Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/72/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200470 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200470.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: RODUR, s.r.o., Veľká Okružná 43, Žilina, zastúpený advokátkou: Mgr. Soňa Grošaftová, L. X, S., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/124262/2013 zo dňa 14.03.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/124262/2013 zo dňa 14.03.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet advokáta č.l. 44 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 03.06.2013 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/124262/2013 zo dňa 14.03.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9500403/5/3547263/2012 zo dňa 29.11.2012, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 357.211,20 Eur za zdaňovacie obdobie máj 2009. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa AUTO ROTOS - ROZBORA, s.r.o., Bratislava a to faktúra č. 290000006 zo dňa 30.04.2009 za kompletný predaj PIZZERIE Žilina vo výške 304.574,90 Eur a faktúra č. 290000007 zo dňa 30.04.2009 vo výške 152.636,30 Eur za kompletný predaj PIZZERIE Martin z dôvodu, že nebola splnená podmienka stanovená v § 19 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca v žalobe tvrdí, že v rámci výkonu daňovej kontroly žalobca preukázal nadobudnutie tovaru a teda nakladal s ním ako vlastník, pričom správcovi dane sa nepodarilo žiadnym dôkazným prostriedkom túto existenciu vyvrátiť. V žalobe ďalej uviedol, že správca dane porušil § 15b zák. č. 511/1992 Zb., preto protokol o opakovanej daňovej kontrole je potrebné považovať za dôkaz získaný v rozpore so zákonom. Nie je pravdou tvrdenie správcu dane, že predmetom výkonu riadnej kontroly nebolo preverenie skutočností opätovne preverovaných v rámci opakovanej kontroly. Z výsledku samotnej riadnej kontroly vyplýva, že kontrola bola vykonaná v súvislosti s uplatnením si nadmerného odpočtu, ktorého nárok daňovému subjektu vznikol v rámci obchodnej transakcie vo vzťahu k nadobudnutiu uvedeného tovaru. Ustanovenie § 15b ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. nepozná dôvod pre výkon opakovanej daňovej kontroly nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri výkone daňovej kontroly u daňového subjektu RODUR s.r.o. za iné zdaňovacie obdobie (február 2010), ktoré súviseli so zdaňovacím obdobím máj 2009 a neboli predmetom preverovania pri riadnej daňovej kontrole. Žalobca v žalobe namietal porušenie § 15 ods. 1 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. z dôvodu, že počas miestneho zisťovania k veci vypovedali konkrétne osoby, a preto bolo povinnosťou správcu dane daňovému subjektu túto skutočnosť oznámiť za účelom uplatnenia jeho základného práva klásť svedkom otázky. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že právo odpočet je súčasťou mechanizmu DPH a preto nemôže byť u daňového subjektu obmedzené, ani mu odobraté a to iba na základe subjektívneho názoru správcu dane. Cieľom režimu odpočítania je predovšetkým zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH. Pokiaľ správca dane neuznal odpočet, musí objektívne preukázať splnenie podmienok získania daňovej výhody a súčasne zabezpečiť vzájomné vysporiadanie u predchádzajúcich subjektov a to za účelom základného charakteru DPH spočívajúceho v jej neutralite. Je preto na správcovi dane alebo na orgánoch činných v trestnom konaní, či sa dodávateľ tovaru dopustil podvodného konania alebo nie. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, pričom jednotlivé kritéria zisťovania úmyslu a vedomostí daňového subjektu musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V závere žaloby uviedol, že zo strany žalovaného, ani správcu dane nebolo objektívne preukázané, že išlo o dodávku tovaru uskutočnenú pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je vo vzťahu k DPH súčasťou podvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že správca dane Daňový úrad Žilina na základe zistených skutočností opodstatnene dospel k záveru, že spoločnosti RODUR s.r.o. nevznikol nárok na odpočet dane DPH pri faktúrach č. 290000006 zo dňa 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Žilina a č. 290000007 zo dňa 30.04.2009 za kompletný predaj PIZZERIE Martin od spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.. Právo odpočítať podľa § 41 ods. 1 zákona o DPH vzniká vtedy, keď vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedená podmienka však v obchodnom vzťahu medzi spoločnosťou AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. a RODUR s.r.o. nenastala. Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. nenadobudla od spoločnosti H.T.KOV s.r.o. právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto toto právo nemohla ďalej previesť na kupujúceho - spoločnosť RODUR s.r.o.. Týmto nebola splnená podmienka dodania tovaru zo strany spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. a následne vzniku daňovej povinnosti tak, ako to vyplýva z § 19 ods. 1 zákona o DPH. K procesnoprávnej námietke žalobcu uviedol, že správca postupoval pred začatím výkonu opakovanej daňovej kontroly v zmysle § 15b ods. 1 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb., ktorý umožňuje začať opakovanú daňovú kontrolu na podnet daňového riaditeľstva. Čo sa týka predmetu preverovania, tak správca dane Daňový úrad Žilina pri opakovanej daňovej kontrole nepreveroval fyzickú existenciu predmetných prevádzok, ktoré boli predmetom riadnej daňovej kontroly. K námietke porušovania procesnoprávnych predpisov v súvislosti s vypočutím svedkov, pri ktorých malo byť žalobcovi odňaté právo účasti uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane Daňový úrad Žilina v rámci opakovanej daňovej kontroly spísal s daňovým subjektom RODUR s.r.o. zápisnice o ústnom pojednávaní č. 694/320/121476/11/Kaj zo dňa 23.11.2011 a č. 9500401/1/610163/2012 zo dňa 26.03.2012 a v rámci odpovede na dožiadania boli Daňovému úradu Žilina zaslané z Daňového úradu Bratislava zápisnice o miestnom zisťovaní č. 602/321/199078/2011 zo dňa 15.12.2012 a č. 9102405/5/1071/2012 zo dňa 13.01.2012. V závere vyjadrenia uviedol, že pokiaľ zariadenia PIZZERIE Martin existujú, táto skutočnosť nepostačuje na priznanie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočítanie dane je na daňovom subjekte, správca dane má len overiť, či tento nárok bol správne deklarovaný. V danom prípade nielen žalobcom, ale ani na základe rozsiahleho šetrenia správcu dane nebolo preukázané, že predmetné zariadenia dodala spoločnosť, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ. Správca dane postupoval podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že nie je preukázané, že zariadenia PIZZERII dodala spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.. Postup správcu dane bol v súlade so zákonom DPH, keď z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH z dodávok deklarovaných predmetnými faktúrami. Žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom, uvedeným na faktúre, neuniesol dôkazné bremeno a preto znáša následok, ktorým je neuznanie nároku na odpočítanie dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že u daňového subjektu - žalobcu správca dane Daňový úrad Žilina vykonal opakovanú daňovú kontrolu na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR č. 953/325/1734/2011 zo dňa 05.10.2011 za zdaňovacie obdobie máj 2009, na základe ktorej správca dane nepriznal nárok na odpočítanie DPH z faktúry č. 290000006 zo dňa 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Žilina od dodávateľa AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Bratislava a z faktúry č. 290000007 zo dňa 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Martin od dodávateľa AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Bratislava. V súvislosti s uvedenými dodávateľskými faktúrami od spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Bratislava, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane správca dane vykonal rozsiahle šetrenie. Správca dane s konateľom RODUR s.r.o., Žilina spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9500401/1/610163/2012 zo dňa 26.03.2012. Zo zápisnice vyplýva, že RODUR s.r.o. uvedené prevádzky prevzal po inom prevádzkovateľovi. PIZZERIE