Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/227/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204099 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5809204099.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. H., Q. XXX, 2/ Ing. L. S., nar. X.XX.XXXX, bytom J. H., Q. XXX a 3/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. H., Q. XXX, všetci právne zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom C. XXX, proti odporcom: 1/ U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M., W. XX/XX, 2/ F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., U. X, toho času bytom M., R. XX, 3/ X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Q. X, 4/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., R. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/129/2009-137 zo dňa 19. januára 2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 7C/129/2009-175 zo dňa 30. augusta 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e . Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/, navrhovateľovi v rade 2/ a navrhovateľovi v rade 3/ trovy odvolacieho konania vo výške 32,31 Eur k rukám Mgr. Igora Palidera, advokáta so sídlom C. XXX, všetko do troch dní. Navrhovateľom v rade 1/, 2/ a 3/ vo vzťahu k odporcom v rade 1/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. H. tak, že nehnuteľnosti, ktorých boli spoluvlastníkmi navrhovateľka v rade 1/ a odporcovia v rade 1/ až 4/ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke v rade 1/, ktorých boli spoluvlastníkmi navrhovateľka v rade 2/ a odporcovia v rade 1/ až 4/ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke v rade 2, ktoré boli v spoluvlastníctve navrhovateľa v rade 3/ a odporcov v rade 1/ až 4/ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľovi v rade 3/, s tým, že navrhovateľom v rade 1/,2/ a 3/ uložil povinnosť vyplatiť odporcom v rade 1/ až 4/ finančnú čiastku zo všeobecnej ceny týchto nehnuteľností v rozsahu veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Pri rozhodovaní vychádzal zo zásad pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva upravených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia sa primárne zaoberal možnosťou reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností medzi účastníkov konania podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. V tomto prípade ide o nehnuteľnosti majúce charakter poľnohospodárskych pozemkov, na ktoré sa vzťahuje zákonný zákaz drobenia nehnuteľností, vyplývajúci z ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. a ich reálnym rozdelení by vznikli pozemky, ktorých veľkosť by bola v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. Následne zvažoval ďalšiu možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie pozemkov do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov, ku ktorej možnosti sa následne priklonil. Prihliadal na to, že navrhovatelia majú v obci J. H. trvalý pobyt, žijú v rodinnom dome, ktorý je v bezprostrednej blízkosti sporných pozemkov a tieto aj využívajú. Okrem toho ich v budúcnosti chcú použiť na stavbu rodinného domu a vyriešiť si tak svoje bývanie. Ďalej zobral do úvahy skutočnosť, že odporcovia s výnimkou odporcu v rade 2/, s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasili. Odporca v rade 2/ žiadal v rámci predmetnej veci obnoviť dedičské konanie po jeho starých rodičoch, okresný súd konštatoval, že dôvody, pre ktoré by takéto konanie malo mať súvis s prejednávanou vecou, nezistil. Námietky odporcu v rade 2/ smerovali aj voči veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhovateľov, okresný súd poukázal na to, že vychádzal z aktuálnych zápisov v katastri nehnuteľností, ktoré považoval za hodnoverné, nakoľko opak preukázaný nebol. Ďalej uviedol, že odporca v rade 4/, ktorý sa v rámci výsluchu oznámil, že sa vzdáva svojho spoluvlastníckeho podielu vopred v prospech odporcu v rade 2/, túto skutočnosť nepreukázal. Do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo preukázané, že by odporca v rade 4/ tento podiel previedol na odporcu v rade 2/. Pri rozhodovaní o výške výplatku prvostupňový súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. F. C., ktorým bola určená všeobecná hodnota sporných pozemkov. