Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/59/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113201208 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113201208.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky A. L., rod. D., nar. X. X. XXXX, trvale bytom D. Z., G. XXX/X, zastúpenej JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, advokátkou so sídlom v Y., G. XX proti odporcovi Ing. W. L., PhD., nar. XX. X. XXXX, bytom Y., G. XXXX/X, zastúpenému Mgr. Miroslavou Dubócziovou, advokátkou so sídlom v Y., K. J. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 15P/15/2013-228 zo dňa 8. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým upravil styk otca s maloletým W., ako aj vo výroku o výživnom, p o t v r d z u j e . V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline po tom, čo rozviedol manželstvo účastníkov a maloletého W. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca platiť výživné na maloletého v sume 120,- eur mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každú párnu sobotu v čase od 9,00 hod. do 17,00 hod. a nasledujúcu nedeľu od 9,00 hod. do 17,00 hod. po dobu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za prítomnosti matky. Pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom vychádzal z ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine, keď pri určení výživného prihliadol na možnosti a schopnosti otca, ako i na potreby maloletého dieťaťa. Pri úprave styku otca s maloletým prvostupňový súd prihliadol na skutočnosť, že maloleté dieťa sa v čase rozhodovania s otcom stretávalo asi jedenkrát mesačne v rozsahu 1 - 2 hodín v prítomnosti matky, a preto rozhodol o prítomnosti matky pri styku otca s dieťaťom po dobu prvých dvoch mesiacov. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľka. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch o výživnom a úprave styku otca s maloletým dieťaťom zrušiť, v tejto časti mu vec vrátiť na ďalšie konanie, poprípade zmeniť a zaviazať otca na výživné v sume 200,- eur mesačne s tým, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod.. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania mala za to, že súd sa vo svojom rozhodnutí nevyporiadal so všetkými právnymi otázkami, skutkovými okolnosťami a argumentáciou navrhovateľky, týkajúcich sa odôvodnených potrieb maloletého, nákladov potrebných na zabezpečenie jeho bežnej výživy, zdravotnej starostlivosti, ako i zvýšených nákladov, týkajúcich sa jeho socializácie. Otec maloletého okrem predbežným opatrením určeného výživného vo výške 80,- eur žiadnym iným spôsobom neprispel na výživu a potreby maloletého dieťaťa. Súd nedostatočným spôsobom zohľadnil, že okrem vyživovacej povinnosti sa u maloletého za bežné náklady musia považovať aj náklady na zabezpečenie liečby, lieky, ktorých špecifikáciu matka v konaní preukazovala, zabezpečenie zdravotných topánok, ortopedickej obuvi a pod.. K odvolaniu pripojila i vyčíslenie nákladov spojených s kúpeľnou liečbou. Taktiež pri rozhodovaní o úprave styku súd nezohľadnil okolnosti na strane maloletého, najmä vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu a dennému režimu. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého, ale najmä na jeho slabú komunikáciu žiadala aj v tejto časti potom napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmeniť. Odporca vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdiť. Akékoľvek tvrdenia navrhovateľky o vyššom príjme odporcu sa nezakladajú na pravde, pretože čistý príjem odporcu nie je fixný, ale pohyblivý, pretože ako vysokoškolskému pedagógovi sa tento rozsah mení s poukazom na rozvrh hodín pre študentov v tom ktorom semestri. Výživné vo výške 120,- eur mesačne v plnom rozsahu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého aj s prihliadnutím na možnosti a schopnosti odporcu. Nie je pravdou, že iba navrhovateľka uhrádza sama všetky náklady na zdravotné pomôcky pre maloletého, lebo i jemu záleží na zdravotnom stave syna a vždy keď bolo treba, navrhovateľka požiadala a finančnú pomoc na zdravotnú starostlivosť, tak odporca prejavil ochotu a nikdy neodmietol pomoc pre svoje dieťa. Keďže bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti, tak si musel zakúpiť aj nové vybavenie a i napriek tomu žije veľmi skromným spôsobom života, nemá žiadne luxusné veci, nedopraje si ani žiadne dovolenky. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým upravil styk otca s maloletým a v tejto časti žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend od piatku 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. bez prítomnosti matky, lebo je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa ak jeden z rodičov nemôže stráviť nerušene žiaden víkend v roku s maloletým dieťaťom. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutých častiach podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v napadnutých častiach, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Výživné vo výške 120,- eur mesačne pre dieťa vo fyzickom veku 4 rokov je i podľa názoru odvolacieho súdu primerané, pričom zohľadňuje i zdravotné problémy a s tým spojené náklady maloletého, tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. V priebehu odvolacieho konania neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynul iný príjem otca, než aký konštatoval prvostupňový súd, a preto ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol. Správne postupoval prvostupňový súd i pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom, keď prihliadol najmä na fyzický vek dieťaťa a frekvenciu doterajších stretnutí otca s maloletým, a preto i v tejto časti odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Stretávanie otca s maloletým v rozsahu ako ho určil prvostupňový súd nemôže narušiť pravidelný režim dieťaťa a na druhej strane zároveň umožňuje prehĺbiť citový vzťah medzi otcom a maloletým dieťaťom do budúcna. Každý rodič má právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, ale i tu je spočiatku vždy potrebné prihliadať najmä na vzťahy, ktoré tu boli vytvorené vzájomným spolužitím rodičov, ako i na fyzický vek dieťaťa. Pri zmene týchto okolností (pri zmene pomerov) na strane účastníkov konania môže dôjsť potom i k zmene súdneho rozhodnutia ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V ostatných častiach, pokiaľ bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo išlo o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.