KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina16. 1. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/70/2013 z 16. 1. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 16. januára 2014, sp. zn. 29Sp/70/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013201014.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/70/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201014
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201014.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Ružomberok, Katastrálny odbor, so sídlom Nám. A. Hlinku 74, 034 01 Ružomberok, za
účasti účastníka konania: C. G., nar. X. X.. XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia Správy katastra v Ružomberku č. V 1709/13 zo dňa 27. 8. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra v Ružomberku č. V 1709/13 zo dňa 27. 8. 2013 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V 1709/13 zo dňa 27. 8. 2013 Správa katastra v Ružomberku zamietla návrh
na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 245/2013-ŠTE podľa ust. § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho
zákona.

V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodla podľa ust. § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona,
§ 23, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka. Z dohody o splnomocnení, uzavretej medzi
splnomocniteľom - C. G. a splnomocnencom - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci správny
orgán má za preukázané, že táto dohoda bola napísaná na predtlačenom formulári a bola uzatvorená
v spojitosti so zmluvou o úvere uzavretou medzi C. G., ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako veriteľom, a teda že spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou dohodou o splnomocnení. Správny orgán posúdil
predloženú dohodu o splnomocnení a zmluvu o zriadení záložného práva v kontexte s uzatváraním
samotnej úverovej zmluvy (aj keď táto nebola priložená v spisovom materiáli) a mal za to, že pokiaľ by
nedošlo medzi veriteľom a dlžníkom k uzatvoreniu úverovej zmluvy, tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo
by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej
dohody a dlžník nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, možnosť voľby splnomocniteľa C. G. bola
obmedzená a v tomto prípade je možné konštatovať, že nie je možné považovať takúto dohodu o
splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko bola táto vopred navrhnutá a pripravená a ponúkaná
v jednom balíku pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 11. 10. 2012, a práve preto spotrebiteľ - dlžník,
záložca nebol schopný a nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade,
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného potom správny orgán považoval dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú - nekalú podmienku, a teda za neplatnú s poukazom na § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka a ProHelp - združenie občiansko právnej pomoci nemohlo platne uzatvoriť za
dlžníka - záložcu záložnú zmluvu. Takisto poukázal na to, že i samotná záložná zmluva je neplatným



právnym úkonom, nakoľko v nej absentujú podstatné časti takejto zmluvy s poukazom na §
151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko v zmluve nie je určená ani hodnota zabezpečenej
pohľadávky a ani najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal navrhovateľ riadne a včas opravný prostriedok. Poukázal na
to, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť,
určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca v zmysle riadne uzatvorenej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp -
združeniu občiansko právnej pomoci plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
Nesúhlasil s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená
za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ide o ničím
nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu s poukazom na
§ 3 ods. 5 Správneho poriadku. Takisto správna úvaha, resp. konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca, tak takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia a
rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Takisto pokiaľ ide o neprípustnosť
predmetného plnomocenstva s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poukázal na
to, že rozpor musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je teda
zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Predmetná námietka je teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. K rozporu dohody o splnomocnení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi
poukázal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Uviedol, že obsahom spisu nie je zmluva o úvere, pričom správny orgán určil neplatnosť zmluvy
o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto smere spoľahlivo
zistiť skutkový stav veci. Ak sa námietka týka poplatku, odvolateľ uvádza, že odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata
postihnutá neplatnosťou v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú a ak by aj napriek tomu išlo
o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Správny orgán neuviedol
prečo uprednostnil aplikáciu ust. § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho
úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre
jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Vzhľadom na absolútny obchod s poukazom
na § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, kedy špeciálna právna norma má
prednosť pre aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka. Je logické, že s ohľadom na výrazne
vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé
bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov
bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a o
úvere v určitom období. Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila a vydala
teda nezákonné rozhodnutie. Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu
združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a
splnomocneného združenia ProHelp. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné záležitosti a je
platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.

Účastník konania sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadril.



Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 17.1.2014. Na
nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ a odporca, pričom doručenie predvolania
mali vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ a odporca sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní
písomne a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol
aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Účastník konania žiadal rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť, uviedol, že je pravdou, že si
zobral úver vo výške 200,- Eur, ktorý nemá ešte splatený. Podotkol, že keď sa zamestná, úver splatí
celý naraz. Vo vzťahu k dohode o splnomocnení uviedol, že ani nevie, že nejakú podpísal.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.



Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh
adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov,
označia sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a)
verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e)
oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona správa katastra na návrh na vklad vyznačí dátum, hodinu a
minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva



na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv.
titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako
správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného
vecného práva v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na



prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú
splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k
nehnuteľnostiam. Správa katastra je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské
zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva č. 245/2013-Šte do katastra nehnuteľností zo dňa 16. 7. 2013, ktorý bol podpisovaný
navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva č.
245/2013-Šte zo dňa 16. 7. 2013, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a
záložcom - účastníkom konania Dušanom G. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy



bolo zriadenie záložného práva vo vlastníctve účastníka konania C. G. k nehnuteľnostiam v podiele
53/32319, a to k pozemku parc. č. 2581/2, o výmere 1099 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U., obec Ružomberok, okres Ružomberok, v podiele
8/8208, a to k pozemku parc. č. 2710, o výmere 111 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty, ktoré
nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U., obec Ružomberok, okres Ružomberok, v podiele
640/656640, a to k pozemku parc. č. 1289, o výmere 166 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty,
ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U., obec Ružomberok, okres Ružomberok, v
podiele 1/513, a to k pozemkom parc. č. 1217, o výmere 6430 m2, druh pozemku - lesné pozemky,
parc. č. 2345/3, o výmere 43484 m2, druh pozemku - lesné pozemky, parc. č. 2683, o výmere 1865 m2,
druh pozemku - trvalé trávne porasty, parc. č. 3105, o výmere 142 m2, druh pozemku -
trvalé trávne porasty, ktoré nehnuteľností sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. U., obec Ružomberok,
okres Ružomberok.

Zo záložnej zmluvy (vrátane jej dodatku č. 1) vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa
dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa
- navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 503100052 zo dňa 11. 10. 2012 a č. 503200085 zo dňa
5. 4. 2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200,- €
a jej príslušenstva, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom C. G. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom
Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára),
kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania C. G. predmetné
splnomocnenie podpísal dňa 11. 10. 2012 a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal
dňa 12. 10. 2012. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v
spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania C. G. so spoločnosťou Pohotovosť,
s. r. o., Bratislava č. zmluvy 503100052 zo dňa 11. 10. 2012,pričom splnomocniteľ - C. G. udelil
združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne
združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa čísla pozemku, druhu pozemku, jeho
výmery, označenia listu vlastníctva, katastrálneho územia a veľkosti podielu.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníčkou konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne.

Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej
zmluve, z ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp
nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa názoru súdu záložná
zmluva je absolútne neplatná vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 200,- €, ako aj
príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy
- výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo



vlastníctve účastníka konania v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka -
účastníka konania zo zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka konania do
práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj dobré mravy.

Krajský súd v Žiline poukazuje na podstatné zistenia v preskúmavanej veci a uvádza (a správne to
konštatoval aj odporca), že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania C. G.
ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2. dohody o
splnomocnení a následne 3.uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú
medzi účastníkom konania C. G. a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s
tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením
ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení
ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú
zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi
navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v
predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom
spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti
resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda
o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je,
že zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a
zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania. Tzn. že
v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť
voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by
za neho (za C. G.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď
splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade
je možné konštatovať, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne
dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa
účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 11. 10. 2012, na zabezpečenie pohľadávky
navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný
(nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých
okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť záver, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z
vôle účastníka konania ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto
dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje