. 7 odôvodnenia rozsudku je v posudzovanom prípade neprelomiteľná a to s poukazom na zistený skutkový stav, ako aj absenciu existencie výnimiek z tejto zásady v zmysle Občianskeho zákonníka v posudzovanom prípade. Nestotožnil sa s tvrdením odporcov o tom, že neplatnosť časti zámennej zmluvy nespôsobuje neplatnosť zámennej zmluvy ako celku, nakoľko zamýšľané právne účinky zámennej zmluvy, na ktorej obsah poukazujú odporcovia 1/ a 2/ nemohli nikdy nastať. Odporcovia 1/ a 2/ neboli nikdy oprávnení nakladať so zamieňanými nehnuteľnosťami a pretože „vadnú" časť tohto právneho úkonu nemožno posudzovať samostatne a oddeliť ju od ostatného obsahu právneho úkonu bez toho, aby bolo potrebné meniť celý obsah právneho úkonu, zámenná zmluva je neplatná ako celok. Námietka odporcov ohľadom nesprávnosti napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania neobstojí, a to vzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanom prípade predmet sporu bolo možné oceniť v peniazoch o čom svedčí aj znalecký posudok č. 126/2004 ktorý tvorí obsah spisu na č. l. 27-38. Aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v posudzovanom prípade preto nie je možná. Prvostupňový súd postupoval správne, keď výšku hodnoty úkonu právnej služby určil v zmysle ust. § 10 ods. 1, ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Navrhovateľ v tomto smere poukázal na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR a jeho rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 202/2007, 2 M Cdo 15/2007, 2 Cdo 259/2008, 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 55/2009, 2 Cdo 46/2008, 5 Cdo 188/2008, 5 Cdo 194/2008, 3 Cdo 100/2009 v ktorých Najvyšší súd priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004. V tomto smere navrhovateľ upriamil pozornosť odvolacieho súdu aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 v ktorom Ústavný súd judikoval, že z ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch"). Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov: V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B., ako KN parc. č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2 v celosti. Žalobný návrh odôvodnil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcami dňa 04. 05. 2004 zámennú zmluvu, ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností, a to zo strany navrhovateľa pozemok v kat. úz. B. parc. č. 2051/56 ost. plochy vo výmere 570 m2, ktorý bol vytvorený GP č. 91/2004 zo 07. 04. 2004 oddelením od KN parc. č. 2051/12 a zo strany odporcov 1/, 2/ pozemky v kat. úz. B. parc. č. 2051/39 ost. plochy o výmere 190 m2, parc. č. 2051/40 ost. plochy o výmere 190 m2 a parc. č. 2051/41 ost. plochy o výmere 190 m2. Vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej zámennej zmluvy bol povolený Správou katastra Námestovo dňa 9.8.2004 pod č. V 547/2004. Na základe uvedeného boli odporcovia zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti v kat. úz. B. k pozemku par. č. 2051/56 ostatné plochy o výmere 570 m2. Pozemky v kat. úz. B., ktoré boli predmetom zámennej zmluvy parc. č. 2051/39, parc. č. 2051/40, parc. č. 2051/41 a parc. č. 2051/56 vznikli odčlenením z parc. č. 2051/12 (zapísaná na LV č. XXXX), a to GP č. 145/98, GP č. 146/98, a GP 147/98. Parc. č. 2051/12 vznikla z PK parc. č. 1036, č. 3692 a č. 3695 zapísaných v pozemkovej knihe mesta Námestovo, prot. č. 1152, č. 1153, č.1154. Vlastníkom vyššie označených PK parciel č. 1036 (les), č. 3692 (vodná nádrž) zapísané v PKN 1153 kat. úz. B. a parc. č. 3695 (cesta) zapísanej v PKN 1154 kat. úz. B. bol Československý štát, v správe KNV, odbor výstavby v Žiline v celosti. Odporcovia mali nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam (parc. č. 2051/39, parc. č. 2051/40, parc. č. 2051/41) na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich W. V. a P. Q., ktorej vklad povolila Správa katastra Námestovo dňa 13.11.1998 pod č. V 953/98. P. Q. mala nadobudnúť vlastnícke právo k parc. č. 2051/39 a parc. č. 2051/40 na základe kúpnej zmluvy V 885/98 z 28. 10. 1998 od Okresného úradu Námestovo. W. V. mala nadobudnúť vlastnícke právo k parc. č. 2051/41 na základe kúpnej zmluvy V 884/98 z 28.10.1998 od Okresného úradu Námestovo. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol Československý štát a v súlade s ust. § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, dňom 01. 05. 