Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 1To/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111011067 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111011067.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Milana Repáňa, na verejnom zasadnutí konanom 11. februára 2014 prejednal odvolanie podané obžalovaným L. Y. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/89/2011 z 26.9.2013 a takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 29T/89/2011 z 26.9.2013 v časti - vo výroku o vine v bode 1/, týkajúcom sa zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák., a v celom výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného L. Y., nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom I., S. č. XXX/XXX, okres Y., u z n á v a z a v i n n é h o , ž e : v presne nezistenej dobe od 1.1.2011 do 9.2.2011 v byte č. 40, na druhom poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v Y. prechovával sušené častice rastlín rodu konope, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 9.2.2011, a skúmaním KEÚ PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že zaistená konopa o množstve 6,478 g obsahuje kanabinol, kanabidiol a THC v koncentrácii od 8 do 13,6 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 12 obvykle jednorázových dávok, pričom rastliny rodu konopa sú uvedené v I. skupine omamných látok a THC v I. skupine psychotropných látok uvedených v zozname, ktorý je prílohou zákona č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/99 Z.z. t e d a neoprávnene prechovával omamnú a psychotropnú látku, č í m s p á c h a l zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. Za to a za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. obžalovaného o d s u d z u j e : Podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) a pol roka. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. Y. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. (v bode 1) a zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2) na skutkovom základe, že: 1/ v presne nezistenej dobe od 1.1.2011 do 9.2.2011 v byte č. 40 na druhom poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v Y. prechovával sušené častice rastlín rodu konope, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 9.2.2011 a skúmaním KEÚ PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že zaistená konopa o množstve 6,478 g obsahuje kanabinol, kanabidiol a THC v koncentrácii od 8 do 13,6 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 21 obvykle jednorázových dávok, pričom rastliny rodu konopa sú uvedené v I. skupine omamných látok a THC v I. skupine psychotropných látok uvedených v zozname, ktorý je prílohou zákona č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/99 Z.z. 2/ v presne nezistenej dobe od 1.1.2011 do 9.2.2011 v byte č. 40 na druhom poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v Y. prechovával samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 82 kalibru 9 mm Makarov, v.č. 144641 a samonabíjaciu pištoľ zn. Glock 19 kalibru 9 mm Luger v.č. EUT632, ktoré zbrane mu boli zaistené v priebehu domovej prehliadky dňa 9.2.2011, tieto prechovával napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu a tieto zbrane podliehajú povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z., taktiež mu bolo zaistených 9 ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom kalibru 9 mm Luger, ktoré sú v zmysle § 2 ods. 1 písm. g) a prílohy č. 6, ods. D písm. a) zák. č. 190/2003 Z.z. strelivom a nábojom vhodným na použitie do zbraní kategórie B. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Na základe zisteného skutkového stavu veci mal súd jednoznačne preukázané, že v presne nezistenej dobe od 1.1.2011 do 9.2.2011 v byte č. 40 na druhom poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v Y. prechovával obžalovaný sušené častice rastlín rodu konope, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke dňa 9.2.2011 a skúmaním KEÚ PZ Slovenská Ľupča bolo zistené, že zaistená konopa o množstve 6,478 g obsahuje kanabinol, kanabidiol a THC v koncentrácii od 8 do 13,6 % hmotnostných, čo predstavuje najmenej 21 obvykle jednorázových dávok, pričom rastliny rodu konopa sú uvedené v I. skupine omamných látok a THC v I. skupine psychotropných látok uvedených v zozname, ktorý je prílohou zákona č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/99 Z.z., a v presne nezistenej dobe od 1.1.2011 do 9.2.2011 v byte č. 40 na druhom poschodí bytového domu na J. ul. č. XX v Y. prechovával samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 82 kalibru 9 mm Makarov, v.č. 144641 a samonabíjaciu pištoľ zn. Glock 19 kalibru 9 mm Luger v.