Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200218 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci navrhovateľa: DEEP DANCE CENTER, s.r.o, so sídlom ul. M. Haľamovej 21, 036 01 Martin, IČO: 46 176 373, právne zastúpený: Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom ul. P. Mudroňa 39, 036 01 Martin, proti odporcovi: Mesto Martin, so sídlom mestského úradu Nám. S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd návrh na ochranu pred nezákonným zásahom zamieta. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom verejnej správy podanom na pošte dňa 03.03.2014 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zakázal odporcovi dňom právoplatnosti rozsudku v konaní č. k. 8270/2014/ek. zadržiavať ročnú dotáciu na prevádzku a mzdy v roku 2014 na činnosť Súkromného centra voľného času Tanečného klubu Deep, so sídlom Martin, ul. M. Haľamovej 21, IČO : 42060061 vo výške 11.402 Eur a zároveň, aby odporcovi prikázal vyplácať mesačne na účet navrhovateľa ako zriaďovateľa pomernú časť dotácie na činnosť Súkromného centra voľného času Tanečného klubu Deep, so sídlom Martin, ul. M. Haľamovej 21, IČO : 42060061 vo výške 950,00 Eur vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania. Návrh na ochranu pred nezákonným zásahom vymedzil navrhovateľ skutkovo a právne nasledovne: Navrhovateľ je zriaďovateľom Súkromného centra voľného času Tanečného klubu Deep, so sídlom Martin, ul M. Haľamovej 21, IČO : 42060061 (ďalej len „SCVČ"), ktoré je súkromným školským zariadením. SCVČ je podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve“) subjektom, na ktorého činnosť je možné čerpať dotáciu. V zmysle § 6 ods. 12 písm. b) zákona o štátnej správe v školstve odporca poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré je zriadené na území obce, môže požiadať obec o dotáciu na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský úrad. Podľa § 6 ods. 12 písm. g) zákona o štátnej správe v školstve obec každoročne poskytuje finančné prostriedky zriaďovateľom podľa písmena b) a základným umeleckým školám, jazykovým školám, materským školám a školským zariadeniam vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok mesačne v lehote určenej vo všeobecne záväznom nariadení. Podľa § 7 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve školským úradom je obec, ktorá je zriaďovateľom škôl podľa § 6 ods. 1 s celkovým počtom najmenej 1 000 žiakov. Školský úrad vzniká od 1. januára kalendárneho roka. Dátum rozhodujúci na určenie počtu žiakov je 15. september predchádzajúceho kalendárneho roka. Výška dotácie sa podľa § 2 ods. 8 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012 o určení výšky finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia, zriadených na území mesta Martin (ďalej len „VZN“) určuje na kalendárny rok v závislosti od počtu prihlásených k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa prílohy č. 1 Dodatku č. 1 k VZN je výška ročnej dotácie na jedného žiaka centra voľného času určená v sume 71,26 Eur. Podľa § 4 ods. 1 VZN ročná výška dotácie pre školu alebo školské zariadenie sa určí ako súčin počtu výkonových ukazovateľov vykázaných podľa § 2 VZN a ročnej výšky dotácie na mzdy a prevádzku na jeden výkonový ukazovateľ určenej podľa jednotlivých kategórií škôl a školských zariadení v § 3 VZN. Ročná dotácia sa zaokrúhľuje na celé eurá podľa matematických pravidiel zaokrúhľovania. Podľa § 4 ods. 2 VZN dotácia určená podľa prvého odseku sa poskytuje prijímateľovi dotácie mesačne v celých eurách, zaokrúhlená podľa matematických pravidiel zaokrúhľovania, vo výške jednej dvanástiny z ročnej výšky dotácie. Ďalšia dotácia bude poskytnutá až po predložení zúčtovania už poskytnutej dotácie. Podľa § 2 ods. 13 VZN Mesto Martin určuje, že finančné prostriedky podľa tohto VZN poskytne do 25. dňa v mesiaci, ak prijímateľ dotácie splnil všetky podmienky určené VZN a poskytovateľom dotácie. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 19.09.2013 požiadal odporcu o dotáciu na činnosť SCVČ na kalendárny rok 2014. Predmetnou žiadosťou oznámil a doložil odporcovi počet žiakov SCVČ do 15 rokov veku ku dňu 15.09.2013 v počte 160 detí. Na základe uvedeného mala ročná výška dotácie pre SCVČ predstavovať čiastku 11.402 Eur a mesačná výška dotácie sumu 950 Eur. Táto suma mala byť zo strany odporcu vyplatená na účet navrhovateľa najneskôr do 25.01.2014. Odporca listom „Oznámenie o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014“ zo dňa 27.01.2014, prevzatým dňa 30.01.2014, oznámil navrhovateľovi výšku dotácie na rok 2014 v sume 11.402 Eur. Predmetná dotácia mala byť vyplácaná mesačne vždy do 25-eho dňa v mesiaci na účet navrhovateľa. Napriek tejto skutočnosti odporca do dnešného dňa navrhovateľovi nevyplatil dotáciu za mesiac január 2014 a február 2014 v sume 950,00 Eur/mesiac. Navrhovateľ vyzval odporcu na vyplatenie dotácie na mesiac január 2014 listom zo dňa 18.02.2014, a to v lehote do 25.02.2014. Odporca od svojho protizákonného konania neupustil a do dnešného dňa navrhovateľovi nevyplatil dotáciu za mesiac január 2014 a ani dotáciu za mesiac február 2014. Postup odporcu spočívajúci v zadržiavaní dotácie na rok 2014 určenej na činnosť SCVČ je v rozpore so zákonom. Žiadna právna norma neumožňuje odporcovi nevyplatiť resp. neprideliť navrhovateľovi dotáciu na činnosť SCVČ. Naopak § 6 ods. 12 písm. g) zákona o statnej správe v školstve ukladá odporcovi povinnosť mesačne poskytovať navrhovateľovi dotáciu. V tomto smere bol odporca inštruovaný aj Ministerstvom školstva SR listom zo dňa 09.11.2009 adresovaným prednostom obecných a mestských úradov. Z predmetného listu je zrejmé, že obec je povinná prideliť neštátnemu zriaďovateľovi dotáciu podľa počtu detí podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka, teda tak, ako tvrdí a žiada odporca. Odporca vo veci nevyplatenia dotácie nevydal žiadne rozhodnutie a nedal tak navrhovateľovi možnosť brániť sa proti jeho konaniu podaním opravného prostriedku. Vzhľadom na vyššie uvedené sa navrhovateľ domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zakáže zadržiavanie dotácie a uloží mu povinnosť vyplácať dotáciu. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie navrhovateľa ako návrh v zmysle § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy a ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 250v O.s.p., t.j. podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to, že podanie navrhovateľa neobsahovalo zákonom stanovené náležitosti, súd uznesením č. k. 20S/30/2014-16 zo dňa 12.03.2014 vyzval navrhovateľa, aby uviedol dátum, kedy sa o nezákonnom zásahu dozvedel a predložil dôkaz preukazujúci tento časový okamih a zároveň preukázal vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ktorými sa inak ako súdnou cestou domáhal ochrany pred nezákonným zásahom. Navrhovateľ v doplnení návrhu uviedol, že okamih, kedy sa navrhovateľ dozvedel o nezákonnom zásahu odporcu, je okamih prevzatia prípisu odporcu „Oznámenie o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014“, ktorý prevzal p. A. L. ako konateľ navrhovateľa dňa 30.01.2014. Dôkazom o prevzatí predmetného pripisuje je obálka s vyznačením dátumu prijatia tejto písomnosti, ktorej fotokópiu prikladá. Pokiaľ ide o preukázanie vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, navrhovateľ k návrhu priložil fotokópiu výzvy na vyplatenie dotácie doručenej odporcovi dňa 18.02.2014. Výzva poukazuje na konkrétne porušenia zákonov odporcom a sleduje sa ňou dosiahnutie nápravy v postupe odporcu v podobe vyplácania dotácie, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok, pričom odstránenie vytknutých nedostatkov (riadne a včasné vyplácanie dotácie) je v moci a kompetencií odporcu. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 9/2009 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov podanie sa posudzuje podľa obsahu. Podľa názoru navrhovateľa jeho podanie zo dňa 18.02.2014 je možné posúdiť ako sťažnosť. Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 07.04.2014 uviedol, že nepopiera nárok navrhovateľa na vyplatenie dotácie a jej výšku v sume 11.402 Eur v roku 2014 na mzdy a prevádzku SCVČ, ktorého je navrhovateľ zriaďovateľom s poukazom na § 6 ods. 12 písm. b) a g) zákona o štátnej správe v školstve v spojení s § 2 až 4 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012 o určení výšky finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia, zriadených a území mesta Martin, účinného od 01.01.2013 a prílohy č. 1 Dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013 k VZN č. 100, keby navrhovateľ dodržal podmienky a pravidlá, za ktorých mu bola pridelená dotácia v roku 2012, v súvislosti s čím odporca poukazuje na ustanovenie § 8a ods. 2 Dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013, účinného od 01.01.2014 k Všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012, účinného od 01.01.2013. Odporca vo vyjadrení podrobne uviedol chronológiu prípadu: Odporca listom č. 8270/2014/ek zo dňa 27.01.2014, doručeným navrhovateľovi dňa 30.01.2014, oznámil navrhovateľovi výšku dotácie na prevádzku a mzdy, ktorá by mu náležala v roku 2014 v sume 11.402 Eur. Súčasne mu v liste oznámil, že podľa § 8a ods. 2 Dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013, účinného od 01.01.2014 k nariadeniu mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012, účinného od 01.01.2013, mu neprideľuje dotáciu na ďalšie obdobie až do doby splatenia pohľadávky v sume 10.902, 00 Eur, ktorú odporca voči navrhovateľovi eviduje ako doposiaľ nesplatenú titulom neoprávnene prijatej a použitej dotácie na nájomné za obdobie od januára 2012 do decembra 2012 podľa bodu 1) na strane 5 a bodu 5) na strane 7 Správy č. 17/2013 z kontroly použitia poskytnutých finančných prostriedkov z rozpočtu mesta Martin formou dotácie na činnosť CVČ zo dňa 06.11.2013, podľa ktorej navrhovateľ porušil ustanovenie § 5 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Martin č. 95 zo dňa 24.11.2011, účinného od 01.01.2012 o určení výšky dotácie na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení zriadených na území mesta Martin, pretože nemal uhradené záväzky po lehote splatnosti voči príslušnému daňovému úradu. S poukazom na § 8 ods. 4 VZN č. 95 bol navrhovateľ vyzvaný listom odporcu č. 27829/ek/2013 zo dňa 18.11.2013 na vrátenie a zaplatenie sumy 10.902 Eur. Navrhovateľ v písomnom stanovisku zo dňa 19.12.2013 považoval výzvu za protizákonnú, pretože zákon o štátnej správe v školstve a ani iný právny predpis so silou zákona nedáva obciam kompetenciu žiadať vrátenie dotácie, a to zo žiadnych dôvodov. Navrhovateľ listom zo dňa 18.02.2014 zaslal odporcovi výzvu na vyplatenie dotácie za mesiac január 2014 a február 2014 spolu vo výške 1.900 Eur. Odporca v stanovisku k tejto výzve listom č. 22957/2014/ek zo dňa 24.02.2014 opätovne oznámil navrhovateľovi, že eviduje voči nemu nesplatenú pohľadávku v sume 10.902 Eur a v zmysle § 8a ods. 2 Dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012 neprideľuje navrhovateľovi dotácie na ďalšie obdobie, až do doby splatenia pohľadávky v plnej výške, ak sa nedohodne inak. Medzi navrhovateľom a odporcom inak dohodnuté nebolo, a preto s poukazom na vyššie uvedené odporca ku dňu podania návrhu navrhovateľovi nevyplatil dotáciu za mesiac január 2014 a február 2014, mesačne vo výške 950,00 Eur. Odporca