1991 prešlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na navrhovateľa. Keďže okresný úrad nebol vlastníkom nehnuteľností, nemohol platne uzavrieť kúpne zmluvy s inými osobami (p. P. a p. W.) a obdobne ani odporcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo kúpnou zmluvou V 953/98 od evidovaných právnych predchodcov - nevlastníkov. Na základe uvedeného vychádzajúc z nedostatkov prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom v kat. úz. B. parc. č. 2051/39, parc. č. 2051/40 a parc. č. 2051/41, odporcovia 1/ a 2/ v dobe uzatvárania zámennej zmluvy dňa 04. 05. 2004 neboli vlastníkmi zamieňaných nehnuteľností, a teda tieto nemohli platne scudziť formou zámeny. Naliehavý právny záujem navrhovateľ odôvodnil tým, že bez rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva je jeho právne postavenie k sporným nehnuteľnostiam ohrozené a neisté, pretože v rozpore s právnym stavom sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci sporných nehnuteľností odporcovia 1/ a 2/. Zároveň poukázal, že v obdobnom prípade už rozhodovali súdy a rozhodnutia priložil k podanému návrhu. Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a rozhodol rozsudkom prvýkrát dňa 13. 10. 2011 č. k. 3C/134/2008-97. Na odvolanie odporcov 1/, 2/ bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 8Co/417/2011 zo dňa 31. 07. 2012 konštatoval, že zo spisu prvostupňového súdu nezistil z akého dôvodu bola vykonávaná niekoľkonásobná zmena zákonného sudcu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepostupoval v zmysle zákona č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ani podľa vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. (Spravovací poriadok). S poukazom na to, že na túto skutočnosť poukazovali odporcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní majúc za to, že postupom súdu došlo k porušeniu základných ústavných práv účastníkov konania v zmysle § 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto smere odporcovia poukázali aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 283/2009. S poukazom na odvolacie dôvody odvolací súd rozsudok okresného súdu zo dňa 13. 10. 2011 zrušil, pričom sa ďalšími dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nezaoberal. Prvostupňový súd postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v uznesení č. k. 8Co/417/2011-114. V zmysle pokynu odvolacieho súdu si prvostupňový súd pripojil rozvrh práce na rok 2008 vrátane jeho dodatku č. 1 a č. 6, dodatku č. 10 a dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2009, dodatku č. 2 a jeho prílohy k rozvrhu práce na rok 2010, ktoré vyvrátili pochybnosti odporcov či vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca. Z pripojeného rozvrhu práce a jednotlivých dodatkov jednoznačne vyplynulo, že v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým došlo k prechodu výkonu súdnictva z odovzdávajúceho Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd Námestovo došlo k prevzatiu súdnych spisov Okresným súdom v Námestove, medzi inými aj predmetným spisom a následne na to reflektovala aj zmena v personálnom obsadení Okresného súdu v Námestove, pričom bolo zistené na základe v spise pripojených fotokópií dodatkov k príslušným rozvrhom práce, že došlo k zmenám v osobe zákonného sudcu. Po zrušení rozhodnutia prvostupňového súdu návrhy na doplnenie dokazovania prednesené účastníkmi neboli a preto nové dôkazy prvostupňový súd nevykonával. Rozhodoval na základe rovnakého dôkazného stavu ako pri rozhodovaní zo dňa 13. 10. 2011. Rozsudkom zo dňa 07. 03. 2013 žalobnému návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. B. ako KN parc. č. 2051/56 - ostatné plochy o výmere 570 m2 v celosti. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní náležite preukázal vlastnícke právo k spornej parc. C-KN č. 2051/56. Odvolací súd taktiež poukazuje na spätnú identifikáciu Správy katastra v Námestove, vyhotovenú 05. 01. 2007, z ktorej je zrejmé, že parc. č. 2051/12 bola vytvorená z parciel, ktoré boli pôvodne evidované v pozemno-knižných protokoloch ako parc. č. 3692 (z protokolu č. 1153), parc. č. 1036 z protokolu č. 1152 a parc. č. 3695 z protokolu č. 1154. Tieto parcely v čase účinnosti zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. spĺňali kritéria pre prechod vlastníckeho práva týchto nehnuteľností na obec, t. j. - Mesto Námestovo. Mesto Námestovo ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí, t. j. 01. 05. 1991 sa stalo zo zákona - ex lége vlastníkom týchto pozemkov. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcov, že pozemky, z ktorých bola vytvorená neskôr parc. C-KN č. 2051/12 boli v čase účinnosti tohto zákona o majetku obcí základným lesným pôdnym fondom. V tomto smere je potrebné poukázať na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/195/1999-43, zo dňa 28. 02. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/171/2000-63 zo dňa 18. 01. 2001, v ktorom konaní sa riešila otázka vlastníckeho práva navrhovateľa k parc. KN č. 2051 - ost. plocha o výmere 17908 m2, KN 2051/ 10 - ost. plocha o výmere 2926 m2, KN 2051/11 - zast. plocha o výmere 170 m2, KN2051/12 - ost. plocha o výmere 80757 m2, KN 2051/16 - ost. plocha o výmere 2087 m2, KN 2051/31 - ost. plocha o výmere 232 m2, KN2051/32 - ost. plocha o výmere 44 m2, KN 2051/33 - ost. plocha o výmere 152 m2 v kat. území B.. Aj uvedené parcele boli vytvorené z časti z pozemno-knižnej par. č. 1026 zapísanej v záp. č. 1152 pozemkovej knihy kat. úz, B.. V tomto konaní bola otázka prechodu pozemkov podľa zákona č. 138/1991 Zb. na obec Námestovo tvoriacich aj lesné pozemky vyriešená. Odvolací súd vychádzajúc z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4C 195/1999 a tam sa nachádzajúcich dokladov má za to, že podľa § 3 písm. a/ citovaného zákona v spojitosti s čl.10 vtedy platnej Ústavy ČSFR (ústavný zákon č. 100/1960 Sb. v znení zmien a doplnkov), sa okrem iného nemohol stať vlastníkom obcí len základný lesný pôdny fond, pričom citovaný zákon a ani Ústava nevylučovali nadobudnutie pozemku označeného kultúrou „ les" do vlastníctva obce, ak takýto pozemok označený „ les" netvoril základný lesný fond. V danom prípade sporná parcela KN 2051/56 a ani pôvodná pozemno-knižná parcela netvorila základný lesný pôdny fond, ale sa jednalo v prevažnej miere o časť centra mesta Námestovo, vrátane komunikácii a uvedené v konaní potvrdil sám odporca 1/, keď uviedol, že parcela bola určená na investičnú výstavbu na stavbu parkoviska. Okresný súd sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými otázkami, ktoré ako odvolacie otázky uviedli odporcovia v odvolaní proti rozsudku a odvolací súd sa s takýmto odôvodnením plne stotožnil. Dovolanie proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku odvolací súd nepripustil, lebo podľa jeho názoru nie je vecou zásadného právneho významu otázka prípustnosti prechodu pozemkov plniacich funkciu ochranného lesného pása na obce. Uvedená otázka bola v danom prípade vyriešená už v konaní Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4 C 195/1999, pričom odvolací súd poukazuje aj na zákon č.306/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č.138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto zákona majetok, ktorý bol k 31. 12. 1949 vo vlastníctve obce a prešiel do vlastníctva štátu, dňom účinnosti zákona č. 306/1992 Zb. t. j. 25. 06. 1992 obce nadobudli do vlastníctva lesné pozemky a lesné porasty na nich, ktoré vlastnili do roku 1949. V danom prípade pozemno-knižnú parcelu, z ktorej bola vytvorená sporná KN 2051/56 vlastnila obec Námestovo aj v roku 1949. Pokiaľ odporcovia 1/, 2/ namietali nesprávnosť výroku o trovách konania, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v uvedenom výroku mal za to, že prvostupňový súd postupoval správne pokiaľ o výške hodnoty jednotlivých úkonov rozhodoval podľa ust.§ 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., keď v danej veci vychádzal z hodnoty sporu a prihliadal na znalecký posudok č. 126/2004 nachádzajúci sa na č. l. 27-28 spisu. Aj odvolací súd dáva do pozornosti judikatúru NS SR v jeho rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/202/2007, 2Cdo/259/2008, 2Cdo/271/2007, 5Cdo/55/2009, 2Cdo/46/2008, 3Cdo/100/2009, kde Najvyšší súd SR priznal náhradu trov konania u jednotlivých úkonov podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. s tým, že v odvolacom konaní mal úspech navrhovateľ a preto mu prináleží náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca s trov právneho zastúpenia. Splnomocnený zástupca v odvolacom konaní žiadal priznať trovy za jeden úkon predstavujúci vyjadrenie k odvolaniu odporcov spísané 20. 05. 2013 sumu 386,74 eur, režijný paušál 7,81 eur a 20 % DPH v danom prípade 78,91 eur, spolu 473,46 eur, ktorú sumu odvolací súd priznal ako súladnú podľa MS SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Aj odvolací súd bol toho názoru, že predmet konania je možné oceniť v peniazoch, a preto hodnotu jedného úkonu stanovil podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z. z. Odporcov zaviazal odvolací súd trovy konania zaplatiť k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľov v zmysle ust.§ 149 O. s. p. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .