Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/37/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233002 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111233002.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: TS MOTORY, spol. s r.o., so sídlom ČSA 3/1697, 036 57 Martin, IČO: 31 575 994, proti žalovanému: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie Y. XXXX, XXX XX P. S., správcovi úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Y. XXXX, XXX XX P. S., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 29/2011-106 zo dňa 3.5.2013 vo výroku, ktorým súd určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 29/2011-106 zo dňa 3.5.2013 v napadnutom výroku, ktorým súd určil, že žalobca je voči úpadcovi T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, veriteľom pohľadávky z titulu neuhradenej faktúry č. 2006520 vo výške 2.990,80 Eur prihlásenej prihláškou pod poradovým č. 8 zo dňa 09.08.2011 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 a táto pohľadávka je vymáhateľná a v závislom výroku, podľa ktorého žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná, p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, veriteľom pohľadávky z titulu neuhradenej faktúry č. 2006520 vo výške 2.990,80 Eur prihlásenej prihláškou pod poradovým č. 8 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 a táto pohľadávka je vymáhateľná. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na okresný súd dňa 13.10.2011 domáhal, aby okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky z 9.8.2011 do konkurzného konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 vo výške 2.990,80 Eur je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia tak, ako bola uvedená v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 9.8.2011. Na základe výzvy okresného súdu v zmysle uznesenia č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012, žalobca podaním zo dňa 30.3.2012 upresnil znenie žalobného petitu a navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky z 9.8.2011 a že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520.
Okresný súd poukázal na ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 5, 6, 9, § 30 ods. 1 veta prvá, § 32 ods. 1, 3, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 409 ods. 1, 2, § 450 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, 3, § 132, § 118a O.s.p. a uviedol, že sa primárne zaoberal hodnotením, či bola dodržaná hmotno-právna lehota v zmysle úpravy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. pre včasné podanie žaloby v tejto veci. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin dňom 30.6.2011, posledným dňom na podávanie prihlášok v konkurznom konaní bol deň 15.8.2011. Posledným dňom na popieranie pohľadávok bol deň 14.9.2011 a posledným dňom na včasné podanie žaloby v tejto veci deň 14.10.2011. Z prezentačnej pečiatky okresného súdu, ktorou bola opatrená žaloba vo veci podľa č.l. 1 vyplývalo, že žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 13.10.2011, vo väzbe na čo okresný súd konštatoval, že žaloba bola vo veci podaná včas. Pokiaľ žalovaný s poukazom na podanie žalobcu, ktoré bolo jeho reakciou na výzvu okresného súdu v zmysle uznesenia č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012, teda s poukazom na podanie žalobcu zo dňa 30.03.2012 (č.l. 9), tvrdil preklúziu žalovaného práva a súčasne, že podanie žalobcu z 30.03.2012 je zmenou žaloby, okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca už priamo v žalobe doručenej okresnému súdu 13.10.2011 navrhol určiť právny dôvod, výšku, vymáhateľnosť a poradie popretej pohľadávky tak, ako je v prihláške, pričom v dôvodoch žaloby, konkrétne v článku II. vymedzil, že právnym dôvodom je neuhradená faktúra č. 2006520 vo výške 2.990,80 Eur. Práve z dôvodu, že žalobca toto tvrdenie uviedol už v dôvodoch samotnej žaloby doručenej okresnému súdu 13.10.2011 (nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uvedené dňa 30.10.2011), nebolo možné obsah podania žalobcu zo dňa 30.03.2012, ktorým žalobca reagoval na výzvu okresného súdu na upresnenie petitu žaloby v súlade s dôvodmi žaloby, hodnotiť ako zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p., keďže v tomto podaní žalobca neuviedol žiadne nové podstatné skutkové okolnosti, na ktorých je žaloba založená, a teda nezmenil pôvodné vymedzenie uplatneného práva ani kvalitatívne, ani kvantitatívne.
