KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina26. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/261/2014 z 26. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 26. novembra 2014, sp. zn. 14Cob/261/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5111242547.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/261/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242547.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Juraj Isteník, s miestom podnikania 013 13 Stránske 1, IČO: 43 287 719, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom F. F. X/XXX, XXX XX D., proti žalovaným:
1/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX K. N. V., 2/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
T. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom
Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie 432,86 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/41/2012-101 zo dňa
15. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/41/2012-101 zo dňa 15. mája 2014 v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného v rade 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
232,86 Eur od 09.11.2011 do 01.01.2014 a zo sumy 200,- Eur od 09.11.2011 do 14.01.2014 a vo výroku
o povinnosti žalovaného v rade 2/ nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania
vo výške 25,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 157,46 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku p o t v r d z u j e .

Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania za trovy právneho
zastúpenia vo výške 24,64 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Marcela Šmehýla, advokáta, so sídlom F. F. X/XXX, XXX XX D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 432,86 Eur, návrh voči
žalovanej v rade 1/ zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v rade 1/ trovy konania vo
výške 25,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 228,72 Eur. Žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 232,86 Eur od 09.11.2011 do
01.01.2014 a zo sumy 200,- Eur od 09.11.2011 do 14.01.2014 a zároveň povinnosť nahradiť žalobcovi
na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 25,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 157,46 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Podľa žaloby sa žalobca voči žalovanej v
rade 1/ domáhal zaplatenia sumy 432,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy
od 09.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v rámci podnikateľskej
činnosti poskytol žalovanej materiál podľa dodacieho listu zo dňa 16.10.2010 a dodacieho listu zo dňa
06.11.2010, ktorý za žalovanú preberal Q. V.. Žalobca vystavil dňa 25.10.2011 faktúru na sumu 432,86
Eur, ktorú žalovaná nerozporovala, avšak k jej úhrade nedošlo. Žalovaná sa v konaní bránila námietkou,
že so žalobcom v minulosti spolupracovala, avšak všetky objednávky boli riadne uhradené. Materiál
podľa dodacích listov vydal žalobca Q. V. ako súkromnej osobe, a preto nárok voči žalovanej je v
celom rozsahu neopodstatnený. Na návrh žalobcu okresný súd uznesením pripustil, aby do konania ako



žalovaný v rade 2/ vstúpil Q. V.. Žiadosť na pripustenie vstupu žalovaného v rade 2/ žalobca odôvodnil
odkazom na výpoveď svedka Q. V. na pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že svedok u žalobcu objednával
tovar nielen na firmu svojej družky - žalovanej v rade 1/, ale materiál odoberal aj pre súkromné účely. Z
jeho výpovede pritom nie je možné vyvodiť záver, na koho strane je zodpovednosť za zaplatenie kúpnej
ceny za dodaný materiál. Keďže Q. V. mohol tovar nakupovať aj pre seba, žalobca navrhol jeho vstup do
konania ako žalovaného v 2/ rade a zároveň navrhol, aby žalovaní v rade 1/ a 2/ boli zaviazaní zaplatiť
dlžnú sumu spoločne a nerozdielne.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k tvrdenej solidarite plnenia žalovaných uviedol,
že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v prípade spornosti pasívnej legitimácie je namieste zaviazať
žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne. K pasívnej legitimácii okresný súd
uviedol, že skutočnosť, kto je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, ktorá zodpovedá žalobcom
uplatnenému nároku, musí byť v konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
Okresný súd mal za zistené, že žalovaný v rade 2/ podľa dodacích listov prevzal od žalobcu tovar,
špecifikovaný v týchto dodacích listoch. Žalovaný v rade 2/ potvrdil, že predmetné dodacie listy podpísal
a tovar prevzal. Hoci žalovaná v rade 1/ potvrdila, že so žalobcom v rámci svojej podnikateľskej
činnosti spolupracovala a tovar pre ňu objednával a preberal žalovaný v rade 2/ ako jej zamestnanec,
okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v rade 2/ tovar v zmysle
predmetných dodacích listov objednával a preberal pre žalovanú v rade 1/. Túto skutočnosť žalovaná v
rade 1/ popierala a konanie žalovaného v rade 2/ v mene žalovanej v rade 1/ z obsahu dodacích listov
nevyplývalo. Na dodacích listoch bol ako odberať uvedený len žalovaný v rade 2/, pričom žalobca na
pojednávaní uviedol, že na starších dodacích listoch bola zároveň aj pečiatka žalovanej v rade 1/, čo
vyplývalo aj z predložených starších dodacích listov. Žalovaní pritom v priebehu konania potvrdili, že
žalovaný v rade 2/ u žalobcu objednával tovar nielen pre potreby žalovanej v rade 1/ ale aj pre svoje
súkromné účely. Vyhodnotením dôkazov tak okresný súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne pasívnej legitimácie žalovanej v rade 1/, a preto návrh voči žalovanej v rade 1/ zamietol
a priznal jej náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP.

Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ mal okresný súd za preukázané, že tento od žalobcu prevzal tovar
špecifikovaný v predložených dodacích listoch. Okresný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom
a žalovaným v rade 2/ došlo ku vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to kúpnej zmluvy
uzatvorenej podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní nebola preukázaná iná
dohoda žalobcu a žalovaného v rade 2/ o splatnosti kúpnej ceny, žalovaný v rade 2/ bol podľa § 591 veta
prvá Občianskeho zákonníka povinný kúpnu cenu zaplatiť bez zbytočného odkladu po prevzatí tovaru
16.10.2010, resp. 06.11.2010. Za naplnenie tejto lehoty s prihliadnutím na výšku kúpnej ceny okresný
súd považoval lehotu max. 10 dní od prevzatia tovaru, po uplynutí ktorej sa žalovaný v rade 2/ dostal do
omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Tieto
boli žalobcom uplatnené až od 01.11.2011, a to v zákonom stanovenej výške. Omeškanie žalovaného
v rade 2/ pritom trvalo do preukázanej úhrady žalovaným v rade 2/ ku dňu 02.01.2014 vo výške 232,86
Eur a ku dňu 15.01.2014 vo výške 200,- Eur, v dôsledku čoho žalobca písomným podaním zobral
žalobu v časti uplatnenej istiny späť. Obranu žalovaného v rade 2/ o predčasnom uplatnení nároku zo
strany žalobcu nepovažoval okresný súd za dôvodnú, nakoľko pre splatnosť kúpnej ceny nepovažoval
za určujúce doručenie výzvy alebo faktúry zo strany žalobcu., keďže v tomto smere nebola dohoda
zmluvných strán medzi účastníkmi konania tvrdená ani preukázaná, ale za relevantné považoval ust.
§ 591 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nie je dohodnuté inak, sú účastníci povinní plniť bez
zbytočného odkladu. Povinnosťou kupujúceho v zmysle ust. § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
povinnosť predmet kúpy prevziať a bez zbytočného odkladu zaň predávajúcemu zaplatiť dohodnutú
cenu. V nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny 432,86
Eur podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. V časti uplatneného príslušenstva okresný súd žalobe vo vzťahu
k žalovanému v rade 2/ vyhovel a zaviazal ho zaplatením úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 232,86 Eur od 09.11.2011 do 01.01.2014 a zo sumy 200,- Eur od 09.11.2011 do 14.01.2014
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ okresný
súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP s prihliadnutím na skutočnosť, že k späťvzatiu
návrhu zo strany žalobcu v časti uplatnenej istiny došlo v dôsledku úhrady istiny žalovaným v rade 2/ po
začatí konania, a teda procesné zavinenie na zastavení konania nesie žalovaný v rade 2/. Vo vzťahu k
rozhodnutiu vo veci samej rozhodol okresný súd o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP a v
nadväznosti na úspech žalobcu mu priznal voči žalovanému v rade 2/ náhradu trov potrebných na účelné



