Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/155/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201170 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201170.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Róbert Greguš, so sídlom Skalité č. 1111, IČO: 37 209 647, práv. zast. Advokátska kancelária VARMUS, s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie oznámenia žalovaného č.k. SK/0892/99/2013 zo dňa 21.11.2013, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Prvostupňovým správnym rozhodnutím Slovenská obchodná inšpekcia - Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. k. H/0163/05/2013 zo dňa 01.08.2013 účastníkovi konania - Róbertovi Gregušovi, kontrola bola vykonaná na Inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj dňa 10.06.2013, pre porušenie povinnosti dodávateľa chemickej zmesi podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov (Chemický zákon), keď kontrolou dňa 10.06.2013 bolo zistené, že dňa 05.04.2013 účastník konania ako fyzická osoba - podnikateľ, ktorá uvádza na trh chemické zmesi, uviedla na trh jeden druh výrobku - 10 ks Ariel gél - odstraňovač škvŕn, tekutý 500 ml, á 3,40 Eur v hodnote 34,- Eur bez toho, aby na tento výrobok vypracovala Kartu bezpečnostných údajov, uložil podľa § 36 písm. b) Chemického zákona pokutu vo výške 16.501,- Eur. Uvedené rozhodnutie bolo doručené žalobcovi náhradným spôsobom, a to tak, že dňa 02.08.2013 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakovanom doručení, dňa 05.08.2013 bolo vykonané neúspešné opakované doručenie a v ten istý deň 05.08.2013 bola zásielka uložená na pošte. Následne bolo rozhodnutie doručované opakovane, a to tak, že prvýkrát bola zásielka neúspešne doručená s výzvou na opakované doručenie dňa 23.08.2013, opakovane bola neúspešne doručená 26.08.2013 a uložená na pošte 26.08.2013. Z oboch obálok z doručovania prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a vrátená prvostupňovému správnemu orgánu.
Z poznámky na prvostupňovom správnom rozhodnutí vyplýva, že toto rozhodnutie si žalobca osobne prevzal dňa 09.10.2013.
Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, ktoré podal na pošte dňa 16.10.2013.
Oznámením č.k. SK/0892/99/2013 zo dňa 21.11.2013 mu žalovaný oznámil, že jeho odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bolo podané po zákonom stanovenej lehote a preto
bolo preskúmané podľa § 60 Správneho poriadku. Preskúmaním rozhodnutia a celého konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán nezistil dôvod pre obnovu konania alebo zmenu či zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sa v zmysle fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku považuje za doručené tretí deň od uloženia zásielky (deň uloženia zásielky je 26.08.2013), aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, teda 30.08.2013. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 16.09.2013, ale odvolanie bolo podané na poštovú prepravu až 16.10.2013, t.j. po 15-dňovej zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania.
Proti tomuto oznámeniu podal správnu žalobu v zákonnej lehote žalobca. Ako dôvody uviedol, že je konateľom spoločnosť Herry, s. r. o., so sídlom Skalité č. 216, ktorá na základe zmluvy o budúcej zmluvy je užívateľom a budúcim vlastníkom stavby súp. č. XXX v meste Šahy. Túto budovu spoločnosť rekonštruuje a vykonáva na nej stavebné úpravy. V období od 29.07.2013 do 30.08.2013 Róbert Greguš sa zdržiaval v meste Šahy, nakoľko po celý čas dozeral na rekonštrukciu budovy. V tomto období sa vôbec nezdržiaval v mieste bydliska a ani v mieste podnikania fyzickej osoby - v obci Skalité. Nebola teda dodržaná procesná podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia a preto doručenie rozhodnutia uložením na pošte v období od 02.08. do 26.08.2013 je právne neúčinné. Až na základe upomienky zo Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 30.09.2013 sa účastník dostavil dňa 09.10.2013 na prvostupňový správny orgán, kde si osobne prevzal prvostupňové rozhodnutie. Ďalej namietal konkrétne skutkové a právne dôvody, ktoré sa týkajú uloženia pokuty podľa zákona č. 67/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uviedol najmä, že konal v omyle, keď nedoložil správnu faktúru ku kontrole správneho