Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242876 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: JUDr. Gabriele Bednárovej, s miestom podnikania Antona Bernoláka 2135/7, 010 01 Žilina, IČO: 37 246 909, zastúpenej zástupcom JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, v konaní o zaplatenie 3.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/86/2012-73 zo dňa 1. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/86/2012-73 zo dňa 1. októbra 2013 p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 237,10 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalovanej JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 544 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 10.12.2010 Zmluvu o pripojení č. A5368273 a zároveň Dodatok k tejto Zmluve podľa ustanovenia § 43 a nasl. ustanovenia zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa tejto zmluvy žalobca ako poskytovateľ verejnej telekomunikačnej služby sa zaviazal žalovanej ako účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Rozsah a podmienky služieb poskytovaných zo strany žalobcu vyplývali primárne z dojednania o poskytovaní účastníckeho programu označeného ako „Biznis 300 Extra“, pričom charakteristika žalovanou zvoleného účastníckeho programu vyplývala z ustanovenia článku 1. bod 1.1 Dodatku: „konkrétne sa jedná o volania do SK/CZ sietí, ktoré budú bezplatné potom, čo objem volaní do SK/CZ sietí bude v systéme spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ocenený v rámci jedného zúčtovacieho obdobia na základe príslušnej tarify stanovenej pre uvedený účastnícky program sumou 55 Eur“. Predmetom Dodatku k Zmluve o pripojení bolo vymedzenie zásad správneho užívania služieb pre účastnícky program Biznis 300 Extra. Podľa článku 1. bod 1.1 Dodatku, účelom dojednania týchto zásad bolo predchádzanie zneužívania služieb poskytovaných v rámci predmetného účastníckeho programu alebo ich užívania v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zmluvou. Predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej v článku 1. bod 1.3 Dodatku v dôsledku žalobcom tvrdeného porušenia povinnosti zo strany žalovanej, vyplývajúcej jej z ustanovenia článku 1. bod 1.1 písmeno f) Dodatku. K porušeniu článku 1. bod 1.1 písmeno f) Dodatku zo strany žalovanej malo dôjsť tým konaním žalovanej, že za obdobie od 12.12.2010 do 31.12.2010 pretelefonovala takmer 7 tisíc minút a za obdobie od 1.1.2011 do 20.1.2011 pretelefonovala takmer 4,5 tisíc minút, čo bolo od 12.12.2010 do 20.1.2011 spolu 11.500 minút, pričom priemer volaní ostatných zákazníkov užívajúcich rovnaký účastnícky program bol v decembri 2010 594 minút a v januári 2011 644 minút. Okresný súd poukázal na ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že z hľadiska formy zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a z hľadiska obsahových náležitostí musí v nej byť určená a) zabezpečovaná povinnosť a b) výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia. Bola splnená písomná forma dojednania o zmluvnej pokute, ktorá bola súčasťou písomného Dodatku k Zmluve o pripojení č. A5368273 zo dňa 10.12.2010 podpísaného obidvoma zmluvnými stranami. Z dojednania vyplynula jednoznačná dohoda zmluvných strán o výške zmluvnej pokuty určenej pevnou sumou 3.000 Eur pre prípad každého jednotlivého porušenia zabezpečenej povinnosti. Okresný súd sa zaoberal otázkou, či zo strany účastníkov došlo k dostatočne určitému vymedzeniu povinnosti, ktorej splnenie mala zmluvná povinnosť zabezpečiť. Rozsah povinností, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou podľa článku 1. bod 1.3 Dodatku, bol špecifikovaný v článku 1. bod 1.1 písmeno b), c), d), e) a f) Dodatku, pričom vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k prejednávanej veci malo relevanciu len dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanej z článku 1. bod 1.1 písmeno f) Dodatku. V zmysle článku 1. bod 1.1 písmeno f) Dodatku zmluvné strany vymedzili zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť nasledovne: „V prípade, že je v prípade niektorého z plnení tvoriaceho súčasť Služieb cena stanovená takým spôsobom, že jej výška je nemenná bez ohľadu na rozsah tohto plnenia, ktorý účastník počas jedného zúčtovacieho obdobia (alebo iného časového úseku) skutočne využije, pri užívaní tohto plnenia je účastník povinný využívať toto plnenie primerane. Povinnosť dodržiavať kritérium primeranosti nie je stanovením presného časového ani objemového limitu využívania daného plnenia. Kritérium primeranosti využívania predmetného plnenia prostredníctvom konkrétneho pripojenia (SIM karta) účastníkom, sa určuje v závislosti od priemernej miery využívania toho istého plnenia inými účastníkmi Služieb, ktorí majú právo užívať predmetné plnenie prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet). Využívanie predmetného plnenia účastníkom prostredníctvom konkrétneho pripojenia (S1M karty) bude považované za neprimerané vtedy, ak bude podstatne prevyšovať priemernú mieru využívania tohto plnenia inými účastníkmi prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet), pričom priemerná miera využívania dotknutého plnenia inými účastníkmi sa vypočíta počas prvých troch mesiacov poskytovania predmetného plnenia spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (akémukoľvek účastníkovi) z aktuálneho zúčtovacieho obdobia (t.j. z toho, v ktorom sa priemernosť užívania plnenia skúma) a počas ďalších zúčtovacích období sa priemerná miera využívania Služby vypočíta z posledných troch zúčtovacích období predchádzajúcich skúmanému zúčtovaciemu obdobiu (v prípade, že v danom plnení hrá obdobnú úlohu ako zúčtovacie obdobie iný časový úsek, platí uvedené obdobne pre tento iný časový úsek)“. Predmetné zmluvné dojednanie podľa názoru okresného súdu používalo neurčité pojmy ako „povinnosť využívať plnenie primerane“ alebo „podstatné prevýšenie priemernej miery využívania služieb“, a to bez toho, aby bolo špecifikované, čo sa rozumie predovšetkým podstatným prevýšením priemernej miery využívania rovnakého plnenia inými účastníkmi, v nadväznosti na čo sa stáva neurčitým pojmom aj primeranosť využívania plnenia, hoci v ďalšom je vymedzený spôsob výpočtu priemernej miery využívania plnenia inými účastníkmi. Podľa záveru okresného súdu, ak sa dojednanie zmluvnej pokuty viaže na určité kvalifikované porušenie zmluvnej povinnosti (konkrétne v pomeroch prejednávanej veci „podstatné prevýšenie priemernej miery využívania tohto plnenia inými účastníkmi prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet)“, bolo nevyhnutne potrebné v záujme naplnenia požiadavky určitosti dojednania zabezpečovanej povinnosti určiť, čo sa rozumie takýmto spôsobom porušenia zmluvnej povinnosti. V dojednaní účastníkov obsiahnutom v článku 1. bod 1.1 písmeno f) Dodatku, prípadne v nadväzujúcich ustanoveniach absentovalo definovanie (špecifikovanie) kritéria primeranosti využívania plnenia zo strany žalovanej, najmä, ak sa priamo v texte uvádza, že „povinnosť dodržiavať kritérium primeranosti nie je stanovením presného časového ani objemového limitu využívania daného plnenia“, pričom neprimeranosť využívania plnenia je viazaná na neurčitý pojem „podstatného prevýšenia“ priemernej miery využívania rovnakého plnenia inými účastníkmi. Určitosť vymedzenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou podľa názoru okresného súdu súvisí aj s otázkou právnej istoty zmluvných strán, ktorým musí byť už v čase dojednania zmluvnej pokuty zrejmé, aké konkrétne konanie bude považované za porušenie zmluvnej povinnosti a založí nárok druhej zmluvnej strany na uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty. V prejednávanej veci bolo plnenie zabezpečovanej povinnosti žalovanej závislé od správania iných subjektov, ktoré za rovnakých podmienok ako žalovaná vstúpili do zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o pripojení dňa 10.12.2010 žalovaná, ale ani samotný žalobca, v prospech koho bola zmluvná pokuta dojednaná, nemali vedomosť o tom, aký spôsob využívania dojednaných služieb zo strany žalovanej bude možné kvalifikovať ako porušenie článku 1 bod 1.1 písmeno f) Dodatku. Okresný súd sa stotožnil s námietkou žalovanej a dospel k záveru, že dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v článku 1. bod 1.3 Dodatku je v posudzovanej časti (§ 41 Občianskeho zákonníka) zabezpečenia zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku 1. bod 1.1 písmeno f) Dodatku absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti, pretože neobsahovala dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou v prípade jej porušenia, a z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom k tomuto názoru potom okresný súd nezistil ako relevantné zaoberať sa námietkou žalovanej, ktorá sa týkala neprimeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Vo vzťahu k aplikácii dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku okresný súd uviedol, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je sankcionovaný neplatnosťou právneho úkonu, pričom rozpor so zásadami poctivého obchodného styku znamená, že dochádza k odopretiu súdnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z dôvodu, že vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako obchodno-právny, tak prednosť v prejedávanej veci by podľa názoru okresného súdu mala špeciálna právna úprava vyplývajúca z ust. § 265 Obchodného zákonníka, avšak len v tom prípade, pokiaľ by nebolo skonštatované neplatné dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd však skonštatoval, že dojednanie čl. 1. bod 1.1 písm. f) Dodatku je absolútne neplatné z dôvodu neurčitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a pre takúto absolútnu neplatnosť potom nebolo možné ani aplikovať ust. § 265 Obchodného zákonníka, u ktorého je zákonným predpokladom platnosť právneho úkonu, pri ktorom sa len odoprie súdna ochrana pri výkone práva. Okresný súd ďalej uviedol, že aplikácia ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tu nebola na mieste, pretože žalovaná v zmluvnom vzťahu so žalobcom nevystupovala v postavení spotrebiteľa, ale ako fyzická osoba - podnikateľ a podľa jej vlastného tvrdenia služby poskytované žalobcom používala v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti. Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania okresný súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že žalovanej ako úspešnej účastníčke súdneho konania bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil so záverom okresného súdu. Uviedol, že žalovaná porušila svoju povinnosť upravenú v čl. 1. bod 1.1 písm. f) Dodatku, a to, keď za obdobie od 12.12.2010 do 31.12.2010 pretelefonovala takmer 4,5 tisíc minút, čo bolo od 12.12.2010 do 20.01.2011 spolu 11.500 minút. Priemer ostatných volaní zákazníkov bol v decembri 2010, 594 minút a v januári 2011, 644 minút. Z výpisov hovorov a volaní žalovanej pritom jasne vyplynulo, že žalovaná využívala SIM kartu takmer výlučne na volania do siete T-Mobile GSM. Na základe skutočnosti, že žalovaná telefonovala priemerne 6 hodín denne a od 12.01.2011 súčasne v ten istý čas uskutočňovala hovory z telefónneho čísla, ktoré bolo predmetom zmluvy, na viacero telefónnych čísiel v sieti T-Mobile GSM, nepovažoval žalobca využívanie ním poskytovaných služieb zo strany žalovanej za korektné, pričom mal za to, že konanie žalovanej bolo účelové a v značnom rozpore so zásadami správneho a primeraného využívania poskytovaných služieb, na ktorých užívanie sa zaviazala. Žalobca ďalej poukázal, že dostatočne mal vyšpecifikovaný svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 Eur spolu s príslušenstvom. Zdôraznil, že zmluvná pokuta vo výške 3.000 Eur bola dojednaná platne, a to na základe slobodnej a vážnej vôle, ktorú žalovaná prejavila, keď sa rozhodla uzatvoriť Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 10.12.2010. Žalovaná porušila povinnosť, na ktorú sa zaviazala podľa čl. 1. bod 1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení, a síce povinnosť, že v prípade plnenia, kde je cena služieb stanovená nemenne bez ohľadu a rozsah plnenia, ktoré účastník jedného zúčtovacieho obdobia skutočne využije, je pri užívaní tohto plnenia účastník povinný ho využívať primerane. Bez ohľadu na skutočnosť, či bol alebo nebol stanovený presný limit alebo objem využívania daného plnenia, sa žalovaná zaviazala dodržiavať záväzky jej vyplývajúce z vykonaného právneho úkonu, a teda jej vznikla povinnosť dodržiavať kritérium primeranosti využívania