Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200491 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200491.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: CAMURRI, s.r.o., so sídlom Divina 178, 013 31 Divina, IČO: 44 399 057, právne zastúpený: Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská č. 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 1100308/1/68735/2014 zo dňa 5.2.2014, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/68735/2014 zo dňa 5.2.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501402/5/4825598/2013/Šimk zo dňa 28.10.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený vo vzťahu k žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 352.823,79 Eur. Žalobca v celom rozsahu napáda a namieta celé daňové konanie a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v prvom stupni ako aj rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní došlo k vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly poskytol správcovi dane požadovanú súčinnosť, za účelom odstránenia rozporných tvrdení navrhol vykonať ďalšie dôkazy - napr. výsluch svedka G., konateľa spoločnosti HS HUNGARY TRADE Kft., avšak tieto počas daňovej kontroly zo strany správcu dane vykonané neboli. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce niekoľkokrát uviedol, že sa snažil použiť všetky dostupné prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, avšak pokiaľ ide o vykonanie nových dôkazov, ktoré žalobca navrhol, tieto správca dane nevykonal. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že popri dodávateľských faktúrach a pokladničných dokladoch neboli priložené žiadne ďalšie doklady, uviedol, že žiadny právny predpis platný v právnom poriadku Slovenskej republiky nestanovuje dodávateľom v rámci súkromných obchodných vzťahov povinnosť prikladať k vystaveným faktúram osobitné doklady ako napríklad objednávky či zmluvy, a teda je zrejmé, že neexistuje žiadny právny základ na to, aby žalovaný predloženie takýchto dokladov požadoval. Je absurdné, aby žalovaný nad rámec právnej úpravy a obchodných zvyklostí stanovoval ďalšie náležitosti faktúry ako daňového dokladu, obzvlášť, ak zaúčtované faktúry zároveň slúžili ako dodací list, čo žalobca niekoľkokrát uviedol. Žalobca žalovanému ozrejmil, že obchod sa uskutoční na základe ústnej objednávky a ústnej zmluvy, avšak aj
napriek tomu žalovaný z nepochopiteľných dôvodov požaduje predloženie týchto dokladov v listinnej podobe. Rovnako považoval za potrebné zdôrazniť, že pri uplatnených výnosoch žalovaný predloženie osobitných dokumentov vo forme objednávky či dodacieho listu vôbec nepožaduje, pričom samotné tieto faktúry sú pre neho dostatočným dôkazom na preukázanie toho, že došlo k uskutočneniu obchodu. Uskutočnenie obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou TK Slovakia zhodne niekoľkokrát potvrdili konateľ žalobcu p. G. a konateľ spoločnosti TK Slovakia, s.r.o., F. L.. Správca dane síce vypočul F. L. ako svedka, avšak na túto výpoveď neprihliadol z dôvodu, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal nákup tovaru od spoločnosti JRV-Group, s.r.o., teda tento nemohol byť predaný spoločnosti TK Slovakia, s.r.o. Žilina. Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu daňovej kontroly správca dane nielenže vôbec nevypočul odberateľa spoločnosti TK Slovakia, s.r.o., t. j. spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft., Budapešť, ale ani iným spôsobom nepreveroval uskutočnenie obchodov medzi ním a touto spoločnosťou. Mal za to, že výpoveď tohto svedka mala byť v priebehu daňovej kontroly konaná, keďže správca dane iba jednoducho poprel dodanie tovaru do iného štátu, a to spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Zisťovanie v danej veci nemôže byť nedôvodné ako deklaruje žalovaný, keďže ide o totožný tovar, ktorého existenciu žalovaný spochybňuje a práve preverenie spoločnosti HS HUNGARY TRADE Kft. by dokázalo, že s daným tovarom sa skutočne obchodovalo. Uskutočnenie obchodov bolo totiž potvrdené aj zo strany maďarského správcu dane, ktorý jednoznačne deklaroval, že spoločnosť HS TRADE HUNGARY Kft. priznala nadobudnutie tovaru IC nadobudnutiach 1Q 2009 vo výške 572.979.000 HUF. Uvedené skutočnosti vyplynuli z daňovej kontroly u žalobcu kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 12/2008 celkovo dvakrát, avšak pre procesné pochybenie bolo rozhodnutie vydané počas prvej daňovej kontroly zrušené. Nespomenutie a nezohľadnenie daných skutočností považuje žalobca za účelové. Ďalej poukázal aj na to, že správca dane z dôvodu zistenia a objasnenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti vyzval Okresný súd Žilina, že spoločnosť JRV-Group, s.r.o. sídlila na adrese Rosinská cesta Žilina na základe Zmluvy o nájme č. 53. Doba nájmu v zmluve bola uvedená na dobu určitú od 1.12.2004 do 30.6.2005. Správca dane uvedenú skutočnosť zistil aj dožiadaním. Spoločnosť je na adrese sídle neznáma. Poukázal na § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom. K argumentácii správcu dane, že podľa jeho zistení sa spoločnosť JRV-Group, s.r.o. nezdržiava na adrese svojho sídla, žalobca považoval za potrebné uviesť, že zákon nevyžaduje, aby sídlo zapísané v obchodnom registri bolo aj skutočným sídlom právnickej osoby, t. j. nevyžaduje sa zhodnosť zapísaného a skutočného sídla. Správca dane ďalej zistil, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 2.6.2008 jediný spoločník spoločnosti JRV-group, s.r.o., predal svoj obchodný podiel spoločnosti Pallas Trade and Investments Ltd. so sídlom Suite 9, Ansua Estate, Revolution Avenue 9 Seychely, do funkcie konateľa bol menovaný T., bytom N. republika. