Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201162 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014201162.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Turčianske Teplice, odbor katastrálny, so sídlom ul. SNP č. 514/122, 039 01 Turčianske Teplice, za účasti účastníka konania: F. F., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V. XXXX/ X, Q. F., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Turčianske Teplice č. V 448/2014 zo dňa 23. 07. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Turčianske Teplice č. V 448/2014 z 23.07.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Turčianske Teplice zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozhodoval o návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a účastníkom konania zastúpeným ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Poukázal na to, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a Občianskym združením ProHelp vo vzťahu k záložnej zmluve je absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Táto bola spísaná ako predtlačený formulár, ktorý obsahoval meno zástupcu dlžníka, ktorý mal za dlžníka vykonávať právne úkony v rámci bezplatnej právnej pomoci, avšak iba v súvislosti so zabezpečím záväzku dlžníka voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Obsah dohody nemohol splnomocniteľ ovplyvniť a bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca. Do takéhoto formulára je možné vpísať aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve, tiež sa uvádza, že nehnuteľnosti budú bližšie špecifikované v priloženom LV, pričom nie je zrejmé, k čomu má byť LV priložený. Splnomocniteľ teda nevedel, ktoré z jeho nehnuteľností budú založené. Z uvedeného je možné vyvodiť, že splnomocnenec spolupracuje s navrhovateľom a háji záujmy tejto spoločnosti. Tiež poukázal na to, že sa nerešpektuje ani vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom zálohu a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného dôvodu a tým sa ohrozujú dobré mravy. Taktiež nemal preukázané oprávnenie Petra Mamojku podpísať dohodu o splnomocnení v mene združenia. Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom zastával názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu, na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch medi zástupcom a zastúpeným musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Navrhovateľ sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, že splnomocnenie bolo uvedené v predtlači. Zo splnomocnenia je zrejmé, že dlžník sa pre udelenie splnomocnenia rozhodol sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Vo vzťahu k požadovaniu preukázania právnej subjektivity občianskeho združenia ProHelp navrhovateľ namietal, že návrh na vklad a dohoda o splnomocnení spĺňali všetky zákonom požadované náležitosti. V predložených dokladoch sa nachádzali všetky identifikačné údaje občianskeho združenia, ako aj údaje o osobe oprávnenej konať v mene občianskeho združenia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov k tvrdeniu, že zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, zotrval na dôvodoch uvedených v rozhodnutí. Účastník konania sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov. V preskúmavanej veci súd zistil, že správnemu orgánu bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere č. 606103011 zo dňa 19.04.2013. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníka konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1./ (bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2./ (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4./ boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vecne správne rozhodol. Súd k právnemu posúdeniu odporcu dodáva nasledovné: Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená súčasne s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníka konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ zvolil splnomocnenca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet, ktorého sa splnomocnenie týkalo, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Taká dohoda o splnomocnení nie je individuálne dohodnutá (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd považuje dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemal hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložného práva zo záložnej zmluvy zamietnuť. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane účastník konania je fyzická osoba. Spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi je teda zrejmý. Správny orgán explicitne neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého je dohoda o plnomocenstve neplatná, avšak z kontextu odôvodnenia vyplýva, že ide o občianskoprávny vzťah, na ktorý sa aplikuje Občiansky zákonník, preto neobstojí odvolacia námietka, že odporca neodôvodnil, prečo použil § 39 Občianskeho zákonníka, a nie § 265 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nebolo potrebné ostatnými námietkami navrhovateľa zaoberať. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia §250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníkovi konania náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia trojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.