ďalej uviedol, že okrem tohto návrhu sa navrhovateľ domáha na Okresnom súde Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 1Rob/73/2014 vydania platobného rozkazu na zaplatenie 950,00 Eur (nevyplatená dotácia za január 2014), v ktorej odporca podal odôvodnený odpor. Ohľadom právnej opodstatnenosti zadržania dotácie, odporca poukázal na ust. § 6 ods. 12 písm. c) a g) zákona o štátnej správe v školstve, ďalej na § 5 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia č. 95 o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia, zriadených na území mesta Martin zo dňa 24.11.2011, účinného od 01.01.02012: „Na nájomné za prenájom je prijímateľ dotácie oprávnený použiť ročne maximálne 10 % z dotácie pridelenej pre školu a školské zariadenie. Finančné prostriedky z pridelenej dotácie na nájomné za prenájom je prijímateľ dotácie oprávnený použiť až po uhradení všetkých doterajších záväzkov, s výnimkou záväzkov v lehote splatnosti.“; na § 5 ods. 4 tohto VZN: „Nedodržanie pravidiel podmienok uvedených v bodoch 1 až 3 tohto paragrafu je považované za nedodržanie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky použité.“; na § 8 ods. 4 tohto VZN: „ Pri porušení pravidiel podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky pridelené alebo použité je prijímateľ dotácie povinný vrátiť plnú výšku neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie späť do rozpočtu mesta Martin. Výšku vratky, lehotu a spôsob vrátenia verejných prostriedkov určí prijímateľovi dotácie písomne poskytovateľ dotácie."; na §8a Dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013, účinného od 01.01.2014 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012, účinného od 01.01.2013 o určení výšky finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia, zriadených na území mesta Martina: „1. Pri porušení pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky pridelené alebo použité je prijímateľ dotácie povinný vrátiť plnú výšku neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie späť do rozpočtu mesta Martin. Výšku vratký, lehotu a spôsob vrátenia verejných prostriedkov určí prijímateľovi dotácie písomne poskytovateľ dotácie. 2. Ak prijímateľ dotácie titulom neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie podľa tohto VZN vytvorí poskytovateľovi dotácie pohľadávku, je poskytovateľ dotácie (mesto Martin) oprávnený neprideliť takémuto prijímateľovi dotáciu na ďalšie obdobie až do doby splatenia pohľadávky v plnej výške. Ďalšia dotácia podľa predchádzajúcej vety bude poskytnutá prijímateľovi dotácie od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol jeho záväzok voči poskytovateľovi dotácie splatený v plnej výške, ak sa nedohodne inak.“ Navrhovateľ vo vyjadrení k veci zo dňa 29.04.2014 uviedol, že odporca opiera svoj postup popísaný vo svojom vyjadrení o VZN mesta Martin č. 100 zo dňa 12.12.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25.11.2013. Dôvody, pre ktoré nevyplatil navrhovateľovi dotáciu však nie sú dané zákonom, ale stanovené uvedeným všeobecne záväzným nariadením nad jeho rámec. Z § 6 ods. 12 písm. b) a g) zákona o štátnej správe v školstve vyplýva, že obec poskytuje dotácie a stanovuje podrobnosti financovania škôl a školských zariadení formou VZN. V danom prípade ide o výkon samosprávnej kompetencie obce. Vyplýva to z § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pretože zákon o štátnej správe v školstve ani iný predpis nemá ustanovenie o tom, že by daná kompetencia predstavovala prenesenú pôsobnosť obce. Na predmetné ustanovenie (§ 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení sa odvoláva aj samotné VZN č. 100 o dotáciách, ktoré bolo vydané pri výkone samosprávnej kompetencie mesta. Z uvedeného je zrejmé, že odporca mal v danom prípade postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Navrhovateľ vidí protizákonnosť konania a postupu odporcu v tom, že ako orgán verejnej správy mal voči nemu vo veci vyplácania dotácií konať iba to, čo zákon dovoľuje a postupovať v súlade so zákonom. Ak navrhovateľ splnil podmienky na vyplatenie dotácie, odporca mu mal dotáciu vyplatiť. Zákon neustanovuje ako podmienku vyplácania dotácie to, aby mala škola alebo školské zariadenie uhradené všetky záväzky vrátane daňových záväzkov a nájomného tak, ako to upravujú VZN odporcu. Zákon nepozná inštitút nevyplatenia, respektíve pozastavenia dotácie v prípade, ak má subjekt neuhradené záväzky. V danom prípade ide o sankciu. Odporca predmetnú problematiku upravil v paragrafe 8 VZN nazvanom ako „Sankcie“ a v paragrafe 8a vloženom do VZN dodatkom č. 1, ktorej uloženia na základe VZN zákon nedovoľuje. V tomto smere je rozhodujúce ustanovenie § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6.638 Eur, ak poruší nariadenie. Za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN je možné obcou uložiť ako formu sankcie iba pokutu. Žiadna iná forma sankcie nie je prípustná a na jej uloženie nezmocňuje obec žiadny právny predpis. Obec ako orgán verejnej správy môže konať iba to, či zákon dovoľuje. Pozastavenie dotácie je preto podľa názoru navrhovateľa nielen protizákonné, ale aj protiústavné. Navrhovateľ popiera, že by mal voči odporcovi nejaký záväzok z titulu neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie v roku 2013, pretože postupoval v súlade so zákonom. To, že mal záväzky, na ktoré poukazuje odporca, nemôže byť dôvodom na vznik povinnosti vrátiť prijatú dotáciu, pretože to zákon prijímateľovi dotácií neukladá. Odporca nemá právo zadržiavať navrhovateľovi dotácie na rok 2014, pretože mu nevznikla pohľadávka na vrátenie časti dotácie prijatej v roku 2013, a teda nie sú naplnené ani predpoklady § 8a ods. 2 VZN č. 100 v znení dodatku č. 1. Toto ustanovenie naviac odporuje § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení a článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Nezákonnosť postupu odporcu vidí navrhovateľ v dvoch rovinách: rovine uloženia sankcie, ktorú zákon neumožňuje uložiť a ani nedáva obci právo vytvoriť a ukladať takýto druh sankcie na základe všeobecne záväzného nariadenia; rovine dodržania zákonného postupu pri rozhodovaní o právach a ukladaní povinností navrhovateľovi, t. j. neuskutočnením správneho konania a nevydaním rozhodnutia. Krajský súd v Žiline rozhodol dňa 30.07.2014 o návrhu bez pojednávania rozsudkom. Podaním zo dňa 29.04.2014 na výzvu súdu právny zástupca navrhovateľa súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný správny orgán bol výzvou zo dňa 28.03.2014, ktorú prevzal dňa 02.04.2014, vyzvaný v súlade s § 250f ods. 2 O.s.p., či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, zároveň bol poučený, že ak sa v stanovenej lehote 15 dní nevyjadrí, súd bude mať za to, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Odporca sa v stanovenej lehote nevyjadril, preto súd mal za to, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania odporca nemá námietky. Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdený nezákonný zásah v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania o ochrane pred nezákonným zásahom (§ 250v a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) v intenciách žalobných bodov v žalobnom návrhu a dospel k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom je neprípustný. Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je ukončenie nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Súdne konanie je teda zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Aby súd mohol o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom rozhodnúť rozsudkom, musia byť splnené viaceré podmienky, a to podmienky prípustnosti a podmienky dôvodnosti návrhu. Podľa § 250v ods. 4 veta posledná O.s.p. súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo nie je prípustný. Podmienky prípustnosti návrhu sú: 1. Podmienka subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom: Nutnosť vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zásah nemôže byť rozhodnutím. 2. Podmienka včasnosti návrhu: Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr v lehote 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo. 3. Neprípustnosť určovacieho žalobného petitu: Navrhovateľ sa nesmie domáhať len vyslovenia, že zásah bol alebo je nezákonný - petit musí znieť na zákaz pokračovania v porušovaní práva. Podmienky dôvodnosti návrhu sú: 1. Zásah musí byť nezákonný. 2. Zásah bol zameraný proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. 3. Zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Primárne sa teda súd ešte predtým, ako pristúpi ku skúmaniu prípustnosti a dôvodnosti návrhu na ochranu pre nezákonným zásahom, zaoberá osobitnými procesnými podmienkami - či navrhovateľ a odporca majú procesnoprávnu subjektivitu a zároveň či spadajú pod definíciu účastníka, ktorá je v V. hlave, V. časti O.s.p. stanovená špeciálne oproti všeobecnej definícií účastníkov. Novelizáciou zákona č. 596/2003 Z.z. vykonanou zákonom č. 689/2006 Z.z. sa okrem iného s účinnosťou od 1. januára 2007 zmenil systém financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení tak, že ním bola ustanovená povinnosť obcí a vyšších samosprávnych celkov, poskytovať na základe žiadostí ich zriaďovateľov z finančných prostriedkov poukázaných podľa zákona č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, dotácie na mzdy a prevádzku, pričom pred nadobudnutím účinnosti tejto novelizácie bolo financovanie týchto škôl zabezpečované štátom z prostriedkov štátneho rozpočtu. Kompetencie obce v oblasti školstva - prideľovanie finančných prostriedkov súkromným školám sú kompetencie prenesené na obec zo štátnej správy zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a v zmysle § 1 ods. 2 cit. zákona sa jedná o prenesený výkon štátnej správy. V predmetnej veci aktívna ani pasívna procesná legitimácia účastníkov konania nebola sporná. Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojom vlastníckom práve a odporca je nepochybne orgán verejnej správy vykonávajúci v predmetnom prípade aj materiálne činnosť s charakterom verejnej správy - dotácie neštátnym základným umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam. V rámci správneho súdnictva nie je rozhodujúce, či orgán verejnej správy disponuje právnou subjektivitou, rozhodná je tzv. administratívna subjektivita (rozhodovacia pôsobnosť). Logickým postupom súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O.s.p. je, že predtým ako pristúpi k samotnému posúdeniu zákonnosti zásahu (súlad s právnymi normami) zaoberá sa, či vôbec je možné v správnom súdnictve takúto ochranu poskytnúť s ohľadom na podmienky prípustnosti návrhu (podmienka včasnosti, subsidiarity správneho súdnictva a náležitosti znenia petitu, ktorým sa nie je možné domáhať len vyslovenia, že zákaz bol nezákonný), pričom nedostatok týchto podmienok konania má za následok zamietnutie návrhu rozsudkom. Súd mal splnenú podmienku včasnosti návrhu. Navrhovateľ sa o nezákonnom zásahu dozvedel dňom dňa 30.01.2014, dňom prevzatia listu odporcu zo dňa 27.01.2014 označenom ako „Oznámenie o výške dotácie na prevádzku a mzdy v roku 2014“, pričom na určenie tohto okamihu - uvedenie dátumu, kedy sa navrhovateľ o nezákonnom zásahu dozvedel, bol navrhovateľ výslovne vyzvaný uznesením č. k. 21S/30/2014-16 zo dňa 12.03.2014. Posledný deň lehoty na podanie návrhu na pošte pripadol na deň 01.03.2014 (sobotu), a preto sa koniec lehoty presunul na 03.03.2014. Návrh bol podaný v zákonnej lehote 30 dní - dňa 03.03.2014. Súd v predmetnej veci mal preukázanú aj splnenú podmienku subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom a to jednak vo vzťahu, že zásah nie je rozhodnutie a ďalej vo vzťahu vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Právna úprava v O.s.p. nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol na súde akceptovaný, v aplikačnej praxi je však ustálené, že pred podaním návrhu v zmysle § 250v O.s.p. sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. Z obsahu návrhu a pripojeného spisu odporcu mal súd za preukázané, že navrhovateľ síce nevyčerpal použitie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z., avšak jeho podanie - Výzva na vyplatenie dotácie zo dňa 18.02.2014 možno podľa obsahu posúdiť ako prostriedok, ktorým sa navrhovateľ domáhal odstránenia ním považovaného protiprávneho zásahu pred podaním veci na správnom súde. Zároveň v predmetnej veci je potrebné poukázať na subsidiaritu návrhu na ochranu pred nezákonným nielen vo vzťahu ku kompetenciám verejnej správy, ale aj v rámci samotného správneho súdnictva. Nezákonný zásah nesmie mať formu, resp. základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa navrhovateľ musí domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom celkom odlišného mechanizmu súdnej ochrany (napríklad formou žaloby v správnom súdnictve). Konanie podľa § 250t a § 250v O.s.p. má voči konaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. subsidiárnu povahu. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. V predmetnej veci síce odporca reagoval na výzvy navrhovateľa na vyplatenie dotácie oznámeniami, v ktorých zdôvodnil nevyplatenie dotácie, avšak zásah spočíval v konaní odporcu, resp. jeho nekonaní- zadržovaní dotácie. V predmetnej veci bola sporná kompetencia Mesta Martin nevyplatiť dotáciu. Je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ v návrhu proti nezákonnému zásahu namietal samotné zadržanie dotácie za mesiace január 2014 a február 2014 v rozpore s § 6 ods. 12 písm. b) a g) zákona o štátnej správne v školstve a v rozpore s čl. 2 ods. 8, 13, čl. 4 ods. 1, 2 VZN a v rozpore s čl. 1 Dodatku č. 1 k VZN, pričom nesúlad všeobecne záväzného nariadenia a jeho dodatku so zákonom o obecnom zriadení a nepostupovanie v súlade so Správnym poriadkom namietal až v podaní zo dňa 29.04.2014, teda po lehote 30 dní, v ktorej bolo možné podať návrh proti nezákonnému zásahu a rozširovať dôvody tohto návrhu. Z obsahu adm. spisu mal krajský súd preukázané nasledovné skutočnosti: Podľa bodu 1) na strane 5 a bodu 5) na strane 7 Správy č. 17/2013 z kontroly použitia poskytnutých finančných prostriedkov z rozpočtu mesta Martin formou dotácie na činnosť CVČ zo dňa 06.11.2013 eviduje odporca voči navrhovateľovi pohľadávku v sume 10.902 Eur ako doposiaľ nesplatenú titulom neoprávnene prijatej a použitej dotácie na nájomné za obdobie od januára 2012 do decembra 2012, čím navrhovateľ porušil ust. § 5 ods. 3 VZN č. 95 o určení výšky dotácie na mzdy a prevádzku škôl a školských zariadení zriadených na území mesta Martin, pretože nemal uhradené záväzky po lehote splatnosti voči príslušnému daňovému úradu. Výzvou zo dňa 18.11.2013 vyzval odporca navrhovateľa na vrátenie a zaplatenie 10.902 Eur na podklade správy č. 17/2013 vyhotovenej na základe vykonanej kontroly zo dňa 06.11.2013. Navrhovateľ zaslal odporcovi „Stanovisko k výzve na vrátenie dotácie“ zo dňa 19.12.2013, v ktorom uviedol, že zákon o štátnej správe v školstve nedáva obciam kompetenciu žiadať vrátenie dotácie, a to zo žiadnych dôvodov. Podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona o štátnej správe v školstve obec poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy, 