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že nebol podaný návrh oprávnenou osobou. V predloženom spise nebol nikde uvedený vzorový podpis T.-E. T. nového konateľa spoločnosti. Uvedené zistenia správcu nekorešpondujú s výpisom z obchodného registra spoločnosti JRV-group, s.r.o. Žalobcovi nie je zrejmé ako mohol byť návrh na zápis zmien odmietnutý, keď z výpisu z obchodného registra jednoznačne vyplýva, že osoba konateľa T.-E. T. bola konateľom tejto spoločnosti od 17.7.2008. Žalobca trvá na tom, že jednoznačne preukázal, že došlo k uskutočneniu obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou JRV-group, s.r.o. a medzi žalobcom a spoločnosťou TK Slovakia, keďže tovar bol riadne nakúpený - predaný, faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady riadne vystavené, prevzaté a zaúčtované, došlo k úhrade kúpnej ceny tovaru a rovnako aj k dodaniu tovaru na území iného členského štátu. Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. b), c) a e) zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie, vo veci sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo k fyzickému dodaniu tovaru, nemohol následne tento tovar dodať do iného členského štátu, preto aj vypočutie konateľa a odberateľa tovaru spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Maďarská republika G. E. a medzinárodné preverenie dodania tovaru do iného členského štátu je nedôvodné. Žalobca mal dať do svojho účtovníctva následne v základe dane z príjmov právnickej osobe za zdaňovacie obdobie 2009 uplatnené náklady na základe predmetných faktúr od spoločnosti JRV-Group, s.r.o., nie od spoločnosti HS TRADE
HUNGARY Kft. ani od spoločnosti TK Slovakia s.r.o. Žilina. Ak žalobca aj predával nejaký tovar spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. alebo spoločnosti TK Slovakia s.r.o. Žilina, nebolo preukázané, že tento predávaný tovar nakúpil od spoločnosti JRV-Group Žilina. Čo sa týka námietky vo vzťahu k existencii príjmov, výnosov žalobcu, tieto preukazujú výpisy z bankového účtu, resp. príjmové pokladničné doklady spoločnosti predložené k daňovej kontrole, nie je potrebné dokazovať existenciu zdaniteľných príjmov daňového subjektu, pretože daňový subjekt nepoukázal na oslobodenie tohto príjmu, resp. na skutočnosť, že príjem nie je predmetom dane. Správca dane nemohol považovať príjmy prijaté na bankový účet v kontrolovanom období za príjmy, ktoré nepodliehajú zdaneniu daňou z príjmov právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu mal za to, že aj táto žalobná námietka je bezpredmetná. Naopak čo sa týka daňového výdavku nepostačuje skutočnosť, že k tomuto výdavku, resp. nákladu bol v účtovníctve zaúčtovaný výnos - príjem. Tento musí byť preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline prejednal vec dňa 24.9.2014 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu s poukazom na § 250g ods. 2 O.s.p. Právny zástupca žalobcu vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Poverená zamestnankyňa žalovaného sa pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov, ktoré predchádzali ich vydaniu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná, správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci potom správne aplikovali predpisy Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a tiež ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2009, daňovým výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 predmetného zákona výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane sa: a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo podľa tohto zákona sú zahrňované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, alebo podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú ( výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky ( náklady ) daňovník účtoval, výdavky ( náklady ), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď tieto náklady daňovník účtoval.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. ( Daňového poriadku ), daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
Podľa § 45 ods. 2 predmetného zákona kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenom osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárskej operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať im ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie jej zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softwaru alebo informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti a k výstupným dátam z týchto softwarov.
Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2009 v sume 352 823,79,- Eur. Žalobca vykázal v daňovom priznaní výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami alebo upravený výsledok hospodárenia a základ dane vo výške špecifikovanej v tabuľke odôvodnenia rozhodnutia. Overením predložených dokladov daňovým subjektom boli zistené skutočnosti s vplyvom na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. a po vykonanej kontrole sa upravil základ dane z príjmov právnickej osoby v súlade s § 17 zákona o uvedené skutočnosti: výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 alebo ktoré boli vynaložené v rozpore s § 19 - špecifikované faktúry od dodávateľa JRV-Group, s.r.o., Rosinská cesta č. 4. Žalobca nepreukázal pôvod tovaru, nevedel presne špecifikovať aký tovar bol predmetom fakturácie, ktorý nakupoval od Kórejca, resp. od spoločnosti JRV-Group, s.r.o., Žilina. Spoločnosť neviedla skladovú evidenciu, v jej účtovníctve sa nenachádzali doklady súvisiace s prepravou tovaru. Nedisponovala žiadnym dôkazom o existencii tovaru, okrem dodávateľských faktúr a VPD uvedených v súpise kontrolovaných dokladov žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázala uskutočnenie obchodného vzťahu so spoločnosťou JRV-Group, s.r.o. Ďalej bolo zistené, že na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu bol predaný obchodný podiel spoločnosti JRV-Group Pallas Trade and Investments Ltd, Seychely a do funkcie konateľa bol menovaný T.-E. T., bytom L. republika. Návrh na zápis bol odmietnutý z dôvodu, že nebol podaný oprávnenou osobou a dňa 14.9.2012 bola spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. Správca ďalej zistil, že v registri obyvateľov Kórejskej republiky sa osoba T.-E. T., bytom L. republika nenachádza. Nenachádza sa ani v evidencii cudzincov s povoleným pobytom na území SR. Vzhľadom k tomu, že do základu dane boli zahrnuté výdavky, ktorých vynaloženie na dosiahnutie udržania a zabezpečenie zdaniteľných príjmov nebolo dostatočne preukázané, daňový subjekt porušil § 14 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) a písm. j), § 21 Zákona o dani z príjmov, v dôsledku čoho sa v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) pri zisťovaní základu dane základ dane zvýšil o sumu 1.856.967,30 Eur.
Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že zákon nevyžaduje, aby sídlo zapísané v obchodnom registri bolo aj skutočným sídlom právnickej osoby, t. j. nevyžaduje sa zhodnosť zapísaného a skutočného sídla. Taktiež v odvolaní namietal, že nebol vypočutý, resp. že správca dane má možnosť vypočuť ako svedka p. L., ktorý bol odberateľom daného tovaru. Taktiež navrhol vypočuť svedka G. E., konateľa spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. Mal za to, že jednoznačne preukázal, že došlo k uskutočneniu obchodu medzi daňovým subjektom a spoločnosťou JRV-Group, s.r.o..
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 5.2.2014 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na správne zistený skutkový a právny stav vo veci. Správca dane na základe a v súlade s § 17 ods. 2 zvýšil základ dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2009 o sumu 1.856.967,30 Eur. K námietke, že neexistuje žiadny právny základ, aby správca požadoval k vystaveným faktúram ďalšie doklady, poukázal na § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. s tým, že správca dane pri daňovej kontrole overuje predložené doklady a preveruje, či bol základ dane určený v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z, preveruje tiež, či výdavky spĺňajú kritéria ustanovené v § 2 písm. i) a § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. Na akceptovanie výdavku za daňový výdavok nie je existencia samotnej faktúry a jej zaúčtovanie podstatným a postačujúcim kritériom. Daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke obsahovej. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. K námietke, že spoločnosť JRV-Group bola registrovaná na daň z pridanej hodnoty odvolací orgán uviedol, že samotná registrácia nepreukazuje ekonomickú činnosť daňového subjektu. K námietke sídla spoločnosti JRV-Group s.r.o. poukázal aj na § 19c Občianskeho zákonníka a aj na rozhodnutie ESD C-73/06. Správca dane vypočul svedka F. L. za prítomnosti G. H., konateľa žalobcu, pričom potvrdil nákup od daňového subjektu CAMURRI, s.r.o., avšak správca dane na túto výpoveď neprihliadol z dôvodu toho, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal nákup tovaru od spoločnosti JRV-Group, s.r.o., teda tento nemohol byť ani predaný spoločnosti TK Slovakia, s.r.o., Žilina, ktorej bol jediným konateľom v roku 2009 F. L..
