Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200294 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200294.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: SP - SK plus, s.r.o., Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/60835/2013 zo dňa 07.02.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/60835/2013 zo dňa 07.02.2013 z r u š u je podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 675,81 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 605,81 Eur , v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „žalovaný") č.k. 1100308/1/60835/2013 zo dňa 07.02.2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného"), ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „prvostupňový orgán") č.k. 9512401/5/2914957/2012/ Bel z 11.10.2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým prvostupňový orgán podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 45 883,94 Eur, keď žalobcovi neuznal odpočet DPH na vstupe z faktúr dodávateľa - obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o., Žilina, IČO: 36 402 311, od 18.01.2011 podnikajúci pod obchodným menom DZ Stav, s. r. o., s dátumom dodania november 2010 uvedené v prvostupňovom rozhodnutí (ďalej len „posudzované faktúry"), ktorými obchodná spoločnosť Dubay, s. r. o. účtovala žalobcovi ako odberateľovi stavebné práce, služby, výrobu strojných dielcov, dodávku dreva. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH na vstupe z uvedených faktúr s poukazom na § 49 ods. 1, § 19 ods. 1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH"), keď nebolo v konaní preukázané, že fakturované plnenia reálne, dodávateľom žalobcu - obchodnou spoločnosťou Dubay, s. r. o., boli žalobcovi dodané, nakoľko konateľom tejto obchodnej spoločnosti - Ing. Igorom Dubajom na ústnom pojednávaní 15.06.2012 pred Daňovým úradom Žilina bolo preukázané, že uvedená spoločnosť v zdaniteľnom období nemala žiadnych pracovníkov a nevykonávala pre žalobcu a ani prostredníctvom subdodávky žiadne plnenie, ktoré je predmetom posudzovaných faktúr. Ing. Igor Dubaj, ktorý v čase zdaniteľného plnenia bol konateľom obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o., poprel akýkoľvek obchodný záväzkový vzťah medzi obchodnou spoločnosťou Dubay, s. r. o. a žalobcom, poprel, že by posudzované faktúry vystavoval za obchodnú spoločnosť a podpisoval, keď ako jediný konateľ bol kompetentný účtovné doklady (faktúry) vystavovať a zaúčtovávať do účtovníctva. Poprel, že by inú osobu za Dubay, s. r. o. poveril realizovaním obchodov so žalobcom a vystavovaním posudzovaných faktúr. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom, keď konštatoval správnosť záverov prvostupňového orgánu. K tvrdeniu Jaroslava Zubaja, ktorý od 18.01.2011 sa stal konateľom obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o. (následne pod obchodným menom DZ Stav, s. r. o.), že k obchodno-záväzkovým vzťahom došlo, uviedol, že tvrdenia Ing. Igora Dubaja a Jaroslava Zubaja sa rozchádzajú, keď Ing. Igor Dubaj poprel, že by Zubaj bol oprávnený za Dubay, s. r. o., konať. K listinným dôkazom, ktoré Jaroslav Zubaj predložil (kópie splnomocnenia zo dňa 01.02.2010 a 26.05.2010, ktoré ho oprávňovali za Dubay, s. r. o. uzatvárať obchodno-záväzkové vzťahy, vystavovať faktúry), konštatoval, že sa jedná o plné moci, ktoré neboli splnomocniteľmi - Ing. Igorom Dubajom a Marekom Dubajom, úradne overené, čo v prípade tak rozsiahlych práv a kompetencií konať za spoločnosť, je neobvyklé. Poukázal na zbierku listín Okresného súdu Žilina, vl. č. 13256/L Zb.l. v ktorej sa nachádzajú podpisové vzory Ing. Igora Dubaja a Mareka Dubaja, ako aj prehlásenie, že budú pri podpisovaní a konaní za obchodnú spoločnosť Dubay, s. r. o. používať podpis uvedený v podpisovom vzore a konštatoval, že len vizuálnym porovnaním podpisov Igora Dubaja a Mareka Dubaja na predložených splnomocneniach a podpisových vzoroch je evidentné, že sa jedná o odlišné typy podpisov. Žalovaný konštatoval, že s poukazom na výsluch Ing. Igora Dubaja a vyhodnotenie predložených splnomocnení dospel k záveru, že oprávnenie Jaroslava Zubaja konať za Dubay, s. r. o. z roku 2010, nebolo v konaní preukázané. Konštatoval, že žalobca v konaní, okrem predložených faktúr a dokladov o ich úhrade, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne poskytnutie zdaniteľného plnenia a vyjadril názor, že v praxi je veľmi neobvyklé, aby pri takom rozsiahlom objeme plnení, ktorý bol fakturačne vykázaný za november 2010 v celkovej hodnote 287 378,36 Eur, sa plnenia realizovali bez toho, aby obchodné vzťahy neboli premietnuté vo forme príslušných dokumentov a dokladov. Potreba písomných dôkazov preukazujúcich reálnosť fakturovaného plnenia si pritom vyžaduje nielen samotná ochrana subjektov v rámci obchodno- záväzkových vzťahov, ale aj dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH pri prijatých zdaniteľných plneniach, resp. si uplatňuje odpočítanie daňového výdavku od základu dane, v prípade dane z príjmov. Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach vedených pod C-80/11 a C-142/2011 zo dňa 12.06.2012 a konštatoval, že z rozsudku vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt preukáže formálne a vecné podmienky vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, má na takýto odpočet nárok, pokiaľ daňový orgán nepreukáže, že daňový subjekt vedel, že osoby, s ktorými uzatvára zdaniteľné obchody alebo ďalšie subjekty dodávateľského reťazca, sa dopúšťajú daňového podvodu. Tvrdil, že v konaní predložil pracovníkovi správcu dane - Ing. M. M., okrem faktúr a dokladov o ich úhrade, aj súpisy vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou Dubay, s. r. o. Konštatoval, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že tieto doklady sa v spise nenachádzajú, preto navrhol výsluch Ing. M. M., na zistenie skutočností týkajúcich sa doručenia dokumentov správcovi dane. Poukazoval na názor NS SR v konaní 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že daňový subjekt nemá dôkaznú povinnosť, pokiaľ bolo zdaniteľné plnenie poskytované subdodávateľsky a „žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená." Tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že Dubay, s. r. o., dodávateľ žalobcu, konal prostredníctvom splnomocneného zástupcu Jána Zubaja, ktorý sa preukázal riadnym plnomocenstvom, vystaveným obchodnou spoločnosťou Dubay, s. r. o., pričom pre takýto druh plnomocenstva sa nevyžadoval osvedčený podpis a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti Jaroslava Zubaja konať za Dubay, s. r. o. Uviedol, že správca dane mal preveriť plnenie žalobcu v dodávateľskom reťazci, preveriť spôsob realizácie plnenia, ktoré Dubay, s. r. o. pre žalobcu realizoval prostredníctvom ďalších subjektov - D. D. a spoločnosti EURO S § S, s. r. o., v tomto smere mal vykonať dokazovanie a uložiť spoločnosti DZ Stav, s. r. o. (predtým Dubay, s. r. o.) predložiť doklady preukazujúcu vykonanie zdaniteľných plnení, nakoľko tieto doklady nemohol predložiť v konaní žalobca, keďže ide o doklady iného subjektu, čím správca dane porušil § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď nezistil, čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Ďalšou z podmienok, ktoré mal správca dane skúmať, je reálne vykonanie zdaniteľných plnení a z tohto dôvodu mal správca dane uskutočniť miestne zisťovanie u žalobcu, čo urobil iba v prípade spoločnosti DZ Stav, s. r. o. Postupom orgánov daňovej správy bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca mal právo byť upovedomený o všetkých úkonoch uskutočnených v daňovom konaní, a to aj o výsluchu Ing. Igora Dubaja, pretože jeho výpoveď mala pre rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, rozhodujúci význam, pričom nie je podstatné, že sa Igor Dubaj dostavil na Daňový úrad dňa 15.06.2012 bez predvolania. Žalovaný odňal žalobcovi právo konfrontovať svedka, ktorý vypovedá o skutočnostiach v neprospech žalobcu. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci. Krajský súd dňa 15.1.2014 prejednal vec v neprítomnosti žalobcu za prítomnosti jeho právneho zástupcu a žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2010, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2010, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 165 ods. 2zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Podľa § 165 ods. 5zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Podľa § 15 ods. 5 zákona 511/1992 v znení neskorších predpisov, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že daňová kontrola, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia a žalovaného a ktorá bola ukončená vydaním protokolu č. 9512401/5/2358496/2012/Líš zo dňa 30.08.2012, začala za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. a pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z., nebola ukončená. Úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, či kompetentné orgány rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Krajský súd poukazuje, že predmetom posúdenia v zdaňovacom období november 2010 boli faktúry, pričom k faktúram č. 203, 204, 209 a 211 sú pripojené aj súpisy vykonaných prác - označené ako Rekapitulácia rozpočtu alebo Prehľad rozpočtových nákladov. K faktúram č. 213, 214, 219, 221, 222 a 226 sú pripojené iba výdavkové a príjmové pokladničné doklady. Krajský súd poukazuje na § 71 ods. 2 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu vystavenia posudzovaných faktúr, že obligatórnou náležitosťou faktúry, okrem iného, je aj uvedenie množstva a druhu dodaného tovaru alebo rozsahu a druhu dodanej služby. Vo väzbe na ust. § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, podľa jednotlivých faktúr, bolo povinnosťou daňového subjektu vyhotoviť faktúry v súlade s cit. zákonným ustanovením. Vo vzťahu k faktúram, ku ktorým nepredložil žalobca súpis vykonaných prác, treba konštatovať, že žalobca nepreukázal, že disponuje faktúrou - daňovým dokladom, vystaveným v súlade s ust. § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal existenciu daňového dokladu - faktúr, ktoré by boli v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., je potom bezpredmetné vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali existenciu zdaniteľného plnenia tak, ako tvrdil žalobca. Čo sa však týka faktúr č. 203,204,209 a 211, tieto faktúry spĺňali formálne náležitosti, preto vo vzťahu k nim bolo potrebné preukázať aj reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Vo vzťahu k plneniam z týchto faktúr teda bolo relevantné vykonávať dokazovanie aj výsluchom svedka Ing. Igora Dubaja. Tento dôkaz potom musí mať atribúty zákonne vykonaného dôkazu. Daňový subjekt má právo klásť svedkom otázky tak, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane predvolal na výsluch svedka Ing. Igora Dubaja, na termín 11.05.2012 a termín 12.06.2012, na ktorý sa svedok nedostavil, ako vyplýva z úradného záznamu Daňového úradu Žilina č. 9500401/5/873942/2012 zo dňa 12.06.2012. O termíne výsluchu svedka, ktorý správca určil na deň 12.06.2012 bol žalobca vyrozumený. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní pred Daňovým úradom Žilina č. 9500401/5/970153/2012 zo dňa 15.06.2012 súd zistil, že dňa 15.06.2012 sa k správcovi dane dostavil o 09.00 hod., mimo termínu predvolania Ing. Igor Dubaj a bol vykonaný jeho výsluch, bez zabezpečenia prítomnosti žalobcu. Krajský súd konštatuje, že i keď zrejme nebolo v technických možnostiach správcu dane zabezpečiť po tom, čo sa Ing. Igor Dubaj dňa 15.06.2012 dostavil pred správcu dane, účasť žalobcu pri jeho výsluchu, tieto konkrétne skutkové okolnosti veci nezbavujú žalobcu ako daňového subjektu práva zúčastniť sa pri výsluchu svedka a realizovať práva upravené v § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal výsluch svedka Ing. Igora Dubaja v konaní, bez možnosti realizácie práv daňového subjektu, naviac, keď svedok Dubaj vyjadril vo svojej svedeckej výpovedi diametrálne odlišné stanovisko od tvrdení žalobcu, týkajúce sa obchodno- záväzkových vzťahov žalobcu a obchodnej spoločnosti Dubay, s. r. o. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práv žalobcu upravených v § 15 ods. 5 písm. e) Zákona o správe daní, čím došlo k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodoval o zdaňovacom období november 2010 ako o celku, preto nebolo možné osobitne rozhodovať vo vzťahu k faktúram, ku ktorým bol predložený súpis vykonaných prác a k faktúram, ktoré tento súpis prác a dodávok neobsahovali, preto bolo potrebné zrušiť rozhodnutie ako celok podľa § 250j ods. 2 písm. e) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Čo sa týka námietky žalobcu, že predložil správcovi dane súpis vykonaných prác a zmluvy o dielo, krajský súd konštatuje, že správcom dane mu bol predložený kompletný žurnalizovaný administratívny spis, ktorý pri faktúrach, ktoré súd už vyššie uviedol, obsahoval súpis vykonaných prác, označovaný ako Rekapitulácia rozpočtu alebo Prehľad rozpočtových nákladov a pri niektorých tento popis absentuje. Súčasťou predloženého správneho spisu nie sú zmluvy o diela. Vo väzbe na § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., je správca dane povinný potvrdiť prevzatie dokladov, ktoré obdržal a iných vecí mimo sídla a prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, teda aj v prípade tých dôkazov, ktoré predkladá daňový subjekt priamo správcovi dane na príslušnom správnom orgáne. Takýmto potvrdením správcu dane žalobca nedisponuje. Žalobca mal povinnosť preukázať, kedy a ktorému zamestnancovi Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo, konkrétne listinné dôkazy odovzdal a preukazovať existenciu tejto skutočnosti potvrdením správcu dane. Pokiaľ daňový orgán opomenul vydať takéto potvrdenie, resp. žalobca na vystavení potvrdenia netrval, sám sa dostal do dôkaznej núdze. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že správca dane žalobcu niekoľkokrát vyzval na predloženie dôkazov (súpisov prác, doloženie súpisu nakúpenej guľatiny, dokladov o pôvode dreva), pričom nemá logiku, aby daňový orgán vyzýval daňový subjekt na predloženie dôkazov, keby dôkazy (súpisy) žalobca už predložil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil len tie listinné dôkazy, ktorých prevzatie je správcom dane potvrdené na čl. 30 a 31 správneho spisu. V tejto daňovej veci, t. j. vo vzťahu k faktúram za zdaňovacie obdobie november 2010 podľa týchto potvrdení však žiadne ďalšie dôkazy nepredložil a preto nie sú ani súčasťou správneho spisu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predložil pracovníkovi M. aj súpisy prác, tak ani nie je zrejmé, ktoré listinné dôkazy má na mysli (aké konkrétne súpisy viažuce sa ku konkrétnym faktúram), keď súčasťou administratívneho spisu pri niektorých posudzovaných faktúrach sú aj súpisy prác, označené ako Rekapitulácia rozpočtu alebo Prehľad rozpočtových nákladov. Z uvedeného dôvodu bol aj návrh na vykonanie výsluchu pracovníka správcu dane Ing. M. zo strany súdu zamietnutý. V ďalšom konaní správca dane odstráni procesný nedostatok, vykoná opätovne výsluch svedka - Ing. Igora Dubaja, pričom o určenom termíne výsluchu v dostatočnom časovom predstihu upovedomí žalobcu. Následne sa vysporiada aj s ďalšími žalobnými bodmi - námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii cit. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a NS SR, na ktoré poukázal. V ďalšom konaní sa správca dane vysporiada aj s otázkou existencie plných mocí, ktoré predložil v konaní žalobca, ktoré mali spochybňovať tvrdenie svedka Ing. Igora Dubaja o poverení inej osoby v čase zdaniteľného plnenia konať v mene Dubay, s. r. o. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zaslanom v zákonnej lehote dňa 16.01.2014 v celkovej výške 675,84 Eur, spočívajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 Eur, 2/ žaloba vo výške 130,16 Eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 15.01.2014 vo výške 130,16 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 53,60 Eur (4 polhodiny) a cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 37,13 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur, spolu 23,66 Eur a 20 % DPH (zo sumy 504,87 Eur) vo výške 100,97 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 134 Eur V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia, ktorým bola dodatočne vyrubená daň, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur aj v roku 2014). Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 13.03.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20c vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 22.03.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 20c vyhlášky vo výške 130,16 Eur. 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 15.01.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 130,16 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 390,48 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Dolný Kubín - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 4 polhodín (13,40 Eur x 4) v sume 53,60 Eur. D/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné za použitie osobného motorového vozidla AUDI A6, ev. č. DK 101BC v súvislosti s pojednávaním dňa 15.01.2014 na trase Dolný Kubín- Žilina a späť v sume 37,10 Eur (70 x 2 x 0,183) + (140 x 6/100 x 1,367) : počet kilometrov (70) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 15.01.2014 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6 l) a cene paliva - motorová nafta (1,367 €/l) podľa ceny stanovenej Štatistickým úradom SR za 3. týždeň roku 2014, keďže cena uplatnená žalobcom bola vyššia (1,370 €/l). E/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 100,97 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty pre identifikačné číslo 2023507145, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 25.05.2012. F/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..