uplatňovanie práva. Tieto trovy boli priznané za zaplatený súdny poplatok vo výške 25,50 Eur za podaný
návrh na začatie konania a vo výške 157,46 Eur titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vstup ďalšieho účastníka, čiastočné späťvzatie žaloby
a účasť na pojednávaní. Za úkony právnej služby - podanie žaloby, vyjadrenie k odporu žalovanej v
rade 1/ a účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013 nebola náhrada trov právneho zastúpenia žalobcovi
priznaná z dôvodu, že tieto úkony neboli realizované vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, nakoľko v čase
ich uskutočnenia žalovaný v rade 2/ ešte nebol účastníkom konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v rade 2/, a to proti výroku, ktorým
mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, a proti výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil tým, že
podľa jeho názoru okresný súd v tejto časti nesprávne priznal úrok z omeškania od 09.11.2011 a úroky
mali byť priznané najskôr od 03.10.2013, resp. od 16.10.2013. Dňa 03.10.2013 sa žalovaný v rade
2/ pri výsluchu pred okresným súdom dozvedel, že žalobcovi dlhuje predmetné finančné prostriedky.
V roku 2010 od žalobcu prebral viac materiálu, a to jednak pre seba a jednak pre firmu žalovanej
v rade 1/. Zrejme nedopatrením došlo k tomu, že predmetné dve dodávky materiálu nezaplatil. Pred
dňom 03.10.2013 ho žalobca na túto skutočnosť neupozornil, nezaslal výzvu na úhradu ani faktúru,
na podklade ktorej by mohol peňažné prostriedky zaplatiť. Hneď ako mu to finančné možnosti dovolili,
poukázal dlh žalobcovi v dvoch splátkach. Úrok z omeškania tak mal žalobcovi byť priznaný až za
obdobie po 03.10.2013, kedy sa o dlhu dozvedel, resp. od 16.10.2013, kedy žalobca rozšíril návrh
na začatie konania aj voči jeho osobe, čo možno považovať za výzvu na plnenie. Rovnako žalovaný
v rade 2/ nesúhlasil s výrokom rozsudku, ktorým bol zaviazaný povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy
konania. Žalobca od začiatku žaloval nesprávny subjekt, a to žalovanú v rade 1/, teda od počiatku
súdneho konania žalobca nevedel, s kým bol v právnom vzťahu a až po výsluchu žalovaného v rade
2/ rozšíril okruh účastníkov na strane žalovaného, pričom nesprávne označil povinnosť žalovaných ako
povinnosť solidárnu. Žalobca tak nemal ujasnené, ktorý subjekt má žalovať. Žalobcovi prinajmenšom
neprislúchalo, aby mu súd priznal náhradu za úkon právnej služby prevzatia a prípravy právneho
zastúpenia, pretože takýto úkon už bol vykonaný na začiatku súdneho konania pred podaním žaloby.
Rovnako mu neprináleží právo na náhradu trov za úkon čiastočného späťvzatia a vyjadrenia ku konaniu,
pretože tento písomný úkon bol vypracovaný 12.05.2014 a na okresnom súde bol osobne podaný
dňa 13.05.2014. Pojednávanie, na ktorom okresný súd meritórne rozhodol rozsudkom, sa uskutočnilo
15.05.2014, pričom žalovaný v rade 2/ predmetné sumy zaplatil ešte na začiatku mesiaca január 2014
a súdu o tom zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 16.01.2014. Žalobca tak mal dostatok času od prvej
polovice mesiaca január 2014 do 15.05.2014, kedy sa uskutočnilo pojednávanie, na akékoľvek písomné
podanie vo vzťahu k uplatnenej istine, a teda čiastočné späťvzatie mohol uskutočniť podstatne skôr.
Písomné podanie doručené súdu dva dni pred pojednávaním je absolútne neúčelné a nehospodárne,
pretože čiastočné späťvzatie a vyjadrenie vo veci mohol žalobca produkovať aj na pojednávaní dňa
15.05.2014 ústne do zápisnice. Takýmto spôsobom dochádzalo zbytočne k navyšovaniu úkonov právnej
služby, čo je v rozpore s hospodárnosťou občianskeho súdneho konania. Žalovaný v rade 2/ nie
je ochotný platiť za úkony právnej služby, ktoré v časových súvislostiach bolo možné a potrebné
jednoducho kumulovať. Žalovaný v rade 2/ navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výrokoch
IV/ a V/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný v rade 2/ zavádzal, ak tvrdil,
že o povinnosti zaplatiť dlžnú sumu pred dátumom 03.10.2013, nevedel, pretože sám na pojednávaní
v tento deň uviedol, že ho žalobca kontaktoval asi 2-3 roky dozadu, pričom mu povedal, že ak je niečo
dlžný, tak keď dostane peniaze, tak to zaplatí. Z toho vyplýva, že žalovaný v rade 2/ si bol vedomý
existencie dlhu a napriek tomu nedošlo k jeho dobrovoľnej úhrade. Žalobca uviedol, že s ním ohľadom
žalovaného dlhu komunikoval asi po dobu 1 roka. Žalovaný v rade 2/ sa tak nepravdivými tvrdeniami
snažil zbaviť povinnosti zaplatiť úrok z omeškania za obdobie, kedy vedel, že je žalobcovi dlžný. Vo
vzťahu k námietkam žalovaného v rade 2/ k priznaným trovám prvostupňového konania žalobca uviedol,
že nebol žalovaným v rade 2/ upozornený, že predmetný tovar plánuje využiť na svoje súkromné účely.
Ani sám na pojednávaní nebol schopný určiť, či tovar na dodacích listoch preberal pre žalovanú v rade
1/ alebo pre seba. Až neskôr uhradil dlžnú istinu, čo podľa žalobcu urobil preto, aby sa pokúsil zabrániť
priznaniu trov konania žalobcovi. Úkon prevzatia veci bol uskutočnený a úspešný účastník má právo na
jeho náhradu. Úkon čiastočného späťvzatia a vyjadrenie k veci bol uskutočnený pred pojednávaním, aby