č. EUT632, ktoré zbrane mu boli zaistené v priebehu domovej prehliadky dňa 9.2.2011, tieto prechovával napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu a tieto zbrane podliehajú povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z., taktiež mu bolo zaistených 9 ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom kalibru 9 mm Luger, ktoré sú v zmysle § 2 ods. 1 písm. g) a prílohy č. 6, ods. D písm. a) zák. č. 190/2003 Zb. strelivom a nábojom vhodným na použitie do zbraní kategórie B. Obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona. Konanie obžalovaného (objektívna stránka) spočívalo v tom, že prechovával sušené častice rastlín rodu konope v množstve 21 až 61 dávok, pričom rastliny rodu konopa sú uvedené v I. skupine omamných látok a THC v I. skupine psychotropných látok uvedených v zozname, ktorý je prílohou zákona č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/98 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/99 Z.z. V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a § 194 ods. 2 Trestného zákona. Konanie obžalovaného (objektívna stránka) spočívalo v tom, že si zadovážil a prechovával samonabíjaciu pištoľ československej výroby zn. ČZ vzor 82 kalibru 9 mm Makarov, v.č. 144641, samonabíjaciu pištoľ zn. Glock 19 kalibru 9 mm Luger v.č. EUT632, 9 ks pištoľových nábojov so stredovým zápalom kalibru 9 mm Luger, ktoré podliehajú povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. Keďže v danom prípade ide o ohrozovací trestný čin, na naplnenie objektívnej stránky stačí už samo ohrozenie chráneného záujmu, to je bezpečnosť ľudí a majetku. V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Súd posúdil obžalovaného ako trestne zodpovedný subjekt, tak z hľadiska veku aj príčetnosti. V priebehu dokazovania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, že by v čase spáchania činu obvinený trpel duševnou poruchou, pre ktorú by nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládnuť svoje konanie. Súd pri hodnotení dôkazov zobral do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný L. Y. si vzal do nájmu byt zapísaný v KN Správy katastra Žilina na LV č. XXXX ako byt č. 40, na 2. poschodí, vchod č. XX, obytného domu súp. č. XXXX na pozemku parc. 7645, ktorý je vo vlastníctve D. Y.. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedkov D. Y. - vlastníka bytu, Ing. D. D. - realitného makléra, ako i z predloženej nájomnej zmluvy. Uvádzanú skutočnosť svojou výpoveďou potvrdil i samotný obžalovaný, keď uviedol, že si od spoločnosti RED prenajal byt, v ktorom začal bývať hneď po ohliadke a býval tam 2 až 3 mesiace, pričom po nie celú dobu tam s ním bývala aj jeho priateľka A. A.. Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd tiež prihliada na účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Keďže u obžalovaného prevládali priťažujúce okolnosti, dolná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o jednu tretinu, to znamená, že obžalovanému je možné uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby 5 rokov a 4 mesiace. Obžalovaný bol prejednávaný za dva priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky a jedenkrát za priestupok proti majetku, keď odcudzil tovar v HM Tesco. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadal aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona s tým, že súd ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona bral do úvahy priťažujúcu okolnosť uvedenú pod písm. h), že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Ako priťažujúcu okolnosť nevyhodnotil predchádzajúce odsúdenie súdom. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že v registri trestov má záznam, a to upustenie od potrestania rozhodnutím Okresného súdu Žilina, sp.zn. 2T/517/1993 zo dňa 10.9.2013, pričom v tomto prípade sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený, a rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/191/2000 zo dňa 26.1.2001, ktoré konanie bolo podmienečne zastavené a obžalovaný sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania. Taktiež bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Klatovy zo dňa 2.12.2005 na podmienečný trest odňatia slobody 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. S poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas, čo vyplýva z výpovede svedkyne, drogy i predával a vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný mal viac zbraní i s nábojmi, súd obžalovanému i vzhľadom na jeho osobu a nebezpečnosť činu pre spoločnosť, uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a na výkon tohto trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom je toho názoru, že tento trest uložený prakticky na dolnej hranici trestnej sadzby bude spĺňať účel tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.“ Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. V odvolaní v podstate uviedol: „S vyslovenými skutkovými a právnymi závermi súdu v napadnutom rozsudku sa nestotožňujeme, pretože nebolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že skutkov tak, ako sú uvedené v rozsudku, sa mal dopustiť obžalovaný. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že od januára 2011 do 9.2.2011 býval spolu s priateľkou A. v prenajatom byte, na ul. J. v Y., pričom o zaistených veciach, a to konope v množstve 6,478 g, zbraniach ČZ vzor 82, kaliber 9 mm, Makarov, výrobné číslo 144641 a samonabíjaciu pištoľ zn. Glock 19, kalibru 9 mm, Luger, výrobné číslo EUT 632, nevie nič, nepatrili jemu, keď byt prenajímal, bol kompletne zariadený a pri prezeraní bytu nenašiel žiadne veci, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke. A. mala do bytu voľný prístup, vodila si do bytu svoje priateľky a mala voľný prístup do tohto bytu, pretože mala kľúč. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediná svedkyňa, ktorá vypovedala a mala by usvedčiť obžalovaného zo skutkov kladených mu za vinu, je svedkyňa A., ktorej svedecká výpoveď je však nedôveryhodná, pretože tak ako vyplýva z úradných záznamov zo dňa 9.4.2011, dňa 30.5.2011, z trestného oznámenia, ide o svedkyňu, ktorá žila s obžalovaným, mala s ním nezhody, aj napriek skutočnostiam, ktoré tvrdila, a pre ktoré na neho podala trestné oznámenia, i po tomto dátume ho navštevovala a udržiavala s ním styk. V konaní nebolo jednoznačne a bezpochyby preukázané vykonaným dokazovaním, že by marihuana, zbrane a náboje mali patriť obžalovanému a že tento ich mal mať v držbe. Pokiaľ sa týka svedeckej výpovede svedkyne K., táto iba interpretovala informácie, ktoré sprostredkovane získala od svedkyne A.. V prípade, že by obžalovaný mal manipulovať s obalom, v ktorom sa nachádzala marihuana, so zbraňami a nábojmi tak, ako vypovedala svedkyňa A., na týchto by sa museli nachádzať daktyloskopické a biologické stopy obžalovaného, čo však znaleckými posudkami nebolo preukázané. S vysloveným názorom súdu nie je možné sa stotožniť, pretože súd nevyhodnotil svedeckú výpoveď svedkyne A. na jednej strane s objektívnymi znaleckými posudkami na strane druhej, ktoré nepotvrdili manipuláciu obžalovaného s vecami tak, ako tvrdila svedkyňa. Obdobne tak súd nevyhodnotil rozpor vo výpovedi svedkyne A., ktorá tvrdila, že obžalovaný mal drogu vážiť a baliť s A. Y., t.j. svojím bratom, ktorý túto skutočnosť jednoznačne poprel a kategoricky odmietol takéto vyjadrenie a tvrdenie svedkyne. Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Obhajoba má za to, že po vykonaní celého dokazovania vo vzťahu k obž. L. Y. neexistuje taká dôkazná situácia a vyskytujú sa pochybnosti o jeho vine, ktoré neboli rozptýlené vykonanými dôkazmi, a z tohto dôvodu navrhujeme súdu aplikovať pravidlo in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe /bez dostatočných a hodnoverných dôkazov/ nie je spôsobilý vytvoriť spoľahlivý a najmä zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok súdu. S poukazom na rozpory v dôkaznej situácii a tvrdeným skutkovým stavom obžaloby, ktoré sú tak zásadné, že vina obžalovaného nie je ani po vyhodnotení všetkých dôkazov každého jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti jednoznačne preukázaná, navrhujeme odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 29T/89/2011-269 zo dňa 26.9.2013 vo vzťahu k obžalovanému L. Y. zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil zo skutkov 1/, 2/ podľa ustanovenia § 285 písm. c) Tr. poriadku.“ Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., § 308 ods. 2 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. * * * K výroku o vine Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa pre určenie množstva obvykle jednorazových dávok vychádzal zo znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča a na základe toho ustálil, že obžalovaný prechovával najmenej 21 obvykle jednorazových dávok marihuany. Takýto postup nepovažuje nadriadený súd za správny, pretože nekritické prevzatie počtu obvykle jednorazových dávok zo znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča považuje za neudržateľné. K štandardne používanej metóde KEÚ pri určovaní počtu obvykle jednorazových dávok konope - marihuany nadriadený súd uvádza, že ju nepovažuje za tú najobjektívnejšiu. V tomto smere si treba uvedomiť, že údaj o samotnej koncentrácii THC nemusí byť a spravidla ani nie je pre bežného konzumenta, resp. laického pestovateľa známy, nakoľko koncentrácia a obsah THC, ako najdôležitejšej účinnej látky konope, ktorá zodpovedá za psychoaktívne účinky, sa v konope zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia kvalitnej prístrojovej techniky (metódou kapilárnej plynovej chromatografie). Pre