Okresný súd uviedol, že z prihlášky predmetnej pohľadávky, ktorú si žalobca podal v konkurznom konaní, vyplývalo vymedzenie právneho dôvodu: Neuhradená faktúra č. 2006520 na sumu 2.990,80 Eur. V kolónkach 27 „Istina“ a 33 „Celková suma“ je uvedený údaj: 2.990,80, teda údaj o výške prihlásenej peňažnej pohľadávky bez uvedenia meny. Z kolónky č. 47 prihlášky vyplývalo, že jej prílohou bola jedna príloha a touto bola faktúra č. 2006520, ako je v spise na č.l. 18 a ktorá vyúčtovala cenu plnenia v sume 2.990,80 Eur. Prihláška predmetnej pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní (č.l. 16) síce neobsahovala vymedzenie meny euro v kolónkach č. 27 „Istina“ a 33 „Celková suma“, avšak uvádza menu euro sumy prihlásenej pohľadávky v kolónke 26, teda pri vymedzení právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Okresný súd v nadväznosti na uvedené nepovažoval za možné skonštatovať, že by z dôvodu neuvedenia meny sumy prihlásenej pohľadávky v kolónke 27 a 33 išlo o prihlášku, ktorá neobsahuje obligatórny údaj, a teda, že by na túto prihlášku nemal žalovaný prihliadať. Kvalitatívne odlišnou skutkovou situáciou by bola situácia, pokiaľ by mena euro nebola uvedená pri sume prihlásenej pohľadávky ani v kolónke 26, a teda, že by uvedenie konkrétnej meny sumy prihlásenej pohľadávky v tlačive prihlášky úplne absentovalo. V takom prípade by menu sumy prihlásenej pohľadávky nebolo možné dovodiť ani z príloh prihlášky, ktoré ako vyplývalo z kolónky č. 47, boli v počte jednej prílohy k prihláške pripojené a ktoré prílohy prihlášky síce vymedzenie meny sumy prihlášky uvádzajú, avšak vzhľadom k tomu, že samotná prihláška by túto menu neuvádzala, nemohli by prílohy prihlášky v zmysle úpravy podľa § 29 ods. 6 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. preukazovať údaj meny sumy prihlásenej pohľadávky, ktorý by v samotnej prihláške vôbec uvedený nebol. V tejto súvislosti, pokiaľ žalovaný rámci procesnej obrany poukazoval na rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 19Cbi 12/2011, okresný súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť odlišnosť skutkovej situácie, ktorá bola predmetom právneho posúdenia v tejto inej sporovej veci, keď žalobca odvodzoval svoje práva od prihlášky, ktorá vôbec, a to ani v kolónke 26 „Právny dôvod vzniku pohľadávky“ neobsahovala údaj o mene prihlásenej pohľadávky. Argumentácia žalovaného, ktorý videl v skutkových okolnostiach, a to konkrétne v obsahu prihlášky, od ktorej žalobca odvodzoval svoje práva vo veci sp. zn. 19Cbi 12/2011 a prihlášky v tejto veci podobnosť, nezohľadnila teda práve zásadnú skutkovú odlišnosť týchto dvoch prihlášok, a teda odlišnosť východísk okresného súdu, z ktorých boli vyvodzované právne závery v oboch týchto sporových veciach.
Pokiaľ jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky bol nedostatok uvedený pri označení obchodného mena dlžníka v kolónke 19 predmetnej prihlášky (uvedenie interpunkčného znamienka - čiarky medzi obchodným menom a právnou formou dlžníka), nebola táto skutočnosť podľa názoru okresného súdu dôvodom na to, aby pri súčasnom identifikovaní dlžníka prostredníctvom údaja IČO v kolónke 20 bol priestor pochybovať, kto je označeným dlžníkom pohľadávky podľa predmetnej prihlášky.
Údaj IČO dlžníka je jedinečným, nezameniteľným identifikátorom obchodnej spoločnosti dlžníka, ktorý vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, či v dôsledku uvedenia čiarky medzi obchodným menom a právnou formou pri označení dlžníka ide o subjekt úpadcu.
Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal, ako vyplýva i z obsahu popretia právneho dôvodu podľa konečného zoznamu pohľadávok, dodanie ani prevzatie tovaru, okresný súd konštatoval, že vykonané dokazovanie výsluchom svedkýň U. B. a W. K. v spojení s oboznámenými listinnými dôkazmi: objednávkou úpadcu zo dňa 15.12.2010 č. 0297/2010, dodacími listami z č.l. 4 a 5 a faktúrou podľa č.l. 63, po ich vyhodnotení podľa § 132 O.s.p., spoľahlivo preukazujú splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho voči úpadcovi (vtedy dlžníkovi) ako kupujúcemu dodať objednaný tovar. Uvedené plnenie uskutočnil žalobca ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom ako s kupujúcim, pričom táto kúpna zmluva bola založená písomnou objednávkou úpadcu (z č.l. 62) v spojení s akceptáciou tejto objednávky zo strany žalobcu poskytnutím plnenia - dodaním objednaného tovaru. Tým si žalobca ako predávajúci riadne splnil povinnosť dodať objednaný tovar, oproti čomu úpadca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za zrealizovanú dodávku tovaru vyúčtovanú faktúrou č. 2006520 v sume 2.990,80 Eur. Svedecké výpovede označených svedkýň U. B. a W. K. hodnotil okresný súd ako vierohodné v celom rozsahu vzhľadom na zákonné poučenie podľa § 126 O.s.p.. Uvedené svedecké výpovede vyvrátili procesnú obranu žalovaného s obsahom o nepreukázaní dodania a prevzatia tovaru a potvrdili riadne splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako predávajúceho dodať objednaný tovar. Zároveň svedecká výpoveď svedkyne W. K. zrozumiteľne, jednoznačne a presvedčivo vysvetlila, prečo boli dodacie listy a faktúra vystavené dňom 27.12.2010, keď reálne boli dodávky tovaru uskutočnené 21. a 23.12.2010, keď uviedla, že dodací list a faktúra boli vystavené až 27.12.2010, nakoľko žalobca obdržal podklady pre fakturáciu od svojho dodávateľa LEMA Group s.r.o. neskôr, v ktorej časti svedeckej výpovede svedkyne K. korešpondovali aj listinné dôkazy predložené žalobcom, tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 71 až 78, a to jednak daňové doklady - faktúry o realizácii dodávok subjektu LEMA Group s.r.o., Martin v prospech žalobcu z 21.12.2010 a z 23.12.2010, týkajúce sa rovnakého druhu tovaru a doklady o úhrade týchto faktúr žalobcom označenému tretiemu subjektu.