mal súd čas a priestor oboznámiť sa s vyjadrením žalobcu. K úhrade dlhu zo strany žalovaného v rade 2/
došlo v dvoch splátkach bez informovania zo strany žalovaného v rade 2/ a žalobca očakával, že dôjde aj
k úhrade príslušenstva. Až keď bolo zrejmé, že k doplateniu nároku nedôjde, bolo vypracované podanie
so stanoviskom k novým skutočnostiam. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
v napadnutej časti potvrdiť a zaviazať žalovaného v rade 2/ náhradou trov odvolacieho konania za 1
úkon právnej služby vo výške 39,58 Eur (vyjadrenie k odvolaniu 31,54 Eur + režijný paušál 8,04 Eur).

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle
§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného v rade 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
232,86 Eur od 09.11.2011 do 01.01.2014 a zo sumy 200,- Eur od 09.11.2011 do 14.01.2014 do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného v rade 2/ nahradiť žalobcovi
trovy prvostupňového konania, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný v rade 2/
vymedzil v odvolaní, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov
dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil.
Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného
súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku, krajský súd podľa §
219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, týkajúce sa napadnutej
časti rozhodnutia.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti a k
jednotlivým relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.

Nosným dôvodom podaného odvolania bola námietka žalovaného v rade 2/ vo vzťahu k ustáleniu
doby, za ktorú okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému v rade 2/ právo na zaplatenie úroku z
omeškania. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa uvádza,
že základom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ bola kúpna zmluva uzavretá v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie dôvodnosti žalovaným v rade
2/ uplatnenej odvolacej námietky tak bolo rozhodujúce ustálenie, ktorým dňom sa žalovaný v rade 2/
dostal do omeškania s povinnosťou zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Žalovaný v rade 2/ svoje omeškanie s
platením kúpnej ceny nespochybnil. Namietal však rozsah tohto omeškania s tým, že úrok z omeškania
mal byť žalobcovi priznaný až za obdobie po 03.10.2013, kedy sa na pojednávaní žalovaný v rade 2/
o predmetnom dlhu dozvedel.

Podľa § 591 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci
povinní plniť bez zbytočného odkladu.

Citované ustanovenie § 591 Občianskeho zákonníka určuje dobu, v ktorej majú účastníci kúpnej zmluvy
uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka poskytnúť protistrane plnenie, na ktoré sú podľa tejto zmluvy



povinní. Doba plnenia povinnosti z kúpnej zmluvy je predovšetkým ponechaná na dohodu účastníkov.
Keďže však dohoda o čase dodania predmetu kúpy a ani dohoda o lehote splatnosti kúpnej ceny, nie sú
podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, môže kúpna zmluva platne vzniknúť aj bez takejto dohody. Ak
strany kúpnej zmluvy o lehote plnenia nič nedohodli, je potrebné prihliadať na zvyklosti. Pri niektorých
typoch kúpnej zmluvy môže byť obvyklé, že sa plní priamo z ruky do ruky alebo napr., že sa najprv
zaplatí kúpna cena a až následne dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy. V prejednávanom prípade z
výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by medzi účastníkmi kúpnej zmluvy existovala
osobitná dohoda o dobe plnenia a nebolo ani zistené, že by ohľadom obdobnej kúpnej zmluvy existovali
relevantné zvyklosti, na ktoré by pri ustálení doby plnenia bolo možné poukázať. Ak potom doba plnenia
nie je v zmluve určená a súčasne nie sú zistiteľné žiadne relevantné zvyklosti ohľadom bežnej doby
plnenia, sú obidvaja účastníci kúpnej zmluvy povinní plniť svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy
bez zbytočného odkladu. Prekročenie zákonom stanovenej lehoty bez zbytočného odkladu má za
následok omeškanie predávajúceho alebo kupujúceho podľa toho, kto mal podľa zmluvy plniť.