bežného konzumenta údaje o množstve THC nebývajú spravidla k dispozícii. Inak povedané, KEÚ pri výpočte obvykle jednorazovej dávky marihuany vychádza z koncentrácie THC. Ten, kto marihuanu vypestuje, predáva, kupuje (resp. inak zadovažuje), či konzumuje, však obsah jej THC nepozná. Je veľmi nepravdepodobné, že by obvinený mal k dispozícii plynovú chromatografiu a na základe stanoveného obsahu THC rozdelil zadováženú marihuanu na taký počet jednorazových individuálnych dávok, ktorý by zodpovedal počtu obvyklých jednorazových dávok stanovených KEÚ. Každý však pozná váhové množstvo konope - marihuany a konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Jedna štandardná cigareta obsahuje priemerne 0,5 g vysušeného rastlinného materiálu konope. Keď díler predáva marihuanu, vždy ju predáva podľa hmotnosti (približne 0,5 g) ako jednorazovú dávku. Ak niektorá dávka obsahuje viac THC a niektorá menej, neodrazí sa to na jej váhe, ale na cene. Vždy však díler bude ponúkať „jednu ušúľanú cigaretu“ alebo tomu zodpovedajúce váhové množstvo marihuany ako obvykle jednorazovú dávku. Vzhľadom na uvedené krajský súd, zohľadňujúc poznatky z vlastnej rozhodovacej činnosti, uzatvára, že obvykle jednorazovú dávku konopy - marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy, a nie od koncentrácie účinnej látky THC v konope. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy (jej váhového množstva), je potrebné za obvykle jednorazovú dávku (joint) považovať množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy. (Jtk 14/11 - uznesenie KS ZA, sp.zn 1To/86/2011 z 20.9.2011). Takúto metodiku pri stanovení obvykle jednorazovej dávky konopy - marihuany považuje nadriadený súd za omnoho objektívnejšiu ako metodiku používanú KEÚ, resp. metodiku založenú na zisťovaní stupňa závislosti obvinenej osoby - konzumenta tejto drogy, ktorá je okrem iného náročná nielen z odborného, ale i časového hľadiska. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti nie je namieste určovať obvykle jednorazovú dávku marihuany podľa závislosti konzumenta, pretože konzument si, bez ohľadu na svoju závislosť, pri zabezpečovaní obvykle jednorazovej dávky tejto drogy túto zadovažuje na množstvo (váhu), a nie podľa jej koncentrácie účinnej látky THC v nej obsiahnutej. Krajský súd zdôrazňuje, že z hľadiska subjektívneho pohľadu tak dealera, ako i kupujúceho (či inak zadovažujúceho si túto drogu) a konzumenta tejto drogy je vždy obvykle jednorazová dávka vyjadrená len hmotnostne, a nie podľa obsahu účinnej látky THC ovplyvňujúcej kvalitu a účinok tejto drogy. Nemožno opomenúť, že stíhaný trestný čin (prečin) si vyžaduje z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty preukázanie úmyslu páchateľa vo vzťahu ku všetkým zložkám protiprávneho konania. Preukázať úmysel konzumenta sušenej konopy - marihuany zabezpečiť si dávku sušenej konopy - marihuany s konkrétnou percentuálnou koncentráciou THC a podľa tejto si pripraviť počet dávok by mal každý orgán činný v trestnom konaní a súd prinajmenšom obtiažne. Pri takejto kvantifikácii obvykle jednorazových dávok marihuany musia byť v trestnom konaní po odbornom zistení, že zaistený sušený rastlinný materiál je rodu Cannabis - konopa, ďalej odborne - znalecky dokazované len nasledovné skutočnosti: - koncentrácia účinnej látky THC v sušenej rastlinnej hmote konopy, aby bolo zrejmé, či zaistený sušený rastlinný materiál konopy možno považovať za psychotropnú látku, ktorá by bola schopná ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Tz 11/2004 z 20.5.2004), - hodnota - cena zaistenej marihuany, za ktorú sa táto droga predáva v čase a na mieste činu „na ulici“. Na základe záverov znaleckého posudku KEÚ a vyššie opísanej metodiky určenia obvykle jednorazovej dávky konopy - marihuany možno v posudzovanom prípade ustáliť, že obžalovaný prechovával 6,478 g sušenej konopy, čo predstavuje takmer 13 obvykle jednorazových dávok (nie 21 až 61, ako ustálil KEÚ a následne i okresný súd). Preto krajský súd upravil skutkovú vetu v bode 1/ tohto rozsudku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu. Výrok o vine rozsudku okresného súdu v ďalšej časti, a teda v skutkovej vete, týkajúcej sa trestných činov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami, ako aj v právnej vete a použitej právnej kvalifikácii, považuje krajský súd za správny, zodpovedajúci stavu veci a zákonu, pretože okresný súd k výroku o vine dospel po správnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípu kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, spočívajúcou najmä v spochybnení vierohodnosti výpovedí svedkyne A. A.. Nemožno totižto prehliadnuť, že to, čo menovaná svedkyňa uviedla už v trestnom oznámení, sa napokon potvrdilo, našla sa marihuana i