Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201703 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201703.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: U. B. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Irak, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-BB5-23-013/2015-AV zo dňa 18.09.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 18.09.2015 č.: PPZ-HCP-BB5-23-013/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 12.10.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 30.09.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB5-23-013/2015-AV vydanému dňa 18.09.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm. a) bod 1 a § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 18.09.2015 a navrhovateľ bol ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie však do 17.03.2016. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 18.09.2015 bol navrhovateľ kontrolovaný na ČS Agip vo Zvolene hliadkou Mýtnej polície. Nakoľko hodnoverne nepreukázal svoju totožnosť bol o 9.30 hod. predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica. Z dôvodu neoprávneného pobytu bolo dňa 18.09.2015 začaté konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Navrhovateľ do zápisnice o vyjadrení č. PPZ-HCP-BB5-23-007/2015 pred správnym orgánom sa vyjadril, že na územie Slovenskej republiky pricestoval v nákladnom priestore kamióna cez územie Maďarskej republiky. Uviedol, že z Iraku vycestoval pred mesiacom spolu s kamarátom do Turecka, kde nastúpil spolu s kamarátom do dojednaného kamióna a sprostredkovateľovi zaplatili spolu 9 000,- USD, kde išlo o Sýrskeho sprostredkovateľa. Ďalej uviedol, že v kamióne cestovali približne 5 dní a po vystúpení im kamionista oznámil, že sú v cieľovej krajine v Anglicku. Navrhovateľ uviedol, že nikde nežiadal o udelenie azylu, ani na území Slovenskej republiky nechce o azyl požiadať. O asistovaný dobrovoľný návrat do domovskej krajiny nechce požiadať, nežiada ani o informácie o svojej situácii domovský štát, ani mimovládnu organizáciu. Odporca mal za preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene, svojím neoprávneným pobytom ohrozuje záujem spoločnosti, ktorá má právo na bezpečnosť a budovanie základných sociálnych a ekonomických pilierov štátu. Aby sa zamedzilo rovnakému konaniu ako v prípade navrhovateľa, štát prostredníctvom svojich orgánov vykonáva opatrenie, ktoré obdobným konaniam ako v prípade navrhovateľa zamedzuje. Za takéto opatrenie je možné v prípade splnenia zákonných podmienok považovať administratívne vyhostenie navrhovateľa. Na základe vyššie uvedených dôkazov Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica dňa 18.09.2015 navrhovateľa z dôvodu neoprávneného pobytu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostilo z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky a zároveň podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov určilo zákaz vstupu na 2 (dva) roky. Poukázal na to, že policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Uviedol, že z dikcie ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyplýva podmienka vyhostenia osoby z územia Slovenskej republiky. Povinnosťou policajného útvaru je zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a to zabezpečiť vycestovanie navrhovateľa cez vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky. V zmysle čl. 23 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR „cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.“ Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica uložením administratívneho vyhostenia odňalo právo zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, a tým v ďalšom chce zabrániť prípadne páchaniu trestnej činnosti, zabezpečuje bezpečnosť osôb, majetok a celkovo chráni iný všeobecný záujem spoločnosti. Dňom začiatku počítania lehoty vyhostenia (2 roky) je deň, kedy osoba, ktorej bolo uložené toto opatrenie, opustí územie Slovenskej republiky. Poukázal na to, že k výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. Z dôvodu, že navrhovateľ je bez finančných prostriedkov je potrebné ho zaistiť a zaistením bezprostredne zabezpečiť výkon trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky a aj Schengenského priestoru. Mal za to, že len zaistením navrhovateľa je možné zabezpečiť riadny výkon administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Podľa jeho názoru odporca bol povinný overiť vyjadrenia navrhovateľa o tom, že nepožiadal o medzinárodnoprávnu ochranu v Maďarsku. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu. Uviedol, že stanovená dĺžka zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami v jeho prípade. Ďalej uviedol, že odporca v rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou, ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia je nepreskúmateľné. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v konaní postupoval podľa zákona o pobyte cudzincov, ako aj podľa správneho poriadku. Uviedol, že vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru dňa 21.12.2007 došlo k implementácii schengenského acqius do jej právneho poriadku. V zmysle článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady číslo 562/2006 ES, ktorým sa ustanovuje Kódex schengenských hraníc (ďalej len schengenský kódex) na pobyt v Schengenskom priestore, teda aj na území Slovenskej republiky, ktorý nepresahuje tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov je povinnosťou štátnych príslušníkov tretích krajín, spĺňať tieto podmienky; mať platný cestovný doklad, ktorý ho oprávňuje prekročiť hranicu a mať platné vízum v prípade, ak sa od cudzinca vyžaduje. Občania Iraku sa v čase konania považovali za občanov tretích krajín. Navrhovateľ pri kontrole pobytu nemal pri sebe žiadny cestovný doklad, nepredložil ho ani po predvedení na policajný útvar. Preto pobyt navrhovateľa bol vyhodnotený ako neoprávnený. Poukázal na to, že podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v Maďarsku, alebo v inom členskom štáte občana tretej krajiny neoprávňuje na cestovanie do iných krajín. Navrhovateľ bol preverený v príslušných informačných systémoch, okrem iného aj v Informačnom systéme MIGRA, ktorého podsystémom je IS EURODAC. V informačnom systéme EURODAC sú evidované údaje o žiadateľoch o azyl zo všetkých členských štátov, pričom lustrácia cudzinca bola v systéme negatívna. Vzhľadom k vyjadreniu navrhovateľa o trase a spôsobe dopravy na územie SR, ako aj zisteným previerkam v informačných systémoch považoval spôsob overenia za dostatočný. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dostatočne odôvodnená v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí v zmysle ustanovenia § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia (opravného prostriedku) zo dňa 30.09.2015. Poukázal na chybu v odôvodnení rozhodnutia o zaistení, kde odporca nesprávne uviedol, že navrhovateľ z dôvodu neoprávneného pobytu bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do Moldavskej republiky, pričom malo byť správne uvedené do Maďarskej republiky. Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 08.10.2015 v plnom rozsahu. K námietke navrhovateľa ohľadom výroku v odôvodnení rozhodnutia, kde je uvedené, že účastník konania bude administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky do Moldavskej republiky, odporca uviedol, že došlo k zrejmej nesprávnosti, nakoľko vo výroku rozhodnutia o administratívnom vyhostení účastníka konania je správne uvedené, že navrhovateľa administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 21.10.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, navrhovateľa zaistil z dôvodu, že je potrebné v konaní o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko existuje riziko jeho úteku, a je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ súd uvádza, že v danom prípade navrhovateľ v Zápisnici o vyjadrení zo dňa 18.09.2015 uviedol, že nežiada o azyl na území Slovenskej republiky a ani doplnkovú ochranu, chce požiadať o azyl v Anglicku, nakoľko tam má rodinu a známych, nemá v pláne na území Slovenskej republiky zostať, a nežiada o asistovaný dobrovoľný návrat cestou medzinárodnej organizácie pre návrat IOM. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu. Je bez finančných prostriedkov. K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 17.03.2016, t.j. 6 mesiacov, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu, súd uvádza, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia ale ide o hraničný termín doby zaistenia. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov, ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky do Maďarskej republiky. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Odporca v súlade s vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa do Maďarskej republiky. Policajný útvar podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, čo je dôvodné aj v prípade navrhovateľa. Výkon rozhodnutia zabezpečí podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad, finančné prostriedky na vycestovanie. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).