Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/115/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200510 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200510.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: B. O., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom Q. XXX, zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v O., W. č. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2014 podľa § 65 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 14, § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom nesúhlasil so zamietnutím jeho žiadosti o starobný dôchodok. Nesúhlasil s názorom odporkyne, keď mu zamietla starobný dôchodok z dôvodu, že doba služby mala trvať do 31. decembra 1999, nakoľko navrhovateľ nemohol predpokladať, že zákon č. 100/1988 Zb., ktorý platil asi 15 rokov a za ten čas sa viackrát menil, teda aj po jeho nútenom, nedobrovoľnom odchode z Policajného zboru. Zároveň žiadal započítaj aj ďalšie roky za obdobie civilného zamestnania. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že napadnutým rozhodnutím realizovala rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/309/2013-28 zo dňa 6. februára 2014, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. augusta 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu vysloveného v predmetnom rozsudku je potrebné opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok aj v súlade s ust. § 174 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení, hodnotiť vojenskú základnú službu a službu policajta v rozsahu 16 rokov zamestnania I. pracovnej kategórie a v dôsledku toho posúdiť nárok k dosiahnutiu 58 rokov veku, t. j. k 26. máju 2011 a zároveň zhodnotiť civilnú dobu zamestnania. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR Bratislava č. SPOU-OSZ-46.119-5/2013-VZ zo dňa 23. apríla 2013 bol navrhovateľovi priznaný od 11. júla 2011 výsluhový dôchodok podľa § 143h ods. 1 a ods. 2, v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. apríla 1972 do 31. marca 1974 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. apríla 1977 do 28. februára 1986 zaradená do I. kategórie funkcií a mimosúdna rehabilitácia od 1. marca 1986 do 31. marca 1991 v I. pracovnej kategórii funkcií, t. j. v I. kategórii funkcií navrhovateľ získal 16 rokov. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľ nezískal najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok ku dovŕšeniu veku 55 rokov, t. j. k 26. máju 2008 mu nevznikol. Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., preto bol jeho nárok na starobný dôchodok posúdený aj v súlade s § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Vzhľadom k tomu, že služba navrhovateľa zaradená do I. kategórie funkcií trvala len do 31. marca 1991, t. j. netrvala k 31. decembru 1999, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi podľa vyššie uvedených podmienok nevznikol ku dňu dosiahnutia veku 58 rokov. Navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením 62 rokov veku, t. j. dňom 26. mája 2015 a pre jeho nárok bude zhodnotená doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme od roku 1970. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 21. marca 2014 ako vecne správne potvrdil. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktoré podali dňa 17. apríla 2014. Reagoval na tú skutočnosť, že odporkyňa svojim vyjadrením zle reagovala na tento návrh. Možno, že došlo k pomýleniu, či nepochopeniu jej obrany, lebo on tvrdil, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v zmysle § 21 ods. 1 písm. b), a to vo veku 55 rokov v nadväznosti na § 14 ods. 2 písm. b) až h) v nadväznosti na § 12 ods. 3 písm. d), pretože navrhovateľ odišiel z ozbrojených zborov, teda z radov polície v dôsledku politickej perzekúcie a toto odporkyňa nepostrehla, ona si to pomýlila s § 174 ods. 2, kde sa hovorí, do kedy mal byť v zamestnaní, to sa na tento prípad však nevzťahuje, čiže poprosil krajský súd, aby toto vzal na zreteľ, nakoľko sú to zásadné rozdiely medzi ich stanoviskom a stanoviskom odporkyne a ak sa zoberie zreteľ práve na toto, táto politická perzekúcia, tak by mal krajský súd rozhodnúť v ich prospech. Zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na to, že § 174 ods. 2 sa nevzťahuje na prípad navrhovateľa. Poukázal na znenie § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu. Nemal, čo by k veci dodal, poukázal len na to, že tunajší súd už vo veci rozhodol, odporkyňa vydala nové rozhodnutie, s ktorým nesúhlasí, tak si kladie len otázku - do kedy sa toto bude ťahať. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci zo dňa 6. mája 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 12. júna 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 26. mája 2008. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-OSZ- VZ-46.119-1/2011 zo dňa 13. 9. 2011 podľa § 143h ods. 1 a 2, v súlade s § 38, § 39, § 58, § 60 a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. 1. 2008 s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti, t. j. od 11. 7. 2011 v sume 46,14 € mesačne, spolu so zvýšením podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 58 ods. 1 zákona zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 4. 4. 1972 do 31. 3. 1974, do trvania služobného pomeru v PZ (ZNB) od 1. 4. 1977 do 28. 2. 1986 a doba mimosúdnej rehabilitácie od 1. 3. 1986 do 31. 3. 1991, t. j. 16 skončených rokov. Za túto dobu mu patrí výsluhový dôchodok vo výške 32 % základu zisteného podľa § 60 zákona. V zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení dňom 26. mája 2008, ktorým dovŕšil vek 55 rokov. Dňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom zabezpečení sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Aplikácia ust. § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 129 až § 145). Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 98 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu počas pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak. Nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa § 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi nesporne vznikol a zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142. O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 ako to predpokladá ust. § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, i keď z iných dôvodov ako uviedla odporkyňa, preto napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.