30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo obvodný úrad v sídle kraja. Podľa § 6 ods. 12 písm. c) bod 1 zákona o štátnej správe v školstve obec určí všeobecne záväzným nariadením pre zriaďovateľov podľa písmena b) a základné umelecké školy, jazykové školy, materské školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti podrobnosti financovania základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení. Podľa § 6 ods. 16 zákona o štátnej správe v školstve obec vykonáva následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Uvedené ust. odkazuje v pozn. pod čiarou na zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 8a - Zabezpečenie neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie Dodatku č. 1 k Všeobecne záväznému nariadeniu č. 100 o určení výšky finančných prostriedkov určených na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia, zriadených na území mesta Martin 1. Pri porušení pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky pridelené alebo použité je prijímateľ dotácie povinný vrátiť plnú výšku neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie späť do rozpočtu mesta Martin. Výšku vratky, lehotu a spôsob vrátenia verejných prostriedkov určí prijímateľovi dotácie písomne poskytovateľ dotácie. 2. Ak prijímateľ dotácie titulom neoprávnene prijatej alebo použitej dotácie podľa tohto VZN vytvorí poskytovateľovi dotácie pohľadávku, je poskytovateľ dotácie (mesto Martin) oprávnený neprideliť takémuto prijímateľovi dotáciu na ďalšie obdobie až do doby splatenia pohľadávky v plnej výške. Ďalšia dotácia podľa predchádzajúcej vety bude poskytnutá prijímateľovi dotácie od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol jeho záväzok voči poskytovateľovi dotácie splatený v plnej výške, ak sa nedohodne inak. 3. Finančné prostriedky získané späť do rozpočtu mesta uplatnením ustanovení tohto VZN budú prerozdelené v programe 13 vzdelávanie v rozpočte mesta Martin v rozpočtovom roku, v ktorom boli získané. Navrhovateľ popisuje kompetencie obce pri spôsobe financovania súkromného školského zariadenia ako obmedzené, spočívajúce len v jednostrannej povinnosti obce poskytnúť financie bez toho, aby obec mohla použitie týchto dotácii korigovať, resp. vždy len dotáciu prideliť bez ohľadu na porušenie finančnej disciplíny prijímateľa dotácie pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Takýto výklad je zjavne v nesúlade s účelom nakladania s verejnými prostriedkami. Za daného skutkového stavu nepostupoval odporca protiprávne, keďže v súlade s § 6 ods. 12 písm. c) bod 1 zákona o štátnej správe v školstve a § čl. 8a Dodatku č. 1 k VZN bol odporca oprávnený nevyplatiť dotáciu navrhovateľovi na ďalšie obdobie až do doby splatenia pohľadávky v plnej výške. Je však potrebnú uviesť, že týmto rozhodnutím krajský súd neprejudikuje oprávnenosť pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi na dotácii. V zmysle judikatúrou ustáleného tzv. materiálneho pojatia rozhodnutia (viz. napr. nález Ústavného súdu SR Pl. ÚS 21/08-39) sa môže navrhovateľ domáhať zrušenia rozhodnutia odporcu o predpísaní povinnosti navrhovateľovi vrátiť neprávom vyplatenú dotáciu 10.902 Eur. Až následne v dôsledku zrušenia takéhoto rozhodnutia môže vzniknúť stav, že zadržiavanie dotácie bude nezákonným zásahom v zmysle § 250v a nasl. O.s.p. S poukazom na uvedené dospel senát krajského súdu k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom nie je dôvodný, a preto návrh podľa § 250v ods. 4 O.s.p. ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 8 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta práva O.s.p, podľa ktorého ak žalobca mal v konaní celkom alebo sčasti úspech, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 250v ods. 7 O.s.p.).