KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina5. 2. 2014plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/309/2013 z 5. 2. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 5. februára 2014, sp. zn. 25Sd/309/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013201009.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/309/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201009
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201009.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: N. C., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Z. č. XXX, práv. zastúpeného JUDr.
Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v C., K. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2013 podľa § 250j ods. 2
písm. a) a b) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 371,67 €, a to na
účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta, so sídlom v C., vedený v T. C.
B., pobočka zahraničnej banky, č. účtu: K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (XXXXXXXXXX/XXXX), do
15 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2013 podľa § 65 a § 274
Zákona o sociálnom poistení a § 14, § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ v I. kategórii funkcií získal 16 rokov a toto zamestnanie
netrvalo k 31. decembru 1999, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok (§ 14,
§ 174 Zákona o sociálnom zabezpečení) nevznikol. Navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok
dovŕšením 62 rokov veku, t. j. dňom XX. Z. XXXX.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom nesúhlasil so
zamietnutím žiadosti, nakoľko má za to, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol v súlade s § 174
ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. dosiahnutím 58 rokov veku, ktorý dosiahol dňa
XX. Z. XXXX.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného
opravného prostriedku a dôvodov v ňom uvedených a vzhľadom k tomu navrhol napadnuté rozhodnutie
odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie, ako aj zaviazať odporkyňu k náhrade trov konania,
ktoré navrhovateľovi v súvislosti s týmto konaním vznikli. Zdôraznil a poukázal na skutočnosť, že podľa
§ 129 Zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva rozsah platnosti tohto zákona týkajúcich sa vojakov z
povolania, policajtov a ostatných príslušníkov, civilov rezortu. Ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 4 tohto
zákona, ktorý hovorí o tom, čo sú to prvé kategórie, v akom rozsahu a konkrétne na ust. § 14 ods. 2 písm.
b) až h), ďalej poukázal na znenie § 21 ods. 1 písm. b), ktorý naznačuje, a to je na zvážení súdu, že



jeho klient by mohol teoreticky odísť do starobného dôchodku aj v 55 rokoch fyzického veku, pretože si
odslúžil 15 rokov, on konkrétne 16 rokov, ak bol z tohto zamestnania prevelený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 14 ods. 2 písm. b). To znamená, že aj toto ustanovenie zákona sa na neho vzťahuje,
pretože on bol prepustený z politických dôvodov. Odporkyňa sa bráni, že netrvalo jeho zamestnanie
k danému termínu, ale on bol na základe reorganizačných a racionalizačných opatrení prepustený,
nemohol slúžiť do toho termínu ako stanovila odporkyňa. Z politických dôvodov bol prepustený, neskôr
rehabilitovaný, teda odporkyňa mu uznala len 16-ročnú dobu I. kategórie služby. Na uvedené poukázal
a žiadal potvrdiť nárok tak, ako ho žiadali a ponechali na zvážení súdu, či je to veku 55 rokov alebo 58
rokov podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho
zástupcu. Poukázal na to, že sa cíti diskriminovaný napriek vysvetleniu odporkyne k jeho námietke, cíti
sa diskriminovaný konaním odporkyne v jeho prípade.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 19. decembra 2013 a vzhľadom k tomu navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo
dňa 16. augusta 2013 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 12. júna 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku, ktorý žiadal priznať od 26. mája 2008.

Poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo
zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

To znamená, že podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení poistenec má nárok na starobný dôchodok
aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil dôchodkový vek

a) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb. alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
b) zákona č. 100/1988 Zb., ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených
v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. alebo

d) 58 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
i) až l) zákona č. 100/1988 Zb..

Podľa § 14 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu
pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií,
ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií
sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie prvej pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm.
b) až h).

Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom
zabezpečení je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k



31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5
ods. 1 a v § 6 ods. 1 Nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb..

Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-OSZ-VZ-46.119-1/2011 zo dňa 13. 9. 2011 podľa § 143h
ods. 1 a 2, v súlade s § 38, § 39, § 58, § 60 a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov sa navrhovateľovi priznal výsluhový dôchodok od 1. 1. 2008 s nárokom na jeho
výplatu odo dňa podania žiadosti, t. j. od 11. 7. 2011 v sume 46,14 € mesačne, spolu so zvýšením podľa
§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z .z.. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia súd zistil, že kádrovým
rozkazom náčelníka Krajskej správy ZNB č. 53 zo dňa 12. 2. 1986 bol menovaný (navrhovateľ) podľa §
99 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti
v znení neskorších predpisov uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti
dňom 28. 2. 1986 a nesplnil podmienky priznania príspevku za službu podľa citovaného zákona. Nakoľko
navrhovateľ nepožiadal v stanovenom termíne o výsluhový dôchodok a ani nesplnil podmienku veku
rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, nárok
na výsluhový dôchodok mu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nevznikol. Podľa prechodného
ustanovenia § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1. januára 2008, ak
policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok
podľa § 38 vznikne od 1. januára 2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa
podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008. Podľa ods. 2 citovaného ust. (§ 143h), ak služobný
pomer policajta skončil podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1998 a nárok na výplatu výsluhového
dôchodku mu vznikol podľa § 137 alebo podľa ods. 1, základ pre výpočet výsluhového dôchodku sa zistí
podľa § 60. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola menovanému podľa § 58 ods. 1 zákona zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby od 4. 4. 1972 do 31. 3. 1974, do trvania služobného pomeru v
PZ (ZNB) od 1. 4. 1977 do 28. 2. 1986 a doba mimosúdnej rehabilitácie od 1. 3. 1986 do 31. 3. 1991,
t. j. 16 skončených rokov. Za túto dobu mu patrí výsluhový dôchodok vo výške 32 % základu zisteného
podľa § 60 zákona.

Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť osobné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Podľa ust. § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. 1. 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené
v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií podľa piatej časti Zákona
o sociálnom zabezpečení, preto je potrebné v súlade s ust. § 174 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom
zabezpečení hodnotiť jeho vojenskú základnú službu a službu policajta v rozsahu 16 rokov ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie a v dôsledku toho odísť do starobného dôchodku vo veku 58 rokov,
ktorý navrhovateľ dosiahol dňa 26. mája 2011.

Navrhovateľ pracoval v civilnom zamestnaní:

- od 24. 7. 1970 do 31. 3. 1977 - Pozemní stavby, n. p. Gottwaldov,

- od 1. 4. 1977 do 31. 3. 1991 - doba služného pomeru v polícii,

- od 1. 3. 1986 do 30. 3. 1990 - Miestne prevádzky pri MsNV Turzovka,

- od 1. 4. 1990 do 18. 3. 1991 - samostatná prevádzkareň MNV Vysoká nad Kysucou,

- od 19. 3. 1991 do 31. 8. 1992 - nezamestnaný, neevidovaný,



- od 12. 5. 1992 do 31. 8. 1992 - Obecný úrad Makov,

- od 1. 9. 1992 do 24. 8. 1993 - Miestne kultúrne stredisko Makov,

- od 25. 8. 1993 do 13. 10. 1993 - nezamestnaný, neevidovaný,

- od 14. 10. 1993 do 1. 11. 1993 - nezamestnaný, evidovaný,

- od 2. 11. 1993 do 28. 2. 1994 - Mega centrum, s. r. o., Makov,

- od 1. 3. 1994 do 9. 5. 1994 - nezamestnaný, neevidovaný,

- od 10. 5. 1994 do 20. 8. 1995 - Cestné stavby, s. r. o., Žilina,

- od 21. 8. 1995 do 24. 3. 1996 - samostatne zárobkovo činná osoba - SZČO,

- od 25. 3. 1996 do 1. 10. 1996 - JUDr. Jozef Rišian - Exekútorský úrad U.,

- od 1. 10. 1996 do 30. 12. 1998 - samostatne zárobkovo činná osoba - SZČO,

- od 31. 12. 1998 do 4. 2. 1999 - nezamestnaný, neevidovaný,

- od 5. 2. 1999 do 31. 8. 1999 - nezamestnaný, evidovaný,

- od 1. 9. 1999 do 30. 6. 2001 - Lesné spoločenstvo Kysučné, s. r. o., Makov,

- od 1. 7. 2001 do 8. 7. 2001 - nezamestnaný, neevidovaný,

- od 9. 7. 2001 do 28. 4. 2003 - nezamestnaný, evidovaný,

- od 29. 4. 2003 do 30. 6. 2004 - nezamestnaný, neevidovaný,

- od 1. 7. 2004 do 28. 12. 2004 - samostatne zárobkovo činná osoba - SZČO,

- od 29. 12. 2004 do 2. 1. 2005 - nezamestnaný, neevidovaný,

- od 3. 1. 2005 doposiaľ - ADELA, spol. s r. o., Turzovka.

Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre
vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 13. 9. 2011 nebol
priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok od 1. 1. 2008 s nárokom na jeho
výplatu odo dňa podania žiadosti, t. j. od 11. 7. 2011 v sume 46,14 € mesačne, spolu so zvýšením podľa
§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z..

Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania,
ktorú odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok nezapočítala ako dôchodkové poistenie,
čím postupovala v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b)
O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku
navrhovateľa na starobný dôchodok opätovne, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak má žalobca
úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu
trov konania. Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania v písomnej špecifikácii zo dňa 6. 2.



2014 vo výške 584,- €. Súd priznal navrhovateľovi trovy konania za právne zastupovanie advokátom
spolu vo výške 371,67 €: a to za prevzatie veci a prvú poradu s klientom 24. 10. 2013 vo výške 67,88 €
(vrátane režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení), spísanie návrhu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne 15. 11. 2013 vo výške 67,88 € (vrátane režijného
paušálu), účasť na pojednávaní konanom dňa 6. februára 2014 vo výške 69,91 € (vrátane režijného
paušálu), náhradu za stratu času vo výške 134,- € a cestovných náhrad vo výške 32,- €. Základná sadzba
tarifnej odmeny vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. je 1/13 výpočtového
základu, ktorá je pre rok 2013 vo výške 60,07 € + režijný paušál vo výške 7,81 €, na rok 2014 vo výške
61,87 € + režijný paušál vo výške 8,04 €, ktorá je stanovená podľa § 11 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v platnom znení o odmene advokátov. Konanie o starobný dôchodok je dávkovou
vecou sociálneho poistenia. Priznané trovy konania vo výške 371,67 € súd v súlade s ust. § 149 ods.
1 O.s.p. uložil odporkyni zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.



Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Citované v ďalších rozhodnutiach