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol prvostupňový súd o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, poukazujúc na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., keďže žiaden z účastníkov si riadnym návrhom trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku do všetkých jeho výrokov podal odvolanie odporca v rade 2/, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Spochybňoval súhlas ostatných odporcov s podaným žalobným návrhom. Vzhľadom na svoj zdravotný stav a veľkú vzdialenosť boli obmedzení v možnosti cestovať na pojednávanie. Ďalej uviedol, že na „portáli“ zistili, že v minulosti došlo na katastri k podvodom, na základe ktorých boli na navrhovateľku z dedičstva po jeho matke X. M. prevedené podiely z listov vlastníctva, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Namietal znalecký posudok Ing. F. C. a tvrdil, že sporné pozemky sa nachádzajú aj v intraviláne a ich trhová cena je neporovnateľne iná. V doplnení podaného odvolania namietal, že súd nevyhovel jeho návrhu, aby „sa scelilo do jedného dielu pozemku, ako mama zdedila“, čo bola dohoda medzi dedičmi, rovnako nevyhovel jeho návrhu na obnovu dedičstva. Na záver namietal, že okresný súd neprihliadal na to, že jeho synovec U. M. sa vzdal svojho podielu v prospech jeho osoby. Navrhovatelia v rade 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 2/ navrhli rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnili sa s jeho odvolacími dôvodmi, poukázali na to, že tieto uvádzal aj v prvostupňovom konaní a okresný súd sa nimi zaoberal. Zároveň uvedené dôvody ani nespochybňujú postup súdu a sú skôr vyjadrením jeho nespokojnosti s evidovaním nehnuteľnosti zo strany Správy katastra Námestovo a s prebiehajúcim dedičským konaním. Okresný súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie a na základe riadne zisteného stavu veci aj správne rozhodol. Mal dostatočne preukázané, že sporné pozemky sú najlepšie využívané práve navrhovateľmi v rade 1/ až 3/. Okrem toho prístup na tieto pozemky je zabezpečený len cez pozemok navrhovateľky v rade 1/. Odporkyňa v rade 1/ vo svojom vyjadrení uviedla, že v predošlých konaniach s odpredajom súhlasila, avšak v záujme sceľovania menších zdedených častí zrieka sa dedičstva v prospech odporcu v rade 2/. Odporca v rade 3/ uviedol, že prvostupňovému súdu zaslal súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva, preto z jeho strany vyjadrenie k odvolaniu považuje za bezpredmetné. Odporca v rade 4/ uviedol, že dedičstva na okresnom súde sa zriekol v prospech odporcu v rade 2/, s rozsudkom Okresného súdu v Námestove nesúhlasil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu stanovenom v ustanovení § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Odvolací súd sa (v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa. Po oboznámení sa s obsahom spisu krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd vec prejednával v neprítomnosti niektorého z odporcov na pojednávaní, boli preto splnené zákonné podmienky ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Z písomných vyjadrení odporcov v rade 1/, 3/ a 4/ jednoznačne vyplýva, že títo súhlasili s podaným žalobným návrhom ako aj s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, zároveň nežiadali odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Jedine odporca v rade 2/ namietal nemožnosť zúčastniť sa pojednávania pre svoj zdravotný stav, čo prvostupňový súd akceptoval a odporca v rade 2/ bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom a mal možnosť k podanému žalobnému návrhu sa vyjadriť. Okresný súd pri rozhodovaní dôsledne vychádzal zo zákonných zásad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (citovaného v napadnutom rozsudku). Námietky odporcu v rade 2/ nie sú z hľadiska správnosti postupu okresného súdu právne významné. Pokiaľ odporca v rade 2/ poukazoval na „nezrovnalosti“ na špecifikovaných listoch vlastníctva, ide o listy vlastníctva odlišné od tých, na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Rovnako jeho žiadosť o obnovenie dedičského konania nie je relevantná v rámci prejednávanej veci, nie je vecou súdu, ktorý rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zaoberať sa obnovením dedičského konania. V tejto súvislosti možno prisvedčiť prvostupňovému súdu, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sa v zmysle ust. § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. považujú za hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Odporca v rade 2/ „iba“ všeobecne žiadal obnovenie dedičského konania po právnych predchodcoch, avšak dostatočne nekonkretizoval, akým spôsobom sa táto okolnosť má dotknúť hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sa týkali nehnuteľností v predmetnom konaní. Za dôvodnú nepovažoval ani jeho námietku, že odporca v rade 4/ sa svojho spoluvlastníckeho podielu vzdal v prospech jeho osoby. Ak mal odporca v rade 4/ v úmysle „vzdať sa“ svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech odporcu v rade 2/, mal tak urobiť právne účinným spôsobom, za ktorý možno považovať právny úkon (darovanie, kúpna zmluva a podobne). Ako zdôraznil prvostupňový súd, rozhodujúci pre neho je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), k tomuto momentu nebolo preukázané, že by odporca v rade 4/ takýmto právne účinným úkonom previedol svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu v rade 2/. Samotné vyhlásenie odporcu v rade 4/, že je jeho vôľou v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prenechať svoj spoluvlastnícky podiel odporcovi v rade 2/, nie je pre rozhodnutie súdu právne významné, tento naň nie je povinný prihliadať. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Na strane odporcov ide v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. o tzv. nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania, kedy úkony jedného z nich platia i pre ostatných. Teda podaním odvolania odporcu v rade 2/ má sa za to, že došlo k „podaniu“ takéhoto odvolania aj ostatnými účastníkmi na strane odporcu. Odporcovia v rade 1/, 3/ a 4/ vyjadrili svoj súhlas s podaným žalobným návrhom a odvolanie z vlastnej iniciatívy nepodali, ale účastníkmi odvolacieho konania sa stali z dôvodu nerozlučného spoločenstva, tieto okolnosti považoval krajský súd v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. za dôvody hodné osobitného zreteľa a navrhovateľom v rade 1/ až 3/ vo vzťahu k týmto odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľom v rade 1/ až 3/ rozhodol vo vzťahu k odporcovi v rade 2/, ktorému uložil povinnosť ich náhrady. Navrhovatelia si uplatnili trovy právneho zastúpenia vo výške 177,49 Eur ako odmenu za zastupovanie troch klientov a konanie o troch nárokoch vypočítané v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 2, 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. Krajský súd navrhovateľom odmenu priznal, avšak nie v nimi uplatnenej výške. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení platnom a účinnom do 30.6.2013 (ďalej „vyhláška“). Výšku odmeny určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom za tarifnú hodnotu veci, z ktorej určoval výšku tejto odmeny, považoval finančnú hodnotu podielu, ktorý navrhovatelia požadovali (§ 10 ods. 5 vyhlášky). Za požadovaný podiel považoval cenu spoluvlastníckych podielov patriacich odporcom, ku ktorým prechodu na navrhovateľov smeruje v tomto prípade žaloba. Vychádzal z ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo 10/2009 zo dňa 29. marca 2011, sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 zo dňa 30. novembra 2009). Každý z navrhovateľov sa voči odporcom domáhal spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/15-iny. Vychádzajúc z ceny jednotlivých nehnuteľností uvedených v znaleckom posudku predloženom v prvostupňovom konaní, hodnota podielu žiadaného navrhovateľom v rade 1/ predstavovala sumu 44,12 Eur, podielu žiadaného navrhovateľom v rade 2/ sumu 99,64 Eur a podielu žiadaného navrhovateľom v rade 3/ sumu 124,37 Eur. Z takto určenej tarifnej hodnoty predmetu sporu vyplýva, že výška odmeny u každého z navrhovateľov v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 16,60 Eur. Keďže vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo jedným spoločným úkonom v mene všetkých troch navrhovateľov v rade 1/ až 3/ ich právnym zástupcom, podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, výška odmeny za tento úkon právnej služby tak predstavuje sumu 24,90 Eur (16,60 x 3 = 49,80 / 2 ), podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, k tomuto úkonu právnej služby prináleží režijný paušál vo výške 7,41 Eur. Trovy odvolacieho konania, ktoré druhostupňový súd priznal navrhovateľom v rade 1/ až 3/ tak predstavujú sumu 32,31 Eur. Navrhovatelia si uplatňovali z odmeny a režijného paušálu daň z pridanej hodnoty tvrdiac, že ich právny zástupca je jej platiteľom. Napriek tomu, že v podanom vyjadrení k odvolaniu odporcu v rade 2/ ako prílohu doklad o registrácii DPH uviedli, z prezenčnej pečiatky na tomto podaní, ani z obsahu spisu ďalej nevyplýva, že by takýto doklad o registrácii predložili. V tomto prípade rovnako ako vo veci samej platí, že účastníci musia oprávnenosť nároku aj v súvislosti s trovami konania riadne preukázať (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Keďže navrhovatelia v rade 1/ až 3/ riadne svoje tvrdenia o tom, že ich právny zástupca je platiteľom DPH nepreukázali, súd im jej náhradu nepriznal. O povinnosti odporcu v rade 2/ nahradiť trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľov, rozhodol krajský podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.