Okresný súd vykonal dôkazy výsluchom W. K. a U. B. na návrh žalobcu, ktorý tento učinil po tom, ako žalovaný vzniesol námietku pravosti a správnosti listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní produkoval a ktorú námietku vzniesol na pojednávaní 1.2.2013 (č.l. 86). Vykonané dôkazy výsluchom označených svedkýň spoľahlivo preukázali pravosť a správnosť listinných dôkazov produkovaných žalobcom v tomto konaní, a to predovšetkým dodacích listov z č.l. 4 a 5 a faktúry č. 2006520. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd na právnu vetu vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 199/2005. Okresný súd uviedol, že z obsahu faktúry č. 2006520 jednoznačne vyplýval druh plnenia, za ktorý je cena touto faktúrou vyúčtovaná a ktorým je dodávka tovaru vo faktúre konkrétne vymedzeného čo do druhu, množstva a ceny. Uvedením čísla faktúry a skutočnosti, že ide o faktúru neuhradenú v prihláške pohľadávky, je prihlásená pohľadávka čo do vymedzenia právneho dôvodu identifikovaná nezameniteľne, dostatočne a prihláška je vo vzťahu k vymedzeniu právneho dôvodu takto uvedenému podaná riadne. Uvedenie faktúry jej číslom a skutočnosťou, že ide o neuhradenú faktúru, zároveň dostatočne identifikuje a vymedzuje právny dôvod pohľadávky žalobcu ako pre pomery tohto incidenčného konania, tak pre pomery prebiehajúceho konkurzného konania. Okresný súd zvýraznil, že pokiaľ žalobca podaním z 30.3.2012 navrhol určiť, že predmetná pohľadávka žalobcu vznikla z titulu dodávky tovaru z 27.12.2010, nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť s poukazom na úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z..
Okresný súd z vyššie uvedených záverov konštatoval, že si žalobca prihláškou pod poradovým č. 8 včas a riadne prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi z titulu neuhradenej faktúry č. 2006520 vo výške 2.990,80 Eur, v nadväznosti na čo okresný súd po súčasnom skonštatovaní o preukázaní vzniku práva žalobcu na zaplatenie tejto pohľadávky, určil právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť popretej pohľadávky, tak ako vyplýva z výroku rozsudku. Pokiaľ sa žalobca domáhal žalobou súčasne i určenia poradia predmetnej pohľadávky, nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť s poukazom na úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., preto v tejto časti rozhodol o zamietnutí žaloby.
K úplnosti odôvodnenia rozhodnutia považoval okresný súd za potrebné dodať k argumentácii žalovaného, podľa ktorej faktúra č. 2006520 bola vystavená medzi spriaznenými osobami, že obchodovanie medzi spriaznenými osobami nie je hmotno-právnou úpravou vylúčené
alebo sankcionované s dôsledkami neplatnosti právnych úkonov pri tom realizovaných. V pomeroch konania o určenie popretej pohľadávky je zároveň irelevantná skutočnosť, či pohľadávka právneho dôvodu výšky a vymáhateľnosti, ktorej sa žalobca touto určovacou žalobou domáhal, vznikla plnením medzi spriaznenými osobami. Zdôraznil okresný súd, že samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Rozpor s týmito požiadavkami v konaní žalobcu preukázaný žalovaným a ani okresným súdom zistený v tejto veci nebol. Ostatné tvrdenia o účele realizácie plnenia medzi žalobcom a úpadcom zostali v pomeroch tejto prejednávanej veci výlučne len v rovine nepreukázaných tvrdení. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Žaloba bola zamietnutá v časti len celkom nepatrnej (v časti, kde sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu vzniku pohľadávky z titulu dodávky tovaru z 27.12.2010 a kde sa domáhal určenia poradia pohľadávky), čo je časť celkom nepatrná. Právo na náhradu trov konania preto v celom rozsahu svedčilo žalobcovi, ktorý včas neučinil v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, v nadväznosti na čo o náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu. V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že namieta výrok rozsudku okresného súdu v jeho prvej časti, keďže mal za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci. Žalovaný namietal, že nie je možné stotožniť sa so záverom okresného súdu, že prihláška pohľadávky spĺňala všetky náležitosti, ktoré na prihlášku kladie ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z.. Poukázal na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý upravuje základné náležitosti prihlášky, medzi ktoré patrí aj obligatórna náležitosť uvedenia meny, v ktorej sa prihlásená pohľadávka uplatňuje. V tejto súvislosti žalovaný odkázal aj na právny názor uvedený na strane 370 publikácie autora Milana Ďuricu pod názvom „Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii“, podľa ktorého súčasťou sumy uplatnenej pohľadávky je aj uvedenie príslušnej meny, pričom je právne irelevantné, že požiadavka meny je uvedená v ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože táto požiadavka sa vzťahuje k náležitostiam prihlášky uvedenej v § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., teda k uplatnenej sume. Bez uvedenia meny je prihláška nepreskúmateľná a pohľadávku by nebolo možné v konkurze uspokojiť. Súčasne žalovaný poukázal aj na vyhlášku č. 665/2005 Z.z.. Na identifikáciu prihlásenej pohľadávky je nevyhnutné, aby pohľadávka bola špecifikovaná takým spôsobom, aby nemohla byť zameniteľná a aby bola jednoznačne identifikovaná, čo je predmetom prihlášky. Za takúto identifikáciu možno považovať len takú identifikáciu pohľadávky, ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu peňažného záväzku. Rozhodujúcim je pritom text prihlášky pohľadávky uvedený v kolónke č. 27 a č. 33. Doklady, ktoré sú v prihláške pripojené ako jej prílohy, nemôžu údaje v prihláške dopĺňať alebo nahrádzať. Zákon č. 7/2005 Z.z. vychádza z priority údajov uvedených v prihláške pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k nej pripojené, už tie skutočnosti, ktoré sú v prihláške uvedené, len preukazujú. Ak mena peňažného záväzku v kolónke č. 27 a č. 33 prihlášky uvedená nie je, tak ju prílohy ani nemôžu preukazovať, resp. dopĺňať, či odstraňovať iné nedostatky údajov uvedených v prihláške. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že uvedenie meny v Eur v kolónke 26 prihlášky pohľadávky bolo dostatočné v zmysle dikcie príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z obsahu prihlášky pohľadávky bolo zrejmé, že kolónka číslo 26 prihlášky a údaje v nej uvedené označujú iba právny dôvod vzniku pohľadávky, nie sumu uplatnenej pohľadávky, ktorá má byť vyjadrená v kolónke č. 27 označenej ako „Istina“ a v kolónke č. 33 označenej ako „Celková suma“. Žalovaný na predmetnú prihlášku, ktorá mala nedostatok neuvedenia meny v kolónke istina a v kolónke celková sama, nemusel vôbec prihliadať. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou preklúzie a premlčania práva žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca svojím podaním zo dňa 30.03.2012 „upresnil“ znenie žalobného petitu svojím písomným podaním tak, že navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky z 9.8.2011. Zároveň žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520. Podľa názoru žalovaného, uvedené podanie napriek skutočnosti, že k nemu došlo na výzvu okresného súdu, malo byť kvalifikované ako zmena žaloby v zmysle ust. § 95 O.s.p. a o takejto zmene malo byť rozhodnuté uznesením o pripustení zmeny žalobného návrhu. Prvostupňový súd tým, že sa dôsledne nezaoberal námietkou premlčania a preklúzie nároku žalobcu vo vzťahu k tejto skutočnosti a
podanie žalobcu zo dňa 30.03.2012 neposudzoval ako zmenu žalobného návrhu, zaťažil podľa názoru žalovaného konanie okrem iných aj vadou v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalovaný mal za to, že prvostupňový súd vzhľadom na prísnu formálnosť konkurzného práva a uplynutie jej hmotno- právnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky, nemal dňa 20.02.2012 uznesením č.k. 19Cbi 29/2011-7 vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby, ktorým postupom došlo k zásahu do princípu rovnosti účastníkov konania. Ďalej poukázal na skutočnosť, ktorá bola obsahom jeho vyjadrení v konaní a ktorá je zrejmá z písomných dokladov, ktoré do konania predložil žalobca, že čísla dodacích listov, ktoré sú uvedené vo faktúre č. 2006520, ktorú žalobca označil ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške pohľadávky č. 8 do konkurzného konania a čísla dodacích listov, na ktoré poukazoval v žalobe a ktoré aj neskôr predložil do konania, nekorešpondujú. V obsahu faktúry č. 2006520, ktorá bola správcovi doručená spolu s prihláškou, sú uvedené čísla dodacích listov č. 16 a č. 17. Mal za to, že výpovede svedkýň B. a K. boli účelové a nedôveryhodné, o čom svedčí i tá skutočnosť, že v obchodnej praxi medzi účastníkmi konania, ale ani všeobecne nie je a nebolo bežné, aby sa do obsahu faktúr dopisoval text o tom, ako a kedy mal byť fakturovaný tovar použitý, resp. spotrebovaný. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, tak žalobca žiadal, aby Krajský súd v Žiline pripustil dovolanie na zodpovedanie nasledovných otázok: 1/ Stačí v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č. 26 tlačiva prihlášky pohľadávky, alebo je na jednoznačnú identifikáciu pohľadávky nevyhnutné uvedenie meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č. 27 a 33 tlačiva prihlášky pohľadávky? 2/ Ako má postupovať správca konkurznej podstaty úpadcu, ak veriteľ v prihláške pohľadávky do konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky? Žalovaný uviedol, že pripustenie dovolania žiada aj z toho dôvodu, že na zodpovedanie týchto otázok neexistuje jednoznačné stanovisko akademickej obce ani judikatúra. Zároveň uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa názoru ktorého podané odvolanie voči výroku I/ nebolo dôvodné. Žalobca mal za to, že konajúci prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami a tieto odôvodnil v rozsudku. Odvolanie žalovaného je opakovane postavené na tvrdení, že § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. uvádza ako obligatórnu náležitosť prihlášky aj uvedenie meny, v ktorej sa prihlásená pohľadávka uplatňuje. Pritom v citovanej časti zákona sa ani len slovo „mena“ v texte nenachádza. Rovnako pokyny na vyplňovanie prihlášky pohľadávky, vyhláška č. 665/2005 Z.z. menu pri žiadnej kolónke nevyžadujú. Údaj meny sa pri žiadnej kolónke neuvádza, a zároveň príloha nikde nespája neuvedenie meny s nepriaznivým dôsledkom pre veriteľa. Pokiaľ žalovaný opakovane namietal preklúziu práva žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, v dôsledku upresnenia petitu žaloby žalobcom na výzvu okresného súdu, ktorý žalovaný považoval za zmenu žaloby, v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/5/2012, v ktorom bolo uvedené, že ...„pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu, je súd povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený formalistický prístup, ktorý by bol v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti reprezentovanej čl. I Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 1 a § 117 ods. 1 O.s.p., a tým aj v rozpore s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Vzhľadom k uvedenému záveru preto k preklúzii nedošlo a túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť i v súlade s citovaným rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. Žalobca ďalej poukázal aj na samotné správanie sa žalovaného v súvislosti s inými uplatnenými pohľadávkami, vo vzťahu ku ktorým sám žalovaný uznal, že mena nie je obligatórnou, ani nutnou náležitosťou prihlášky. V súvislosti s návrhom žalovaného na pripustenie dovolania v prípade rozsudku okresného súdu žalobca uviedol, že sa tu nejedná o otázku zásadného právneho významu. Okrem toho sám žalovaný sa vo väčšine prípadov sám vysporiadal s touto otázkou, keď 40 prihlášok pohľadávok bez uvedenia meny uznal. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného týkajúcu sa nesúladu čísel dodacích listov s číslami uvedenými vo faktúre 2006520, pripomenul, že táto skutočnosť bola predmetom dokazovania na pojednávaní dňa 3.5.2013 aj výsluchom svedkov, pričom bolo objasnené, že číslo pred lomítkom 14/16 a 14/17 vyjadruje číslo skladu, resp. tovarovej skupiny. Tvrdenie, že dopisovanie textu do faktúr o tom, kedy mal byť tovar spotrebovaný, resp. použitý, nebolo bežné v obchodnej praxi medzi účastníkmi konania, považoval za účelové a nepravdivé, nakoľko to bol bežný spôsob „likvidácie“ faktúr. Zvýraznil, že žalovaný nikdy netvrdil, že by takáto pohľadávka žalobcu nebola v evidencii úpadcu, alebo, že by bola zaplatená, o čom sa bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z. povinný presvedčiť. V súvislosti s návrhom žalovaného na priznanie trov odvolacieho konania, zahrňujúcich aj úkony zastupujúceho
advokáta žalovaného, žalobca uviedol, že sa nejedná o účelné trovy konania, a to s ohľadom aj na funkciu správcu a jeho profesionalitu, vyžadovanú zákonom č. 7/2005 Z.z.. Pri takomto druhu sporov by bolo namieste aplikovať ust. § 150 O.s.p. a nepriznať účastníkovi konania náhradu trov konania, t.j. tým, ktorí boli v takomto spore úspešní. Pre prípad, že by bol odvolací súd iného názoru, zásadne namietal priznanie trov právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty advokátom, keďže zákonom č. 7/2005 Z.z. vyžadovaná profesionalita vedomostí a znalostí na strane správcu by mala byť naplnená aj v rámci incidenčného konania. Z titulu ich naplnenia potom niet právneho dôvodu, aby sa správca nechal zastupovať v incidenčných sporoch advokátom ako právnym zástupcom, a pokiaľ k tomu dôjde, tak v tejto súvislosti vzniknuté trovy právneho zastúpenia nie je možné vnímať ako účelne vynaložené trovy konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/37/2014-164 zo dňa 05.11.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi, žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 19.06.2013, bolo zrejmé, že tieto boli tak procesno-právneho, ako aj hmotno-právneho charakteru. Krajský súd pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu uvádza, že vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania aj ust. § 118a O.s.p. a vykonaného poučenia v zmysle nielen ust. § 118a O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré tvorilo súčasť predvolania na termín pojednávania dňa 20.11.2012, ktoré poučenie v zmysle doručeniek na č.l. 31 rub spisu bolo doručené tak žalobcovi, ako aj žalovanému a rovnako súčasťou predvolania na termín dňa 01.02.2013, doručovaný právnemu zástupcovi žalovaného a žalovanému podľa doručeniek na č.l. 45 spisu. Krajský súd pri vychádzaní zo zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky z titulu ručenia žalobcu. Krajský súd nezistil, že pre predmetný určovací výrok by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku účastník súdneho konania má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplýva z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Vo vzťahu k procesno-právnej námietke žalovaného ako odvolacieho dôvodu, ktorá mala svoje premietnutie vo vecno-právnej (hmotno-právnej) rovine, argumentácii žalovaného o nie včas podanej žalobe žalobcom, vzhľadom na úpravu žalobného petitu podaním žalobcu zo dňa 30.03.2012 krajský súd uvádza, že nešlo o právne relevantnú námietku žalovaného. V tejto súvislosti sa krajský súd oboznámil so žalobou žalobcu zo dňa 11.10.2011, doručenou na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011 do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a popretia tak, ako to bolo uvedené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 09.08.2011. Okresný súd po doručení žaloby žalobcom uznesením č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 15-tich dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil
žalobu zo dňa 11.10.2011 spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto prvostupňového rozhodnutia. V zmysle odôvodnenia okresný súd uviedol, že žalobu vzhľadom na skutočnosť, že je zo žaloby zrejmé, že žalobcom je uplatnená tzv. incidenčná žaloba v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011, aby to, čoho sa domáha (teda tzv. petit) upravil v súlade s týmto zákonným ustanovením, keďže absentuje vymedzenie rozsahu určenia popretého práva tejto pohľadávky. Žalobca v podaní zo dňa 30.03.2012, osobne doručenom na Okresný súd v Žiline dňa 30.03.2012, upravil petit žaloby tak, že sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 2.990,80 Eur, ktorá vznikla z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, uvedených v Prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011. Zároveň žiadal, aby súd určil, že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu dodávky