KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina13. 8. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/171/2014 z 13. 8. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 13. augusta 2014, sp. zn. 25Sd/171/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200751.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/171/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200751 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200751.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: W. O., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2013 (2-krát) v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2013 podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že od 21. novembra 2013 vypláca navrhovateľke starobný dôchodok v sume 201,- € mesačne a súčasne od 12. februára 2014 odníma invalidný dôchodok.

Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2013 odporkyňa podľa § 65, § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 21. novembra 2013 starobný dôchodok v sume 201,- € mesačne. Podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2014 zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok na sumu 209,80 € mesačne.

Proti rozhodnutiam odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, ktorým žiadala napadnuté rozhodnutia odporkyne preskúmať z dôvodu starostlivosti o bezvládnu V. O., r. č. XXX XXX XXXX a jej manžela F. O., o ktorých sa starala až do smrti, žiadala o prešetrenie tohto obdobia, kedy nemohla byť zamestnaná a poberala príspevok za opatrovanie. Navrhovateľka uviedla, že po roku 2000 až do roku 2004 odvody neplatila, v prípade potreby je ochotná si doplatiť odvody za spomínané obdobia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka namietala nezhodnotenie doby starostlivosti o bezvládnu tetu V. O., r. č. XXX XXX XXXX a jej manžela F. O., r. č. XXX XXX XXXX v období od 14. marca 1996 do 31. decembra 2000 s tým, že doklady zaslala pri žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa opätovne posúdila jej dôchodkové nároku a k veci uviedla:

Na dôchodkové účely sa do zamestnania započíta, okrem iných náhradných dôb aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, a to od 1. januára 1976 do 31.

decembra 2000 (§ 9 ods. 1 písm. k) a § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.).

Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení sa za blízke osoby považujú: manželka, deti, rodičia, starí rodičia (prarodičia), súrodenci, zať, nevesta, a to ktoréhokoľvek z manželov.

Z dôvodu, že navrhovateľkina teta V. O., nar. XX. F. XXXX a jej strýko F. O., nar. XX. F. XXXX sa nepovažujú za blízke osoby v súlade s § 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení, odporkyňa nemôže navrhovateľke predmetnú dobu starostlivosti o uvedené osoby od 14. marca 1996 do 31. decembra 2000 započítať na dôchodkové účely.

Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 8. januára 2004 do 1. februára 2004, odporkyňa na dôchodkové účely navrhovateľke nehodnotila, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku však poznamenala, že v súčasnosti platná právna úprava umožňuje fyzickej osobe dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov po 31. decembri 2003. To znamená, že ak sa navrhovateľka rozhodne zaplatiť dodatočne poistné na dôchodkové poistenie za toto obdobie, budú jej dôchodkové nároky opätovne posúdené.

K výpočtu sumy starobného dôchodku navrhovateľky odporkyňa uviedla, že podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.

Nakoľko navrhovateľka vychovala štyri deti a 54 rokov veku dosiahla 21. mája 2009, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním päťdesiatich štyroch kalendárnych mesiacov k veku 54 rokov, 21. novembra 2013.

Navrhovateľka získala 32 rokov a 142 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 21. novembra 2013.

Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Rozhodujúce obdobie bolo podľa § 63 ods. 7 vety prvej Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozšírené postupne pred 1. január 1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Úhrn osobných mzdových bodov navrhovateľky za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 8,7166.

V rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 6 995 dní dôchodkového poistenia, to znamená 19,1644 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,4549.

Hodnota priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je 0,5476.

Na výpočet dôchodku sa podľa § 79a Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. použil priemerný osobný mzdový bod 0,5853, z ktorého bol vypočítaný navrhovateľkin invalidný dôchodok, pretože tento je vyšší.

Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 189,80 € mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5853 x 32,3891 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 = 189,80 € mesačne.

Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 11,20 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z.), na 201,- € mesačne, podľa § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zvyšuje od 1. januára 2014 o 8,80 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z.), na 209,80 € mesačne.

Odporkyňa po opätovnom posúdení dôchodkových nárokov navrhovateľky vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2014, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie v časti jeho odôvodnenia.

Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na písomne podanom opravnom prostriedku a ďalej tvrdila, že opatrovala brata jej otca a jeho manželku, s ktorými bývala i v spoločnej domácnosti, nemohla byť zamestnaná, poberala len príspevok za opatrovanie.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na znenie § 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení, v ktorom sú presne špecifikované, konkretizované, ktoré osoby sa považujú za blízke osoby, z tohto dôvodu v zmysle doplňujúceho vyjadrenia odporkyne zo dňa 28. 7. 2014 navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 11. decembra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 24. júna 2014 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie ktoré im predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

V predmetnom konaní nikto nespochybňuje, že navrhovateľka sa starala o svoju tetu V. O., nar. XX. F. XXXX a jej manžela F. O., nar. XX. F. XXXX. V konkrétnom prípade je však potrebné konštatovať, že uvedené osoby sa nepovažujú za blízke osoby v súlade s § 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení, z ktorého dôvodu odporkyňa nemohla navrhovateľke predmetnú dobu starostlivosti o uvedené osoby od 14. marca 1996 do 31. decembra 2000 započítať na dôchodkové účely.

Starobný dôchodok bol navrhovateľke priznaný odporkyňou správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody krajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2013 (2-krát) v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 24. júna 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.