V danom prípade žalobca ako predávajúci odovzdaním tovaru žalovanému v rade 2/ svoju povinnosť z
kúpnej zmluvy splnil. Žalovaný v rade 2/ ako kupujúci bol rovnako povinný splniť svoju povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu, a to v lehote bez zbytočného odkladu. Takto vymedzená lehota priamo neurčuje, v akom
konkrétnom časovom okamžiku je treba povinnosť splniť. Ide teda o neurčitú lehotu, ktorej podstatu
vymedzuje jej slovné vyjadrenie. Z časového určenia „bez zbytočného odkladu“ je možné vyvodiť, že ide
o veľmi krátku lehotu, ktorou sa má na mysli bezodkladné, bezprostredné a okamžité konanie, smerujúce
ku splneniu povinnosti, pričom doba trvania tejto lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu.
V prejednávanej veci bol tovar žalobcom žalovanému v rade 2/ dodaný v dňoch 16.10.2010 a 06.11.2010
a žalobca právo na zaplatenie úroku z omeškania uplatnil voči žalovanému v rade 2/ až počnúc dňom
09.11.2011, teda po uplynutí doby cca jedného roka od dodania tovaru. Ak lehota bez zbytočného
odkladu predpokladá bezodkladné a okamžité plnenie smerujúce k zaplateniu kúpnej ceny, tak v zhode
so závermi okresného súdu a s prihliadnutím na výšku kúpnej ceny krajský súd konštatuje, že takouto
lehotou je v prejednávanom prípade doba max. 10 dní. Uplynutím tejto doby sa žalovaný v rade 2/ dostal
do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi. Pre posúdenie otázky povinnosti
žalovaného v rade 2/ platiť žalobcovi požadované úroky z omeškania je výlučne rozhodujúca okolnosť,
či sa žalovaný v rade 2/ dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu v zmysle ust. § 517
Občianskeho zákonníka. Krajský súd uzavrel, že lehota bez zbytočného odkladu, v ktorej mal žalovaný
v rade 2/ plniť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru, je v prejednávanom prípade lehota v dĺžke max.
10 dní. Ak bol tovar dodaný ku dňu 16.10.2010, resp. ku dňu 06.11.2010, tak po uplynutí lehoty 10
dní sa žalovaný v rade 2/ dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Právo veriteľa v
prípade omeškania s plnením peňažného záväzku požadovať od dlžníka úroky z omeškania je právom,
ktoré veriteľovi vzniká priamo zo zákona. Na vznik tohto práva nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka
akýmkoľvek spôsobom upomínal alebo ho vyzýval na poskytnutie plnenia. Neobstojí preto odvolacia
námietka žalovaného v rade 2/, že ho žalobca pred dátumom 03.10.2013 na dlh neupozornil a ani
mu nezaslal výzvu na úhradu, resp. faktúru. Krajský súd sa ohľadom tejto skutočnosti stotožnil so
záverom okresného súdu, ktorý obranu o predčasnom uplatnení nároku zo strany žalobcu nepovažoval
za dôvodnú, nakoľko medzi účastníkmi nebola dohoda, ktorá by pre splatnosť kúpnej ceny vyžadovala
doručenie výzvy alebo faktúry zo strany žalobcu. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného v rade 2/, že až na
pojednávaní dňa 03.10.2013 sa dozvedel o svojom záväzku. Samotný žalovaný v rade 2/ na výsluchu
pred okresným súdom dňa 03.10.2013 uviedol, že bol zo strany žalobcu ohľadom dlhu kontaktovaný
asi 2 - 3 roky dozadu a povedal, že ak je niečo dlžný, tak to zaplatí. Tým žalovaný v rade 2/ jednak
potvrdil, že bol zo strany žalobcu vyzývaný na poskytnutie plnenia a jednak spochybnil tiež svoje tvrdenie
o tom, že by o dlhu až do pojednávania ku dňu 03.10.2013 nemal vedomosť. Krajský súd tak konštatoval
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 09.11.2011
až do dňa vykonania dvoch čiastočných úhrad zo strany žalovaného v rade 2/. V napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného v rade 2/ zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania preto krajský súd napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný v rade 2/ v podanom odvolaní napadol tiež výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu
bola uložená povinnosť náhrady trov prvostupňového konania žalobcovi. Pre rozhodnutie o trovách
prvostupňového konania je podstatné posúdenie otázky, ktorý z účastníkov mal v zmysle ust. § 142
ods. 1 OSP úspech vo veci. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnému zastaveniu konania v časti o
zaplatenie pôvodne požadovanej istiny vo výške 432,86 Eur, je potrebné zaoberať sa tiež otázkou, či