tovaru dňa 27.12.2010 a neuhradenej faktúry č. 2006520. Vzhľadom k uvedenému, zistenému a uskutočnenému postupu okresným súdom krajský súd uvádza, že tu nešlo o procesnú situáciu - zmenu žaloby, ale len o upresnenie žalobného petitu. Ak žalobca opravu a doplnenie vykonal na základe uznesenia okresného súdu, tak nepochybne tu boli určujúce účinky začatia konania, ktoré vyvolala pôvodne podaná žaloba žalobcu zo dňa 11.10.2011, osobne doručená na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011. Pokiaľ nešlo o zmenu žaloby tak, ako to vyplýva z ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p., pretože žalobca vykonal len doplnenie žaloby zo dňa 11.10.2011, osobne doručenej na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 a okresný súd o jeho žalobe - pôvodne podanej v upresnenom znení „konal“, tak pre zachovanie práva žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo žaloby doručenej na okresný súd dňa 13.10.2011, kedy okresný súd správne skonštatoval, že žalobca uplatnil svoj nárok v lehote. Nedošlo k zmeškaniu lehoty, t.j. išlo o včas podanú žalobu, ktorá po doplnení podaním žalobcu zo dňa 30.03.2012 sa stala úplnou. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ v danej veci nešlo o zmenu žaloby, doplnením podania žalobcu zo dňa 30.03.2012, tak bolo nevyhnutné konštatovať, že žalobca podal žalobu na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 s účinkami zachovania procesných aj hmotno-právnych lehôt, ako to vecne správne uzavrel aj okresný súd, keď posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol dátum 14.09.2011 a posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby bol deň 14.10.2011. Pri doručení žaloby v tejto veci na okresný súd dňa 13.10.2011 bolo potrebné skonštatovať včasnosť podanej žaloby žalobcom.
K úplnosti je potrebné uviesť, že aj okresný súd svojim postupom, a to uznesením č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012 mal za to, že je len potrebné opraviť žalobu žalobcu zo dňa 11.10.2011, keďže žalobcom sformulovaný petit v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011 bol nepresný, ktorá situácia nie je zmenou žaloby podľa ust. § 95 ods. 1, X O.s.p.. Krajský súd zvýrazňuje, že procesná situácia zodpovedala len upresneniu pôvodne žalobcom sformulovaného žalobného petitu v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011, a nejednalo sa o zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p.. Preto upresnenie zo dňa 30.03.2012, viažuce sa k pôvodne podanej žalobe nemohlo so sebou niesť dôsledok nedodržania lehoty na podanie žaloby žalobcom. Už v zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, čo možno považovať za zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p., a to pokiaľ žalobca oproti pôvodnej žalobe požaduje viac, tzv. rozšírenie žaloby, alebo požaduje kvalitatívne, aj kvantitatívne odlišný nárok od pôvodne uplatneného žalobného nároku, prípadne namiesto vydania veci alebo určujúceho výroku žiada peňažné plnenia a naopak. Predsa žalobca pri precizovaní žalobného petitu tak, aby tento zodpovedal zákonnej úprave, neuvádzal iné skutkové okolnosti, než z ktorých odvodzoval žalobou zo dňa 11.10.2011 uplatnený nárok na určenie pohľadávky. V danej veci bola postupom okresného súdu zabezpečená len úprava žalobného petitu a jeho precizovanie, ktoré v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako zmenu žaloby (§ 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011).
Ak je potrebné, aby žaloba bola opravená, alebo doplnená o určité náležitosti a súd vyzve na opravu takejto žaloby, tak súdne konanie sa začína s účinkami zachovania procesných a hmotno-právnych lehôt doručením žaloby na okresný súd, v danom prípade jej podaním osobne dňa 13.10.2011, a preto nemohla byť dôvodná námietka žalovaného o premlčaní alebo preklúzii uplatneného nároku žalobcom. Je aj ústavne legitímne uplatňovaná požiadavka, že pri úkonoch účastníkov treba rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa
musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a má slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania nemá oporu v zákone a vedie k popretiu základného významu pre ochranu zákonnosti a súčasne nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť taký sumár skutočností, aby z podaného návrhu na začatie konania, resp. zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Pokiaľ však okresný súd v súvislosti so sformulovaným žalobným petitom žalobcom v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011 postupoval uznesením č.k. 19Cbi 29/2011-7 zo dňa 20.2.2012 tak, že vyzval žalobcu na opravu (doplnenie) žalobného petitu (v konečnom dôsledku jeho precizovanie), tak takýmto postupom nezasiahol do práv účastníkov súdneho konania, keďže zo samotnej žaloby žalobcu bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, a to určenia pohľadávky, ktorá bola popretá zo strany správcu úpadcu. V súvislosti s uvedenými závermi krajským súdom sa poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/31/2013 zo dňa 09. apríla 2014, 13CoKR/21/2014 zo dňa 17. septembra 2014, v ktorých rozhodnutiach sa krajský súd rovnako zaoberal odvolacou argumentáciou žalovaného o ním tvrdenom nedodržaní včasnosti podanej žaloby žalobcom z titulu úpravy žalobného petitu. Krajský súd rovnako vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 13CoKR/31/2013 zo dňa 09. apríla 2014, 13CoKR/21/2014 zo dňa 17. septembra 2014 zhodnotil, že pri oprave, resp. doplnení žaloby v časti žalobného petitu sa nejednalo o zmenu žaloby.