poskytovaných služieb. Uvedené kritérium primeranosti využívania predmetného plnenia sa určuje v závislosti od priemernej miery využívania toho istého plnenia inými účastníkmi služieb, ktorí majú právo užívať takéto plnenie prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet). Žalovaná porušila svoje povinnosti upravené v čl. 1. bod 1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení, keď za obdobie od 12.12.2010 do 31.12.2010 pretelefonovala takmer 7 tisíc minút, za obdobie od 01.01.2011 do 20.01.2011 pretelefonovala 4,5 tisíc minút, čo bolo od 12.12.2010 do 20.01.2011 spolu 11.500 minút, pričom volania ostatných zákazníkov boli v decembri 2010 v priemere na jedného zákazníka 594 minút/mesačne a v januári 2011 644 minút/mesačne. Žalobca zdôraznil, že žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná, a ani zo strany žalobcu nútená uzavrieť Zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k nej, v ktorom zmluvné strany špecifikovali „Zásady správneho užívania služieb pre účastnícky program Biznis 300 Extra“. Žalovaná zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k nej si riadne a zrozumiteľne prečítala a s obsahom uvedených dokumentov súhlasila, čo potvrdila aj svojim vlastnoručným podpisom na týchto dokumentoch. Žalobca poukázal na vzdelanie žalovanej, na jej odbornú spôsobilosť a mal za to, že ak sa žalovanej zdali ustanovenia týchto dokumentov nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, tak nemala takúto Zmluvu o pripojení a Dodatok k nej podpísať, resp. mala trvať na ich spresnení, toto však nevykonala. Žalovaná sa ani nesnažila zistiť priemernú mieru využívania toho istého plnenia inými účastníkmi služieb, k čomu jej nič nebránilo, aby takto postupovala, naopak žalovaná len tvrdila, že nemala faktickú možnosť zistiť priemernú mieru využívania rovnakého plnenia inými účastníkmi. Žalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je predčasné, vydané na základe nesprávneho skutkového zistenia, nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nie postup žalobcu, ale žalovanej bol v rozpore s dobrými mravmi, pretože plnenia poskytované žalobcom využívala v rozpore, ako so Zmluvou o pripojení, tak aj v rozpore s Dodatkom k nej, a v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, čím spôsobila, že žalobca pristúpil k prerušeniu poskytovaných služieb žalovanej, a uplatnil si voči žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Eur ako sankciu za hrubé porušenie jej povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu. Žalobca mal za to, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu spochybňuje samotný inštitút zmluvnej pokuty ako platný právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/148/2011 zo dňa 31.05.2011 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15.06.2011. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania s upovedomením o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na e-mailovú adresu [email protected]. Žalovaná sa stotožnila so záverom okresného súdu o neplatnosti zmluvného dojednania uvedeného v čl. 1. bod 1.1 písm. f) Dodatku zo dňa 10.12.2010 podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v hrubom rozpore s dobrými mravmi ponúkať službu s tvrdením, že ide o bezplatné volania do všetkých sietí za max. cenu 55 Eur mesačne a následne túto službu obmedziť neurčitým a nezrozumiteľným spôsobom, ktorý žalovaná ako účastník zmluvného vzťahu nemala možnosť zistiť ani ovplyvniť. Žalovaná poukázala, že dotazovala sa otázkou, či s týmto paušálom môže volať aj niekoľko hodín denne, na čo jej bolo odpovedané, že samozrejme, a tak uvedenú skutočnosť spôsobil práve „žalobca“, a preto nemôže ísť v žiadnom prípade na ťarchu žalovanej. Pokiaľ samotný predajca žalobcu nevie, čo ponúka, tak takýto postup nemôže ísť na ujmu zákazníka. Žalovaná poukázala na to, že sa snažila zistiť priemernú mieru využitia paušálu inými účastníkmi, a to na pobočke v Žiline v AUPARKU a tiež v nákupnom centre DUBEŇ, pričom ani jeden z predajcov jej nedokázal takúto informáciu poskytnúť. Rovnako ani webová stránka žalobcu takúto informáciu neposkytuje. Žalovaná poukázala na to, že žalobcovi písala list, aby preukázal priemernú mieru využitia paušálu ostatnými užívateľmi, pričom k uvedenému sa do dnešného dňa žalobca nevyjadril. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal priemer ostatných volaní zákazníkov v mesiaci december 2010 a január 2011. Pokiaľ žalobca ponúka určitý paušál ako neobmedzený, nebolo možné ho následne obmedziť jeho využitím ostatnými zákazníkmi, čo bol údaj, ktorý žalovaná objektívne nemá ako zistiť. Ak žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ako aj Krajského súdu v Prešove, tieto nie je možné aplikovať na daný konkrétny prípad, pretože sú založené na iných skutkových a právnych okolnostiach. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.9.2010, sp. zn. 9Co/312/2010. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/2/2014-109 zo dňa 11.03.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 01.04.2014 na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, so závermi vyslovenými okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj so skutkovými a právnymi zhodnoteniami, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na jeho dôvody. K úplnosti je potrebné dodať, že pokiaľ sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak nie je potrebné ani žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Je postačujúce, pokiaľ sám odkáže na toto odôvodnenie a len k zvýrazneniu správnosti napadnutého rozhodnutia je možné uviesť okolnosti zdôrazňujúce správnosť prvostupňového rozhodnutia. Takýto postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005 vyplýva, že ak v odvolacom konaní súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. Z predmetu sporu nepochybne vyplynulo, že žalobca uplatnil proti žalovanej zmluvnú pokutu s tvrdením porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou, ktorá bola upravená v čl. 1. bodu 1.1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273, keď za obdobie od 12.12.2010 do 31.12.2010 žalovaná prevolala takmer 7.000 minút a za obdobie od 01.01.2011 do 21.01.2011 prevolala takmer 4.500 minút, t.j. od 12.12.2010 do 20.01.2011 žalovaná prevolala spolu 11.500 minút, pričom priemer volaní ostatných zákazníkov v mesiaci december 2010 predstavoval 594 minút a v mesiaci január 2011 644 minút. Takýmto skutkovým vyjadrením vymedzil žalobca uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Eur spolu s príslušenstvom s poukazom na čl. 1. bodu 1.3 uzavretého Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273, v zmysle ktorého článku žalobcovi v prípade porušenia niektorej z povinností uvedených v písm. b), c), d), e), f) bodu 1.1 týchto zásad vzniká voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000 Eur, a to za každé jednotlivé porušenie tejto povinnosti. Dodatok bol uzavretý 10. decembra 2010 a s rovnakým dátumom bola uzavretá aj Zmluva o pripojení č. A5368273, v ktorom zmluvnom vzťahu žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ. Vzhľadom k charakteru zmluvných strán okresný súd správne aplikoval Obchodný zákonník ako hmotné právo v spojení s Občianskym zákonníkom, a to pri posudzovaní žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty podľa ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 Občianskeho zákonníka. Pre vyhodnotenie žalobcovho nároku, ktorý uplatňoval zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti upravenej v čl. 1. bod 1.1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273, krajský súd považoval za potrebné zacitovať celé znenie dotknutého ustanovenia i napriek tomu, že bolo obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, aby bolo možné sa vysporiadať s odvolacími dôvodmi žalobcu o ním tvrdenej určitosti zmluvnej povinnosti, za nedodržanie ktorej uplatňoval zmluvnú pokutu. Z Čl. 1. bodu 1.1 písm. f) uzavretého Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273 vyplynulo ...