žaloba bola podaná dôvodne a či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Otázku,
či bola žaloba podaná dôvodne, je potrebné posudzovať z hľadiska procesného, teda z hľadiska vzťahu
výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného
nároku alebo nie. Žalovaný v rade 2/ istinu uhradil v dvoch splátkach po tom, ako bolo právoplatne
rozhodnuté o jeho vstupe do konania na strane žalovaného. Okresný súd potom o náhrade trov konania
vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ rozhodol správne, ak dospel podľa ust. § 146 ods. 2 OSP k záveru,
že zastavenie konania v časti istiny zavinil žalovaný v rade 2/, ktorý žalobcom požadovanú istinu zaplatil
až po začatí konania. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, teda v časti nároku na zaplatenie úroku z
omeškania, bol žalobca úspešný, a preto mu patrí právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
OSP voči žalovanému v rade 2/ ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný v rade 2/ v odvolaní spochybnil aj rozsah priznanej náhrady trov konania. Čo sa týka úkonu
právnej služby prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, podľa názoru krajského súdu sa pri rozšírení
okruhu účastníkov v priebehu súdneho konania o ďalšieho žalovaného jedná o úkon, smerujúci k
uplatneniu nároku účastníka v súdnom konaní, teda o úkon, ktorý je rovnocenný s podaním žaloby
vo veci samej. Takémuto úkonu potom nevyhnutne musí predchádzať príprava a prevzatie zastúpenia
právnym zástupcom. Rovnako neobstojí námietka žalovaného v rade 2/ vo vzťahu k úkonu právnej
služby - čiastočné späťvzatie a vyjadrenie ku konaniu. Toto podanie bolo právnym zástupcom žalobcu
vypracované dňa 12.05.2014. Z časového hľadiska právne predpisy neurčujú, v akej lehote je potrebné
zo strany účastníka konania reagovať na skutočnosť, že došlo k čiastočnému uspokojeniu jeho nároku
uplatneného v súdnom konaní. Samotný žalovaný v rade 2/ v podanom odvolaní uviedol, že žalobca
mohol písomný úkon čiastočného späťvzatia návrhu uskutočniť podstatne skôr a uplatnený úkon právnej
služby tak spochybnil len z dôvodu, že k nemu došlo tesne pred pojednávaním nariadeným vo veci.
Pre posúdenie dôvodnosti priznania odmeny za takýto úkon právnej služby je relevantné zaoberať sa
len otázkou, či sa v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb jedná
o písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej a či sa podľa § 142
ods. 1 OSP jedná o náklady potrebné na účelné uplatňovanie práva žalobcu. Úkon späťvzatia žaloby
v zaplatenej časti istiny tieto požiadavky spĺňa a okolnosť, kedy k tomuto úkonu došlo, nie je v danom
prípade podstatná. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že týmto úkonom žalobca len reagoval na úhradu
istiny žalovaným v rade 2/, ktorý svoj dlh voči žalobcovi plnil až v priebehu súdneho konania. Krajský súd
tak nezistil opodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného v rade 2/ ani vo vzťahu k ním napadnutému
výroku o povinnosti žalovaného v rade 2/ nahradiť trovy prvostupňového konania žalobcovi.

V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219
ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil
žalovanému v rade 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, ako aj v napadnutom výroku o
povinnosti žalovaného v rade 2/ nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania.

V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajský súd pre úplnosť poukazuje i na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého „odvolací súd,
ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú
argumentáciu.“

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods.
1 OSP a § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému
bola priznaná náhrada včas uplatnených a vyčíslených trov odvolacieho konania, a to trov právneho
zastúpenia, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu. Právny zástupca žalobcu uplatnil
odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 31,54 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, teda odmenu, ktorá
bola počítaná z tarifnej hodnoty predmetu konania pred súdom prvého stupňa vo výške 432,86 Eur s
príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je pritom napadnutý výrok o povinnosti žalovaného v
rade 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania za časové obdobie, ktoré je vymedzené dobou do ukončenia
omeškania ku dňu úhrady istiny žalovaným v rade 2/. Základom pre výpočet tarifnej hodnoty v odvolacom



konaní je tak výška peňažného plnenia, ktoré je predmetom odvolacieho konania a ktorá zodpovedá
vyčíslenému úroku z omeškania. Úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, vyčíslený za obdobie od
09.11.2011 do 01.01.2014 zo sumy 232,86 Eur, zodpovedá sume 46,32 Eur a úrok z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 200,- Eur, vyčíslený za obdobie od 09.11.2014 do 14.01.2014, zodpovedá sume
40,44 Eur. Základom pre výpočet odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb v odvolacom
konaní je tak tarifná hodnota odvolacej veci určená sumou 86,76 Eur, a teda tarifná odmena za 1 úkon
právnej služby podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky zodpovedá sume 16,60 Eur. Žalobcovi preto bola
priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby
vo výške 16,60 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur, teda spolu 24,64 Eur, ktoré je žalovaný v rade
2/ povinný nahradiť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 OSP) na účet
právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 20Cb/41/2012

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)