Ďalším odvolacím dôvodom vo vecno-právnej rovine bola námietka žalovaného, že prihláška pohľadávky nespĺňa náležitosti, ktoré na prihlášku kladie ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), keďže nie je v kolónke č. 27 tejto prihlášky uvedená príslušná mena. Žalovaný zdôraznil, že na identifikáciu prihlásenej pohľadávky je nevyhnutné, aby bola pohľadávka špecifikovaná takým spôsobom, aby nemohla byť zameniteľná a za takúto identifikáciu možno považovať len takú identifikáciu pohľadávky, ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu uvedenej pohľadávky, a tým nie je postačujúce, ak mena je uvedená v kolónke č. 26 prihlášky pohľadávky.
Podľa ust. § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.
Podľa ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou.
Krajský súd má za to, že predmetná prihláška, ktorá sa nachádza na č.l. 16 - 17 spisu, spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. aj bez uvedenia meny v kolónke č. 27, pretože mena vyplýva z kolónky č. 26, kde je uvedený ako právny dôvod vzniku pohľadávky - „Neuhradená faktúra č.: 2006520 na sumu 2.990,80 EUR“ a vedľa toho v kolónke č. 27 - „Istina 2.990,80“. Krajský súd vzhľadom k ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. má za to, že ak nie je uvedená mena, predpokladá sa, že pohľadávka sa uplatňuje v eurách, resp. je vyjadrená v eurách. Pokiaľ by sa absencia meny v kolónke č. 27 vyhodnotila ako nedostatok náležitosti prihlášky, išlo by o prílišný formalizmus, ktorý nie je ani v rámci konkurzného konania v takomto smere žiaduci.
Krajský súd je názoru, že prílišný formalizmus nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného konania a prihlášku v danej sporovej veci bolo potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, t.j. či sa jedná
o riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa - žalobcu. Z prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že bola podaná na predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. spĺňala náležitosti s vyjadrením pohľadávky, ktorá sa uplatňuje. Krajský súd uvádza, že okresný súd posúdil prihlášku žalobcu v súlade s racionálnou argumentáciou, ako aj v zhode s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že prihláška nemala vyjadrenú menu. Bolo namieste na túto prihlášku prihliadať, keďže spĺňala obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, v danom prípade práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval.
K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že prihláška pohľadávky, pokiaľ v kolónke č. 27 „Istina 2.990,80“ neobsahuje uvedenie meny, by sa nemalo na túto prihlášku pohľadávky prihliadať, krajský súd uvádza, že takáto obrana žalovaného je v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý sleduje uspokojenie veriteľov dlžníka - úpadcu. Pre tento postup zákonná úprava, t.j. zákon č. 7/2005 Z.z. vyžaduje prihlásenie pohľadávok veriteľmi podľa zákonom ustanovených pravidiel, pričom platí základné pravidlo, podľa ktorého z výťažku získaného speňažením konkurznej podstaty môžu byť uspokojení iba tí veritelia, ktorí prihlásili svoju pohľadávku. Znamená to, že veriteľ, ktorý síce je hmotno-právne veriteľom úpadcu, avšak svoju pohľadávku neprihlási, nemôže byť v konkurze uspokojený. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že v kolónke prihlášky pohľadávky pod č. 27 - Istina nie je uvedená mena, je potrebné poukázať na to, že expressis verbis požiadavka uvedenia meny nevyplýva ani z vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tlačivá na podávanie prihlášok tvoria prílohu vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a použitie správneho tlačiva je zásadné, pretože v opačnom prípade sa nepovažuje za prihlášku a v konkurze sa na takéto podanie nemôže prihliadať. V spôsobe postupu vyplnenia prihlášky pohľadávky pri kolónkach č. 27 až č. 31 sa vyžaduje len uvedenie sumy pohľadávky, samostatne v časti „Istina“, v časti „úroky“, v časti „úroky z omeškania“, v časti „poplatok z omeškania“ a v časti „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Ani pri úprave spôsobu vyplňovania prihlášky sa neuvádza požiadavka meny, ale len uvedenie sumy pohľadávky. V kontexte aj s vyššie uvedeným zhodnotením krajským súdom preto absencia meny pri kolónke č. 27 prihlášky pohľadávky nebola vyhodnotená s právnym dopadom, že by nebolo možné na takúto prihlášku pohľadávky prihliadať, a tým nebol vyhodnotený ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného. K úplnosti krajský súd uvádza, že obligatórne náležitosti prihlášky vyplývajú z ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktorými nie je uvedená mena pohľadávky uplatnenej prihláškou.
Krajský súd dopĺňa, že v súvislosti s týmto rozhodnutím vychádza z už vysloveného záveru vo veci sp. zn. 13CoKR/31/2013, sp. zn. 13CoKR/36/2013 s doplnením vysloveným vo veci sp. zn. 13CoKR/21/2014, že v konečnom dôsledku zákonná úprava v ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. výslovne uvádza, pre absenciu ktorých náležitostí prihlášky sa na takúto prihlášku pohľadávky neprihliada a nie je tomu tak pri neuvedení meny.