zbrane a jej výpoveď je v dobrom súlade s výpoveďou ďalšej svedkyne W. K., u ktorej súd nezistil žiadny motív krivo vypovedať proti obžalovanému, či snahu akokoľvek obžalovanému poškodiť. Výpovede týchto dvoch svedkýň spolu s ďalšími dôkazmi, a to najmä znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi vytvárajú takú silnú usvedčujúcu dôkaznú reťaz, z ktorej bolo možné vyvodiť bezpečný záver o vine obžalovaného práve tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v odsudzujúcom rozsudku. * * * K výroku o treste Krajský súd v rámci prieskumného konania vyvolaného podaným odvolaním ďalej zistil, že súd prvého stupňa pochybil vo výroku o treste, keď obžalovanému ukladal trest aj za použitia sprísňujúceho ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. s ohľadom na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Podľa § 37 písm. h) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia odsekov 4 až 6 § 38 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný spáchal viac trestných činov - dva zločiny a jeden prečin, a teda trest mu bol súdom prvého stupňa ukladaný ako úhrnný podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Pri ukladaní trestu bol okresný súd povinný postupovať podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., pretože postup podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. je obligatórny, a preto súd prvého stupňa v tejto časti postupoval v súlade so zákonom, pričom asperačnou trestnou sadzbou bola sadzba od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov. Pokiaľ ale okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody aj s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. s ohľadom na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, krajský súd nepovažuje takýto postup za správny a ani zákonný. V tejto súvislosti významnú úlohu totižto zohráva skutočnosť, že jedna a tá istá okolnosť - spáchanie viacerých trestných činov (ak ide o zločin a prečin) v prípade súbežného použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. vyvoláva pre páchateľa dva rozdielne a obidva pre neho negatívne dôsledky. V prvom rade obligatórne zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) a v druhom rade fakultatívne (viď § 38 ods. 7 Tr. zák.) zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 4 Tr. zák.). S ohľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že použitie jednej a tej istej okolnosti - spáchanie viacerých trestných činov, na vyvolanie dvoch pre obžalovaného negatívnych dôsledkov v podobe súčasného zvýšenia hornej i dolnej hranice trestnej sadzby odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, a to § 41 ods. 2 Tr. zák. na jednej strane a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. na druhej strane. Súčasné použitie označených ustanovení Trestného zákona odporuje i zaužívanému princípu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) v neprospech obžalovaného. V prípade takejto konkurencie bude mať prednosť špeciálne ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. a obligatórny postup podľa neho pred ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. Preto podľa názoru krajského súdu platí, že na okolnosť, ktorá je dôvodom na zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. - spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie viacerých trestných činov. Ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. v prípade aplikácie asperačnej zásady, nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, hodnotiť zároveň ako priťažujúcu v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného. S ohľadom na uvedené krajský súd ukladal obžalovanému trest bez použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., a teda v sadzbe upravenej len podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., t.j. v sadzbe 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace, keď u obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Pri úvahách o druhu a výmere trestu krajský súd mal na zreteli, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste. Obžalovaný L. Y. síce má v odpise registra trestov tri záznamy z roku 1993, 2001 a 2005, hľadí sa však na neho ako na netrestaného. Preto krajský súd obžalovanému ukladal trest pri spodnej hranici trestnej sadzby. Neprehliadnuteľným však ostalo vyjadrenie svedkyne A. A., že obžalovaný mal marihuanu predávať, taktiež aj to, že prechovával viac zbraní, ktoré boli odcudzené spolu aj s nábojmi, pričom z pištole, podľa menovanej svedkyne, aj na verejnosti strieľal a ohrozoval okolie. Zohľadniac všetky tieto skutočnosti, krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka bez podmienečného odkladu jeho výkonu s tým, že na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.