orgánu. Namietal tiež, že rozhodnutie druhostupňového orgánu je arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca doložil v rámci odvolacieho správneho konania, že v čase doručovania rozhodnutia prvostupňového orgánu sa zdržiaval v meste Šahy a preto doručenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu uložením na pošte je neúčinné. Odvolací správny orgán sa vôbec týmito dôvodmi nezaoberal. Žiadal oznámenie o zmeškaní lehoty zo dňa 21.11.2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.02.2014. K námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že žalobca dňa 02.07.2013 prevzal oznámenie o začatí správneho konania v mieste podnikania. Nepožiadal správny orgán o zasielanie písomností na inú kontaktnú adresu. Jediná adresu, ktorú mal žalovaný orgán k dispozícii je adresa jeho podnikania uvedená v Živnostenskom registri, pritom na jeho tvrdenie, že v rozhodnom období doručovania prvostupňového rozhodnutia sa nezdržiaval na tomto mieste má dôkazné bremeno. Žalobca však nepreukázal nad všetku pochybnosť svoju dlhodobú neprítomnosť na adrese doručenia, ani krátkodobý pobyt v čase doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod. Prehlásenie jeho zamestnancov nie je preukázaním neprítomnosti nad všetku pochybnosť, nakoľko o nezaujatosti zamestnancov je možné pochybovať a preto pôsobí toto prehlásenie nedôveryhodne až tendenčne. Iné dôkazy žalobca neprodukoval. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.10.2014.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté oznámenie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p., § 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté oznámenie o zmeškaní lehoty na podanie odvolania zo dňa 21.11.2013 je zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:
Zo správneho spisu vyplýva, že voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 16.10.2013, ktoré v tento deň aj podal na poštovú prepravu. V tomto odvolaní namieta, že v čase doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia, a to v období od 29.07.2013 do 30.08.2013 sa zdržiaval v meste Šahy, a nie v mieste doručovania tohto rozhodnutia. Toto svoje tvrdenie oprel o predloženú zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 12.05.2012 a prehlásenie zamestnancov účastníka konania zo dňa 10.11.2013. Iné dôkazy neprodukoval, ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov.
Čo sa týka predložených listinných dôkazov, súd sa oboznámil so zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 12.05.2012 uzavretou medzi budúcim predávajúcim Antonom X. a budúcim kupujúcim - spoločnosťou
Herry, s. r. o., so sídlom Skalité č. 216, zastúpenej konateľom Róbertom Gregušom. Z tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa zaviazali, že na základe nej spoločnosť Herry, s. r. o. uzavrie kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Šahy na LV č. XXX, a to CKN parcela č. 1572 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 978 m2 so súp. č. XXX. Kúpnu zmluvu mali uzavrieť najneskôr do 30.09.2013. V osobitných dojednaniach sa budúci kupujúci zaviazal, že odo dňa prevzatia predmetu zmluvy do užívania, teda odo dňa podpísania zmluvy o budúcej zmluve je povinný hradiť všetky výdavky spojené s prevádzkou obchodnej budovy, je povinný starať so všetkou starostlivosťou riadneho hospodára o predmet zmluvy, zabezpečovať údržbu budovy, opravy zariadení v budove. Tiež bol oprávnený vykonať modernizáciu budovy, rekonštrukčné a stavebné úpravy na vlastné náklady bez nároku na finančnú náhradu zo strany budúceho predávajúceho. Obchodnú budovu bol povinný budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu odovzdať protokolárne - písomne, na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí budovy najneskôr do 5 dní od podpísania zmluvy o budúcej zmluve. Obsahom prehlásenia z 10.11.2013 bolo, že podpísaní zamestnanci firmy E. T. F. XXXX, týmto potvrdzujú, že v období od 29.07.2013 do 30.08.2013 bol p. E. Greguš prítomný na prevádzke v Šahách, SNP 2, Šahy, z dôvodu rekonštrukcie obchodných priestorov (oprava omietky a maľovanie, inštalovanie nových regálov a spustenie prevádzky), nakoľko je prevádzkarom budovy a majiteľom obchodu s textilom a obuvou. Podpísali sa F. B., D. X., R. Z., M. P., C. X., M. Z. a C. F. P..