K návrhu žalovaného na pripustenie dovolania v prípade potvrdzujúceho výroku Krajského súdu v Žiline, a to na otázky, či je nevyhnutné uvedenie meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č. 27 a v kolónke č. 33 tlačiva prihlášky pohľadávky a ako má postupovať správca, ak veriteľ v prihláške pohľadávky do konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky a či stačí v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č. 26, krajský súd uvádza, že nezistil dôvod pre tento mimoriadny opravný prostriedok, keďže v danej veci išlo len o vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie.
Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku v spojení s odôvodnením viažucim sa k tomuto výroku bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím okresného súdu konštatuje, že toto spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže okresný súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, aké boli argumenty žalovaného, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vykonaných pred okresným súdom vychádzal ako z hodnoverných, a akými úvahami sa riadil s tým, že vec tak skutkovo, ako aj právne vyhodnotil riadnym spôsobom. Pokiaľ rozhodnutie okresného súdu malo všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tak
následne mal aj krajský súd spôsobilý predmet posudzovania a preskúmavania. To, že napadnuté rozhodnutie je riadnym spôsobom odôvodnené, vyplýva aj z judikatúry tak NS SR, ako aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval a podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní argumentoval skutočnosťou, že čísla dodacích listov, ktoré sú vo faktúre č. 2006520, ktorú žalobca označil ako právny dôvod vzniku pohľadávky č. 8 do konkurzného konania a čísla dodacích listov, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe a ktoré aj neskôr predložil do konania, nekorešpondujú, keďže vo faktúre č. 2006520, ktorá bola správcovi doručená spolu s prihláškou, sú uvedené čísla dodacích listov č. 16 a 17, vo väzbe na výpovede svedkýň B. a K., ktorých výpovede považoval za nedôveryhodné, tak krajský súd v celom rozsahu odkazuje na vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom a jeho zhodnotenie postupom podľa ust. § 132 O.s.p., na základe ktorého bol dostatočne zistený skutkový stav, podľa ktorého bolo preukázané založenie a existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom na základe písomnej objednávky úpadcu zo dňa 15.12.2010 (č.l. 62 spisu), plnenie poskytnuté žalobcom podľa dodacích listov (č.l. 4 a 5 spisu) a vyúčtovanie ceny poskytnutého plnenia. Výpovede svedkýň B. a W. K. relevantne vysvetlili nezrovnalosť týkajúcu sa rozporu údaju (čísla) dodacieho listu a čísla uvedeného vo faktúre a tieto súčasne korešpondovali s obsahom ďalších predložených listinných dôkazov žalobcom o realizácii dodávok subjektu LEMA Group, s.r.o., Martin v prospech žalobcu zo dňa 21.12.2010 a zo dňa 23.12.2010. Vo vzťahu k námietke pravosti listín správne túto prvostupňový súd, vychádzajúc so záverov vyslovených v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 199/2005, zhodnocoval vo väzbe na výpovede svedkýň a ostatné predložené listinné dôkazy. V rámci konania pred prvostupňovým súdom tak bolo preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, poskytnutie plnenia zo strany žalobcu a jeho prijatie žalovaným s dôsledkami vzniku povinností žalovaného zaplatiť cenu dodaného tovaru. Krajský súd uvádza, že žalobca ako účastník konania svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú uniesol, čo malo preňho priaznivý následok v tom, že okresný súd pristúpil k vydaniu jeho priaznivého rozhodnutia vo veci. Naopak, žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, a teda niesol si i následky s nesplnením povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia.
Čo sa týka hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom, krajský súd nezistil relevantnosť tohto odvolacieho dôvodu žalovaného. Odvolací súd uvádza, že pri hodnotení dôkazov okresný súd dôsledne postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., keď dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dodáva sa, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. je vždy na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba vnútorným presvedčením, pričom hodnotiaci záver v rozhodnutí stručne a jasne zdôvodní tak, ako to uskutočnil aj okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Skutkovým zhodnoteniam a záverom vykonaným okresným súdom predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, a preto ani v tomto smere krajský súd nezistil vecnú nesprávnosť postupu okresného súdu, naopak, okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p..
Ani jeden z odvolacích dôvodov nevyhodnotil krajský súd ako právne relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie. Krajský súd tak nezistil dôvody ani na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, a to jednotlivé zákonné ustanovenia tak, ako sú citované v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.
V tejto sporovej veci nebola riešená otázka zásadného právneho významu, keďže bola zhodnocovaná okolnosť, či prihláška žalobu je prihláškou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., na ktorú sa prihliada, t.j. či obsahuje obligatórne náležitosti. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v prihláške žalobcu bola uvedená mena v eurách, pri pohľadávke žalobcu 2.990,80 Eur, a to v kolónke č. 26, ktorá je oproti kolónke 27, a tým nebolo možné prijať argumentáciou žalovaného, že pri pohľadávke vyjadrenej žalobcom v prihláške nebola uvedená mena. Pohľadávka v prihláške žalobcu bola jednoznačne identifikovaná, a preto, pokiaľ došlo len k právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu a nebola riešená otázka zásadného právneho významu, tak nebolo namieste ani vyhovieť návrhu žalovaného na pripustenie dovolania podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p..
Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.
V súvislosti s dovolaním ako mimoriadneho opravného prostriedku krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia“.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto z titulu absencie takéhoto návrhu bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.