prevádzkovala spoločnosť DUET MB s.r.o., Bratislava (spoločnosť zastupoval Ing. Marián Brichta), od ktorej prevádzky prevzal na spoločnosť EUROTECH SLOVAKIA s.r.o., ktorá však podľa vyjadrenia konateľa Ota Urama neodkupovala majetok, lebo to bolo dohodnuté inak. V roku 2009 zmluvné prevádzky previedol na spoločnosť RODUR s.r.o.. Žiadna písomná zmluva so spoločnosťou DUET MB neexistuje, za túto spoločnosť prevzal podlžnosti (vodič TESCU dlžná suma 1.500.000,- Sk a leasingovej spoločnosti BOF a.s. cca 7.400.000,- Sk). Na otázku akým spôsobom bolo dohodnuté používanie zanechaného majetku po spoločnosti DUET MB s.r.o. a jeho následný predaj a s kým bolo dohodnuté užívanie a na akú dlhú dobu, konateľ Oto Uram uviedol, že užívanie bolo dohodnuté s Ing. Mariánom Brichtom, nebolo určené, na akú dlhú dobu, s tým, že keď sa vyplatia podlžnosti voči TESCU a leasingovej spoločnosti, nastane odkúpenie zariadenia prevádzok cca v roku 2009 písomná zmluva nebola napísaná. Správca dane skutočnosť, že spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. fakturovala pre spoločnosť RODUR s.r.o. v apríli 2009 faktúrou č. 04/2009 zariadenie prevádzok PIZZA PAZZA Žilina a Martin, pričom niektoré položky zariadenia boli duplicitne fakturované v januári 2010 spoločnosťou ENAGON s.r.o. pre spoločnosť RODUR faktúrou č. 01/2010 ako súčasť dodávanej stavby. Na prešetrenie uvedených skutočností správca dane spísal zápisnicu č. 9500401/1/610163/2012 zo dňa 26.03.2012 a žiadal od žalobcu vyjadrenie k tomuto zisteniu. Konateľ spoločnosti RODUR s.r.o. uviedol, že AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. nefakturovala montáž, ale fakturovala len samotné dodanie tovaru, napr. podlahy na mezonet a spoločnosť ENAGON s.r.o. mala zabezpečiť montáž a dodanie celkovej stavby. Bývalý konateľ spoločnosti ENAGON s.r.o. Zoltán Hrabovský uviedol, že žiadnu stavbu PIZZERII PIZZA PAZZA v Žiline a v Martine nedodával, ale iba vystavil odberateľskú faktúru pre spoločnosť RODUR s.r.o. na základe pohľadávky, ktorú vložil ako fyzická osoba do spoločnosti ENAGON s.r.o., pričom on ich odkúpil od ďalšej osoby meno, ktoré si nepamätá. Daňový úrad Bratislava vypočul Ing. Antona Rozboru a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9102405/5/1825423/2012 zo dňa 18.07.2012. Uviedol, že zariadenie PIZZERIE PIZZA PAZZA v TESCU Martin spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA, s.r.o. fakturované spoločnosťou FOTOART faktúrami č. 1002002, 1002009 a 1002006 a podľa špecifikácie v časti I. predmet plnenia zmluvy zo dňa 20.01.2010 bol osobne prezvať v Martine. Zariadenie súhlasilo so zariadením uvedeným v zmluve. Toto zariadenie spoločnosťou AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. predala spoločnosti PIZZA PAZZA s.r.o. v nezmenenom stave, všetko kompletne a nič nechýbalo. Daňový úrad Košice spísal zápisnicu č. 9800402/1/850616/2012 zo dňa 11.04.2012 s konateľom spoločnosti H.T.KOV s.r.o. Petrom Kotúčom, ktorý uviedol, že nikdy nebol konateľom žiadnej spoločnosti - spoločnosti H.T.KOV s.r.o. a ani spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. nepozná. Pre tieto spoločnosti nikdy nevykonával žiadne obchody, nevie nič o fakturácii a bankovom účte, nikdy neprijal a neposkytol žiadne peniaze v súvislosti s uvedenými firmami. Daňový úrad Bratislava III. spísal zápisnicu č. 602/321/199078/2011 zo dňa 15.12.2011 za účelom vypočutia Ing. Antona Rozboru. V zápisnici uviedol, že spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. kúpila kompletne zariadenie reštaurácie PIZZERIE v roku 2008 a 2009 od spoločnosti H.T.KOV s.r.o.. Táto spoločnosť robila aj stavebné dodávky v minulosti. Nehnuteľnosť, v ktorej sa tovar nachádzal patril HYPERMARKETU TESCO. Zariadenie mal prevziať osobne Ing. Anton Rozbora. Písomný preberací protokol pri kúpe zariadenia (od H.T.KOV s.r.o.) a jeho predaj pre RODUR s.r.o. nebol vystavený. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1072/2012 zo dňa 13.01.2012 vyplýva, že spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. mala mať zariadenie uložené od jeho nákupu (v októbri 2008, v decembri 2008, v marci a apríli 2009) až po jeho predaj spoločnosti RODUR s.r.o. v apríli 2009 v PIZZERII Martin a Žilina. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že na základe zistených skutočností, uvedených v protokole č. 9500403/5/2928397/2012/Mik zo dňa 12.10.2012 dospel k záveru, že spoločnosti RODUR s.r.o. nevzniklo pri faktúrach č. 290000006 zo dňa 30.04.2009 (interné číslo faktúry DF 035) s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Žilina základ dane: 1.076.710,10 Eur, DPH: 204.574,90 Eur, celkom: 1.281.285,00 Eur - č. 290000007 zo dňa 30.04.2009 (interné číslo faktúry DF 036) s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Martin základ dane: 803.348,70 Eur, DPH: 152.636,30 Eur, celkom: 955.985,00 Eur od spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Račianska 184/B, Bratislava právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH. V zmysle citovaného ustanovenia právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedená podmienka avšak v obchodnom vzťahu medzi spoločnosťou AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. a RODUR s.r.o. nenastala. Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. nenadobudla od spoločnosti H.T.KOV s.r.o. právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto toto právo nemohla ďalej previesť na kupujúceho - spoločnosť RODUR s.r.o.. Týmto nebola splnená podmienka dodania tovaru zo strany spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. a následného vzniku daňovej povinnosti tak, ako upravuje § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.. Opakovanou daňovou kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt nemá nárok na nadmerný odpočet vo výške 356.831,27 Eur a za zdaňovacie obdobie máj 2009 mu vznikla vlastná daňová povinnosť vo výške 379,93 Eur. Celkový rozdiel dane predstavuje sumu 357.211,20 Eur. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 9500403/5/3547263/2012/Mik zo dňa 29.11.2012 podal odvolanie. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100308/1/124262/2013 zo dňa 14.03.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uviedol, že správca dane Daňový úrad Žilina na základe zistených skutočností opodstatnene dospel k záveru, že spoločnosti RODUR s.r.o. nevznikol nárok na odpočítanie DPH pri faktúrach č. 290000006 zo dňa 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Žilina a č. 290000007 zo dňa 30.04.2009 za komplexný predaj PIZZERIE Martin od spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.. Správca dane postupoval pri začatí vykonávania daňovej kontroly v zmysle § 15b zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že začať opakovanú kontrolu, daňovú kontrolu možno aj na podnet daňového riaditeľstva. Daňový úrad Žilina pri opakovanej daňovej kontrole nepreverovala fyzickú existenciu predmetných prevádzok, ktoré boli predmetom riadnej daňovej kontroly. Zasielal dožiadania na dodávateľa spoločnosti RODUR s.r.o., spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Bratislava, pričom dožiadanie už bolo zasielané na Daňový úrad Bratislava aj pri riadnej kontrole, z obsahu zaslaného dožiadania Daňového úradu Žilina č. 694/320/123702/11/Kaj zo dňa 30.11.2011. Pri opakovanej daňovej kontrole vyplývali nové otázky a preverované skutočnosti, ktoré neboli pri predchádzajúcej riadnej kontrole preverované a zisťované. Preverovaný bol celý reťazec dodávky tovaru na jednotlivých stupňoch, zatiaľ čo pri riadnej iba najbližší dodávateľ a to najmä vzhľadom na vystavenú odberateľskú faktúru pre odberateľa RODUR s.r.o. a zaúčtovanie nákupu predaja predmetného majetku v účtovníctve spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., Bratislava. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že správca dane postupoval podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že nie je preukázané, že zariadenia PIZZERII dodala spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o.. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepreukázal, že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúre, neuniesol dôkazné bremeno a preto znáša následok, ktorým je neuznanie nároku na odpočítanie dane. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil námietku žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 15b zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane postupoval podľa § 15b ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva, že opakovaná daňová kontrola sa môže vykonať aj na podnet daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správca dane v rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly vykonal vypočutie svedkov za účelom preverenia oprávnenosti nároku daňovým subjektom, pričom daňový subjekt nebol o týchto termínoch upovedomený a to za účelom uplatnenia svojho základného práva priznaného mu zákonom. Túto námietku žalobcu vyhodnocuje ako dôvodnú. Vzhľadom na to, že počas miestneho zisťovania vo veci vypovedali konkrétne osoby, bolo preto povinnosťou správcu dane oboznámiť daňový subjekt s touto skutočnosťou a umožniť mu, aby svedkovia vypovedali v jeho prítomnosti a z toho dôvodu, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj súd námietku žalobcu vo vzťahu k porušeniu aktov EÚ. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že cieľom režimu odpočítania DPH je predovšetkým zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH. Pokiaľ správca dane neuznal odpočet, musí objektívne preukázať splnenie podmienok získania daňovej výhody a súčasne zabezpečiť vzájomné vysporiadanie u predchádzajúcich subjektov a to za účelom základného charakteru DPH spočívajúceho v jej neutralite. V tejto súvislosti je potrebné však uviesť, že v prípade porušenia zákona o DPH daň z pridanej hodnoty stráca charakter neutrality. Námietku žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu súd vyhodnotil ako dôvodnú. Správca dane a ani žalovaný v rámci daňovej kontroly nevykonali dokazovanie vo vzťahu k cene dodávky, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. 290000006 zo dňa 30.04.2009 a faktúrou č. 290000007 zo dňa 30.04.2009, ktorá priamo ovplyvnila výšku nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne predvolá ako svedka Ing. Antona Rozboru, konateľa dodávateľskej spoločnosti AUTO ROTOS -ROZBORA s.r.o., ktorý preukáže, akým spôsobom stanovil cenu dodávok zariadení pre PIZZERIE Martin a Žilina, zároveň nech sa vyjadrí ku skutočnosti, že komplexné zariadenie PIZZERIE bolo uložené od jeho nákupu (v októbri 2008, v decembri 2008, v marci a apríli 2009 až po jeho predaj spoločnosti RODUR s.r.o. v PIZZERII Martin a Žilina, teda v nehnuteľnosti, ktorá patrila HYPERMARKETU TESCO. Vo vzťahu k tejto skutočnosti nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Zároveň žalovaný prešetrí na základe akej skutočnosti dodávateľ mohol toto zariadenie skladovať v HYPERMARKETE TESCO. Súd dáva do pozornosti žalovanému, že výpoveď Ing. Antona Rozboru je potrebné vykonať v prítomnosti konateľa spoločnosti RODUR s.r.o. Ota Urama. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom na tunajšom súde osobne dňa 12.06.2014 v celkovej výške 571,57 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: 1. právna porada a prevzatie zastúpenia- 130,16 Eur, 2. žaloba - 130,16 Eur, 3. účasť na pojednávaní - 134 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur a 20 % DPH. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len „vyhláška") je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur a pre rok 2014 sumu 134 Eur V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (130,16 Eur) a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 23.05.2013, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 03.06.2013 v súlade s 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 130,16 Eur, 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.06.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom od 01.07.2013 vo výške 134 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 394,32 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 83,59 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 24.02.2009 pre identifikačné číslo SK1043097869, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 01.03.2009. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 501,57 Eur (394,32+23,66+83,59) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..