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 60 cit. zákona, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Podľa § 34 ods. 3 cit. zákona, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Súdna prax je jednotná v tom, že predmetom súdneho prieskumu môže byť i neformálne oznámenie správneho orgánu o tom, že odvolanie účastníka správneho konania nebolo podané včas. Je povinnosťou súdu v prípade, ak dôjde k preskúmaniu takéhoto oznámenia, zaujať stanovisko len k tej okolnosti, či boli splnené podmienky pre takýto postup, resp. či nebolo povinnosťou odvolacieho správneho orgánu zaoberať sa vecnými námietkami účastníka a ukončiť správne konanie vydaním rozhodnutia. Preto súd nepreskúmava toto oznámenie z hľadísk meritórneho posúdenia veci, ale len z procesného hľadiska, či skutočne podané odvolanie bolo podané oneskorene. Inak by nahrádzal druhostupňový správny orgán, ktorý má právomoc meritórne preskúmať prvostupňové rozhodnutie v prípade, ak by odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Preto sa súd nemohol zaoberať tými žalobnými námietkami, ktoré súviseli s meritom prvostupňového rozhodnutia, teda priamo aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 67/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Súd teda pristúpil k preskúmaniu zákonnosti napadnutého oznámenia z hľadísk včasnosti podaného odvolania. Základnou námietkou žalobcu bolo, že nemohla byť naplnená dikcia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pretože nebola splnená podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia v čase doručovania prvostupňového správneho rozhodnutia, a to či už dňa 02.08. a 05.08. alebo dňa 23.08. a 26.08. Tvrdenie podložil dôkazmi, a to čestným prehlásením fyzických osôb, ktoré ho podpísali a zmluvou o budúcej zmluve. Súd vyhodnocoval, či tieto dôkazné prostriedky sú spôsobilé preukázať toto jeho tvrdenie.
Vo všeobecnosti treba pripomenúť, že riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny a preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že písomnosť sa doručila, ak nie je preukázaný opak. Ak žalobca tvrdil, že sa v čase od 29.07.2013 do 30.08.2013 v mieste doručovania
nezdržiaval, mal povinnosť predložiť objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste. V danom prípade išlo o splnenie dôkazného bremena, ktoré žalobca vyvolal svojím tvrdením o neprítomnosti v čase doručovania zásielky - prvostupňového správneho rozhodnutia, v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 278/2011-13 z 16.06.2011 a rozhodnutím NS SR sp. zn. 1Sžr/4/2012. Bolo teda jeho povinnosťou predložiť také dôkazy, ktorými nepochybne preukáže, že sa skutočne v dňoch doručovania napadnutého rozhodnutia nezdržiaval v mieste bydliska.
Krajský súd v Žiline po vyhodnotení predložených listinných dôkazov konštatuje, že tieto nepreukazujú skutočnosť tvrdenú žalobcom a to, že žalobca sa mal v meste Šahy nepretržite zdržiavať od 29.07.2013 do 30.08.2013.
Čo sa týka predloženej zmluvy o budúcej zmluve, táto žiadnym spôsobom nepreukazuje skutočnosť, že sa žalobca zdržiaval mimo svojho miesta podnikania v obci Skalité v tomto období. Na základe tejto zmluvy žalobca síce mal právo užívať nehnuteľnosť v kat. úz. X., avšak toto oprávnenie mal už odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, teda odo dňa 12.05.2012, pričom však zo správneho spisu vyplýva, že dňa 08.07.2013 žalobca riadne preberal poštu v mieste jeho podnikania - Skalité č. 1111. Rovnako sa zúčastnil osobne kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie na Inšpektoráte SOI v Žiline dňa 10.06.2013. Samotné tvrdenie žalobcu, že práve v inkriminovanom období od 29.07.2013 do 30.08.2013 sa zdržiaval v meste Šahy, však touto zmluvou nepreukázal.
Na preukázanie žalobcovho súvisiaceho tvrdenia o nepretržitej rekonštrukcii týchto priestorov nepredložil žiadne dôkazy o tom, že k rekonštrukcii konkrétnej budovy v Šahách skutočne v inkriminovanom období došlo (napr. faktúry, zmluvy z konkrétneho dňa). Okrem toho žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že sa v Šahách na H. nepretržite zdržiaval, najmä, ako mal zabezpečené bývanie, keďže tento jeho pobyt podľa jeho vlastného tvrdenia trval vyše 1 mesiaca, napr. doklady o prenajatí bytu alebo dôkaz o tom, že mal k dispozícii časť objektu na Ul. SNP 2 v Šahách.