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu, že žalobca v danom prípade nepreukázal, resp. neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k fyzickému dodaniu tovaru a z tohto dôvodu nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia nákladov - výdavkov súvisiacich s dodaním tovaru od spoločnosti JRV-Group, s.r.o. v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009. Stotožnil sa s názorom správcu dane ako aj žalovaného správneho orgánu, že v súlade s § 17 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z. z. zvýšil základ dane o sumy vyplývajúce z dodávateľských faktúr od tejto obchodnej spoločnosti. Bolo zistené, že žalobca zaúčtoval do nákladov na ťarchu účtu 504.100 predaný tovar, nákup tovaru na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa JRV-Group v sume celkom 1.856.037,90 Eur. Jedná sa o faktúry, ktoré boli špecifikované v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Predmetom fakturácie bola dodávka tovarov, sprostredkovanie manipulačných nákladov takisto špecifikovaných v týchto faktúrach.
Za týmto účelom zo strany správcu dane bolo vykonané dokazovanie, a to vypočutím konateľa žalobcu p. G. H., ktorý uviedol, že tento tovar nakupoval od Kórejca, jeho meno si však nepamätá. Kórejec mal byť konateľom spoločnosti JRV-Group, s.r.o., Tento tovar bol dovezený pred Carrefour Žilina a následne mal byť dodaný, resp. predaný ďalšej spoločnosti, v ktorej figuroval konateľ spoločnosti p. L.. Žalobca nevedel preukázať totožnosť osôb, od ktorých tovar kúpil, nepreukázal pôvod tovaru a nevedel presne špecifikovať, aký tovar bol predmetom fakturácie, akým vozidlom a kým bol tovar prepravovaný, od koho bol prevzatý. Okrem dodávateľských faktúr počas daňovej kontroly nepredložil žiadne iné dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie obchodného vzťahu so spoločnosťou JRV-Group, s.r.o. Za týmto účelom, za účelom preverenia výdavkov, resp. nákladov spoločnosti žalobcu podľa názoru súdu správca dane vykonal dostatočné dokazovanie. Správca dane mal k dispozícii celý registrový spis obchodného registra Okresného súdu Žilina vo vzťahu k spoločnosti JRV-group. Spoločnosť sídlila na adrese Rosinská cesta 4, Žilina na základe zmluvy o nájme na dobu určitú do 30.6.2005. Bolo zistené, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 2.6.2008 jediný spoločník spoločnosti JRV-Group predal svoj obchodný podiel spoločnosti Pallas Trade and Investments Ltd, Seychely a do funkcie konateľa bol menovaný T.-E. T., pričom návrh na zápis tejto obchodnej spoločnosti bol odmietnutý z dôvodu, že nebol podaný oprávnenou osobou. Následne správca dane preveroval osobu T.-E. T., L. republika prostredníctvom Národnej ústredne Interpolu Bratislava, previerkou prostredníctvom štátnych orgánov Kórejskej republiky a zistil, že v registri obyvateľov Kórejskej republiky sa takáto osoba nenachádza, nenachádzal sa ani v evidencii cudzincov s povolením pobytu na území SR. Spoločnosť bola na adrese sídla neznáma. Spoločnosť napokon bola ex offo dňa 14.9.2012 vymazaná z obchodného registra.
Súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného správneho orgánu vo vzťahu k sídlu predmetnej právnickej osoby, nestotožnil sa v tomto smere so žalobnou námietkou žalobcu i keď s poukazom na § 19c Občianskeho zákonníka sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku. Určenie sídla právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku. Určenie sídla právnickej osoby je obligatórnou náležitosťou, ktorá sa zapisuje do obchodného a živnostenského registra, do registra príslušných správnych orgánov, ak je vznik právnickej osoby viazaný na registráciu. Tu súd poukazuje v zhode so žalovaným na § 13 Obchodného zákonníka ( zákon č. 513/1991 Zb. ) a § 20 Občianskeho zákonníka ( zákon č. 40/1964 Zb. ) podľa ktorých ust. sa prejav vôle právnickej osoby vykonáva úkonmi osôb oprávnenými konať v mene právnickej osoby, t.j. prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bolo preukázané, že osoba T.-. T. neexistuje. Taktiež sa stotožnil aj s použitím rozsudku ESD C-73/06, že teda určenie miesta sídla hospodárskej činnosti predpokladá zohľadnenie súhrnu faktorov, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza sídlo, miesto ústredia, miesto stretnutia riadiacich osôb spoločnosti a miesto obvykle totožné, v ktorom sa rozhoduje o všeobecnej podnikovej politike. Fiktívne usadenie sa, aké charakterizuje spoločnosť typu poštová schránka nie je možné kvalifikovať ako sídlo hospodárskej činnosti v zmysle čl. bodu trinástej smernice. V nadväznosti teda na uvedené skutočnosti takéto sídlo predmetnej spoločnosti preukázané nebolo.
Správne orgány postupovali v súlade s Daňovým poriadkom - zákonom č. 563/2009 Z. z., pričom samotnými faktúrami daňový subjekt nepreukázal existenciu obchodného prípadu a vzťahu a následne nákup tovaru. Správca dane pri daňovej kontrole overuje predložené doklady a preveruje, či bol základ dane vyčíslený v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z., teda preveruje, či aj výdavky boli v súlade s §§ 2 ods. 1 pís. i) 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z..
Na akceptovanie výdavku za daňový výdavok nie je existencia samotnej faktúry a jej zaúčtovanie podstatným a postačujúcim kritériom. Správca dane ani podľa názoru súdu nestanovoval ďalšie kritériá alebo náležitosti faktúry nad rámec právnej úpravy, ale postupoval v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Takisto postupoval aj v súlade so Zákonom o účtovníctve zák. č. 431/2002 Z. z., kedy účtovné jednotky sú povinné viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom a správne tak, aby verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré sú jeho predmetom. Je v záujme daňového subjektu - žalobcu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov, v opačnom prípade sa vystavuje riziku, že dôkazné bremeno neuniesol.
Podstatným v tejto prejednávanej veci je tá skutočnosť, že pokiaľ žalobca mal vo svojom účtovníctve a následne v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 uplatnené náklady ( výdavky ) na základe faktúr od spoločnosti JRV-Group, s.r.o., tieto nemal uplatnené od spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft., ani od spoločnosti TK Slovakia, s.r.o. Tento obchodný vzťah bol medzi žalobcom a spoločnosťou JRV-Group, s.r.o. Preto aj nevykonanie dôkazu výsluchom svedka E. ( konateľ predmetnej maďarskej spoločnosti ) bolo správne žalovaným vyhodnotené ako nadbytočné. Správne konštatoval aj žalovaný, že pokiaľ bol aj predávaný nejaký tovar spoločnosti HS TRADE HUNGARY Kft. alebo spoločnosti TK Slovakia, s.r.o. nebolo preukázané, že tento predávaný tovar bol nakúpený od spoločnosti JRV-Group, s.r.o..
Nedôvodnú súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku, čo sa týka tej skutočnosti, že pokiaľ žalobca tvrdí, že pokiaľ ide o výnosy - príjmy žalobcu, tieto sa preukazujú výpismi z bankového účtu, resp. príjmovými a pokladničnými dokladmi, nie je potrebné dokazovať existenciu takýchto zdaniteľných príjmov daňového subjektu, pretože žalobca nepoukazuje na oslobodenie tohto príjmu, resp. na skutočnosť, že predmetný príjem nie je predmetom dane. Z tohto dôvodu je aj táto žalobná námietka bezpredmetná.
Taktiež je bezpredmetné poukazovať na ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb., s poukazom na to, že predmetná daňová kontrola sa začala a bola vykonávaná už podľa zákona č. 563/2009 Z. z. účinného od 1.1.2012, nie podľa zákona č. 511/1992 Zb.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti boli žalobné dôvody žalobcu vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bola žaloba žalobcu zamietnutá s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca nebol úspešným účastníkom konania, nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..