„v prípade, že je v prípade niektorého z plnení tvoriaceho súčasť Služieb cena stanovená takým spôsobom, že jej výška je nemenná bez ohľadu na rozsah tohto plnenia, ktorý Účastník počas jedného zúčtovacieho obdobia (alebo iného časového úseku) skutočne využije, pri užívaní tohto plnenia je účastník povinný využívať toto plnenie primerane. Povinnosť dodržiavať kritérium primeranosti nie je stanovením presného časového ani objemového limitu využívania daného plnenia. Kritérium primeranosti využívania predmetného plnenia prostredníctvom konkrétneho pripojenia (SIM karta) účastníkom sa určuje v závislosti od priemernej miery využívania toho istého plnenia inými účastníkmi Služieb, ktorí majú právo užívať predmetné plnenie prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet). Využívanie predmetného plnenia účastníkom prostredníctvom konkrétneho pripojenia (SIM karty) bude považované za neprimerané vtedy, ak bude podstatne prevyšovať priemernú mieru využívania tohto plnenia inými účastníkmi toho istého plnenia prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet), pričom priemerná miera využívania dotknutého plnenia inými účastníkmi sa vypočítava počas prvých troch mesiacov poskytovania predmetného plnenia spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (akémukoľvek účastníkovi) z aktuálneho zúčtovacieho obdobia (t.j. z toho, v ktorom sa primeranosť užívania plnenia skúma) a počas ďalších zúčtovacích období sa priemerná miera využívania Služby vypočítava z posledných troch zúčtovacích období predchádzajúcich skúmanému zúčtovaciemu obdobiu (v prípade, že v danom plnení hrá obdobnú úlohu ako zúčtovacie obdobie iný časový úsek, platí uvedené obdobne pre tento iný časový úsek)“. Je nepochybné, že zmluvná pokuta je hmotno-právnym zabezpečovacím inštitútom. K tomu, aby splnila svoju funkciu, t.j. zabezpečila plnenie (splnenie) zmluvnej povinnosti zmluvnou stranou, ktorá povinnosť prevzala, sa vyžaduje, aby bola táto zmluvná povinnosť dojednaná určito, zrozumiteľne, nezameniteľne tak, aby obidvom zmluvným stranám bolo zrejmé, aké neplnenie zmluvnej povinnosti bude postihnuté zmluvnou pokutou. Zmluvná povinnosť musí byť koncipovaná tak, aby jej splnenie bolo „v moci“ tej zmluvnej strany, ktorej je uložená, t.j. aby jej splnenie mala možnosť ovplyvniť zmluvná strana, ktorej sa ukladá zmluvná povinnosť. Okresný súd správne skonštatoval, že pre vymedzenú zmluvnú povinnosť v čl. 1. bodu 1.1 písm. f) uzavretého Dodatku sú použité neurčité pojmy vyjadrením, že povinnosť dodržiavať kritérium primeranosti nie je stanovením presného časového ani objemového limitu využívania daného plnenia a ďalej vyjadrením, že za neprimerané bude považované také využívanie predmetného plnenia účastníkom prostredníctvom konkrétneho pripojenia SIM karty, ak bude podstatne prevyšovať priemernú mieru využívania tohto plnenia inými účastníkmi toho istého plnenia prostredníctvom im pridelených pripojení (SIM kariet). Správne skonštatoval okresný súd, že pre zmluvnú pokutu sa vyžaduje písomná forma jej dojednania. Práve zákonná požiadavka písomnosti vyžaduje, že zmluvná povinnosť, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou, musí byť priamo poznateľná z textu listiny. Túto poznateľnosť, určitosť však neposkytol čl. 1. bodu 1.1. písm. f) uzavretého Dodatku, keďže splnenie zmluvnej povinnosti žalovanou bolo závislé od neurčito vymedzených kritérií, stojacich mimo jej dispozície, ktorých splnenie, dodržanie žalovaná nemohla ovplyvniť. Zmluvná pokuta sa dojednaná za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorá sa ukladá zmluvnej strane. Táto zmluvná povinnosť v danom prípade nemôže závisieť od neistých podmienok, nevyjadrených konkrétnych kritérií využívania služieb v ich rozsahu inými zmluvnými partnermi. Plnenie zmluvnej povinnosti, za ktorú sa dojednáva zmluvná pokuta, je a musí byť vždy adresné vo vzťahu k tej zmluvnej strane, od ktorej sa vyžaduje splnenie tejto zmluvnej povinnosti a v konečnom dôsledku takéto splnenie vymedzenej zmluvnej povinnosti musí ovplyvniť zmluvná strana, ktorej sa táto povinnosť ukladá. Zmluvná povinnosť uložená zmluvnej strane nemôže byť pri jej splnení alebo nesplnení závislá od iných subjektov, než od zmluvnej strany, ktorej je povinnosť uložená. V opačnom prípade by zmluvná pokuta stratila svoju adresnosť a určitosť tak, ako to bolo aj v prípade čl. 1. bodu 1.1 písm. f) uzavretého Dodatku. Obmedzenia, ktoré vyjadril žalobca v čl. 1. bodu 1.1 písm. f) uzavretého Dodatku, v súvislosti s uloženou