Čo sa týka prehlásenia zamestnancov žalobcu, ktoré predložil ako ďalší listinný dôkaz, súd konštatuje, že tento listinný dôkaz nemohol byť vyhodnotený ako vierohodný. Treba uviesť, že toto prehlásenie je všeobecnej povahy. Nevyplýva z neho, či žalobca bol na adrese F. Šahy, nepretržite v období od 29.07.2013 do 30.08.2013 a ak by to tam aj bolo uvedené, je logické, že zamestnanci, ktorí pracujú v určitý pracovný čas a následne odchádzajú do svojich domovov, nemajú vedomosť o pohybe svojho zamestnávateľa, či už priamo cez pracovnú dobu alebo mimo pracovnej doby. Ďalej súd konštatuje nevieryhodnosť tohto dôkazu z dôvodu, že mená osôb, ktoré sú uvedené na tomto dôkaze, nie sú ničím ďalej špecifikované a nie je teda zrejmé, či tieto fyzické osoby vôbec existujú. Nie sú špecifikované ďalšími identifikačnými znakmi, z ktorých by bolo možné tieto osoby identifikovať (dátumy narodení, ich adresy, resp. úradne overené podpisy konkrétnych osôb). Nie je ani zrejmé, či sa jedná skutočne o zamestnancov žalobcu. Ak by však súd napriek týmto pochybnostiam uveril tvrdeniu žalobcu, že sa jedná o jeho zamestnancov, i z tohto dôvodu by bol potom tento dôkaz nevieryhodný, a to vzhľadom na predpokladanú určitú finančnú a existenčnú závislosť zamestnancov od svojho zamestnávateľa. Len pri ústnej výpovedi zamestnancov bolo by možné objektívne preveriť vierohodnosť tvrdení jednotlivých zamestnancov, čo však žalobca nenavrhol, avšak vopred formulované prehlásenie, ktoré zamestnávateľ predložil svojím zamestnancom na podpis, súd nemohol zobrať do úvahy ako relevantný dôkaz.
Tiež skutočnosť, že riadna kúpna zmluva podľa zmluvy o budúcej zmluve mala byť uzavretá do 30.09.2013, avšak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu finančného problému na strane žalobcu, ako vyplýva z odpovede JUDr. Hilvertovej, ktorá zmluvu o budúcej zmluve spisovala, pričom žalobcom tvrdená rekonštrukcia mala byť realizovaná tesne pred plánovaným uzavretím kúpnej zmluvy, svedčí o tom, že vznikajú pochybnosti o realizácii rekonštrukcie týchto priestorov a v konečnom dôsledku aj pochybnosti o samotnom pobyte žalobcu v týchto priestoroch, keď jeho základný dôvod, pre ktorý sa mal v týchto priestoroch zdržiavať (rekonštrukcia), nebol preukázaný.
Taktiež je potrebné poukázať na to, že žalobca dňa 08.07.2013 prevzal oznámenie o začatí správneho konania, a to v mieste svojho podnikania Skalité č. 1111. V tomto oznámení mu bolo oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty podľa § 33 ods. 1 písm. c) v spojitosti s § 36 písm. b) zákona č. 67/2010 Z.z. Taktiež bol upovedomený o tom, že má procesné právo do 8 dní od doručenia tohto oznámenia navrhnúť doplnenie dokazovania a že vo veci bude rozhodnuté v súlade s § 46 Správneho poriadku. Napriek tomu, že toto oznámenie v mieste svojho podnikania prevzal, neoznámil správnemu
orgánu svoju plánovanú dlhodobejšiu neprítomnosť, ktorá podľa jeho tvrdenia mala nastať už v ten istý mesiac, ako oznámenie prevzal. Taktiež neinformoval ani doručovaciu poštu o úmysle dlhodobejšie sa zdržiavať mimo svoju doručovaciu adresu, pričom takéto opatrenia možno rozumne očakávať od účastníka prebiehajúceho správneho konania, ktorý o tomto konaní má riadnu vedomosť.
Z vyššie uvedeného vyhodnotenia dôkazov predložených žalobcom krajský súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno napriek svojej všeobecne uloženej povinnosti znášať dôkazné bremeno pri svojich tvrdeniach. V správnom konaní neprodukoval dôkazy o svojom tvrdení, že by sa v Šahách alebo inej lokalite zdržiaval v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia, čo by mu logicky bránilo v prevzatí zásielky viackrát bezúspešne doručovanej žalovaným do miesta podnikania žalobcu, a to postupne v dňoch 02.08., 05.08., 23.08. 26.08.2013. Preto súd konštatuje, že žalovaný správne vyhodnotil podané odvolanie žalobcu ako oneskorene podané a túto skutočnosť mu oznámil listom zo dňa 21.11.2013, keďže fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia stanovená v § 24 ods. 2 Správneho poriadku bola vo všetkých svojich podmienkach naplnená. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Tá skutočnosť, že v oznámení o oneskorenom podaní odvolania konkrétne žalovaný nereaguje na predložené listinné dôkazy, nie je vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), vzhľadom na to, že oneskorenie podaného odvolania bolo posúdené vecne správne a v súlade so zákonom a preto na túto vadu súd neprihliadol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.