zmluvnou povinnosťou žalovanej, neboli určité, boli dané do budúcna, podľa kritérií primeranosti, ktorá nebola stanovením presného časového, ani objemového limitu využívania daného plnenia, t.j. obmedzenia, resp. vyjadrenie zmluvnej povinnosti bolo neisté, neurčité, závislé od okolností, ktoré žalovaná nemohla splniť. V konečnom dôsledku žalobca ani nepreukázal, resp. nepredložil relevantný dôkaz o priemernej výške volaní, od ktorého odvodzoval tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou podľa čl. 1. bodu 1.1. písm. f) uzavretého Dodatku. Nemožno v tejto súvislosti argumentovať vzdelaním, ktoré má žalovaná, keďže žalobca koncipoval tak zmluvu o pripojení, ako aj Dodatok k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273, preto nesie zodpovednosť v prípade vyvolaného súdneho sporu za to, či formulačne dodržal určitosť vyjadrenia zmluvnej povinnosti, pre ktorú dohodol so žalovanou zmluvnú pokutu. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu a v spojení s vyššie uvedenými zhodnoteniami konštatuje neurčité vymedzenie zmluvnej povinnosti, obsiahnuté v čl. 1. bodu 1.1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273, v dôsledku čoho za aplikácie ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatné dojednanie zmluvnej povinnosti. Z uvedeného záveru potom nemohol byť žalobca úspešný pri uplatnenej zmluvnej pokute za takéto neurčité vyjadrenie zmluvnej povinnosti, ktorá mala byť uložená žalovanej v čl. 1. bodu 1.1 písm. f) Dodatku k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A5368273. Krajský súd nezistil relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože na základe úplne zisteného skutkového stavu okresný súd vyvodil vecne správny názor, že žalobcom uplatnená pohľadávka zmluvnej pokuty nemohla byť opodstatnená z titulu neurčitosti vyjadrenej zmluvnej povinnosti, ktorá mala byť zabezpečená zmluvnou pokutou. Okresný súd na správne zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, a to tak Obchodný zákonník, jeho jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu v spojení s Občianskym zákonníkom ako hmotným právom, ktorý z titulu subsidiárnej aplikácie vyjadrenej v ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka bol použiteľný aj v danej sporovej právnej veci. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na súdne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/148/2011 zo dňa 31.05.2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/39/2011 zo dňa 15.06.2011, tak krajský súd uvádza, že tieto neboli aplikovateľné na danú sporovú právnu vec, ktorú bolo potrebné hodnotiť vzhľadom ku konkrétnostiam sporovej veci a kreovaných zmluvných práv a povinností. Nie je možné paušálne závery iných súdnych rozhodnutí použiť na danú sporovú právnu vec, keďže by takýmto postupom neboli vzaté do úvahy osobitnosti, špecifiká a konkrétnosti posudzovanej sporovej právnej veci, čo by bolo zákonite popretím účelu občianskeho súdneho konania. V zmysle zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 3 sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na základe návrhu súdu je pre súd záväzný. Krajský súd poukazuje na toto zákonné ustanovenie v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu, keď poukazoval na iné rozhodnutia všeobecných súdov, v zmysle ktorej zákonnej úpravy nie je súd viazaný takýmito rozhodnutiami a naviac nešlo ani o situáciu vyplývajúcu z ust. § 135 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 05.11.2013 v spojení s podaním zo dňa 09.04.2014 uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 05.11.2013; 1 x 121,16 Eur + 1 x 7,81 Eur režijný paušál, 20% DPH = 25,79 Eur, za úkon účasti na verejnom vyhlásení rozhodnutia dňa 09.04.2014, 1 z tarifnej odmeny = 60,58 Eur (§ 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + 1 x 8,04 Eur režijný paušál, 20% DPH = 13,72 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 237,10 Eur. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. priznané trovy odvolacieho konania je žalobca povinný nahradiť žalovanej v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet zástupcu žalovanej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.