Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214898 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113214898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. S. XXXX, E. H. Z., do plnoletosti zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom a vo veci starostlivosti o maloletú N. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov, matky: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S. XXXX, E. H. Z. a otca: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/151/2013-173 zo dňa 11. februára 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým návrh na zvýšenie výživného pre mal. N. a t. č. plnoletú Z. zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, p o t v r d z u j e . V ostatných častiach odvolaním nenapadnutý p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zamietol návrh na zvýšenie výživného pre mal. N. X. a t. č. už plnoletú Z. X.. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 13P/38/2009-51 zo dňa 21.09.2009) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomere, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Samotná skutočnosť, že deti pokračujú v štúdiu na strednej škole, súd nepovažoval za podstatnú zmenu odôvodňujúcu zvýšenie výživného, keď prihliadol i na tú skutočnosť, že majetkové pomery na strane otca sa prakticky nezmenili. I keď otec je od 01.07.2011 evidovaný ako nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi 118,30 eur je v jeho možnostiach podľa názoru súdu dosahovať príjem, aký dosahoval v čase predchádzajúceho rozhodnutia, lebo okrem práce vo výškach má možnosť si nájsť zamestnanie aspoň formou brigád, tak ako to vyplýva i zo Správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline. Z tohto dôvodu potom zamietol i návrh otca na zníženie výživného. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote matka a t. č. plnoletá Z. X.. Žiadali rozsudok prvostupňového súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd pri rozhodovaní veci neprihliadol na všetky dôležité okolnosti. Odporca, ktorý je dlhodobo nezamestnaný nevie o tabuliach a nástenkách na úrade práce, ani kde sa nachádzajú pracovné ponuky. Argumentoval svojim zdravotným stavom, pričom potvrdil, že raz za čas chodieva na príležitostné fušky a prácu si nastálo hľadať nebude, kým bude mať voči dcéram vyživovaciu povinnosť. Takto sa vyjadriť pred matkou mal. detí pred podaním návrhu na zvýšenie výživného. V priebehu konania previedol všetky svoje nehnuteľnosti darovacou zmluvou na svoju matku M. X. s odôvodnením, že deti od neho nič nedostanú, pričom ani na túto skutočnosť prvostupňový súd neprihliadol. Aj napriek tomu, že odporca sa počas pojednávania vulgárne vyjadroval voči navrhovateľke, ako aj svojím deťom, sudca na tieto nadávky reagoval veľmi zmierlivo a neuložil mu ani poriadkovú pokutu. Po vyhlásení rozsudku odporca čakal na chodbe, aby sa mohol dcére zasmiať do očí a uštedril jej ešte pár vulgárnych nadávok. Už z tohto je zrejmé že odporca nemá záujem o všeobecné blaho svojich detí, pričom nie je vážne chorý a nič mu nebráni nájsť si zamestnanie. Otec vo svojom vyjadrení žiadal odvolanie matky zamietnuť. Kolízny opatrovník poukazujúc na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy návrhu zvýšiť výživné na sumu, ktorú upravila matka na pojednávaní, t.j. 100,- eur, čo je podľa jeho názoru suma primeraná k možnostiam a schopnostiam otca a zohľadňuje potreby dieťaťa. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ išlo o skutkové zistenie, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočnosti a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže ani zo strany odvolateliek neboli v priebehu odvolacieho konania potvrdené také skutočnosti s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou súdu rozhodujúce o novej zmene vyživovacej povinnosti v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je vždy porovnať pomery na strane všetkých účastníkov konania, ktoré tu existovali v čase pôvodného rozhodnutia sa pomermi, ktoré existujú v čase novej úpravy. Súd už v takomto prípade nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ matka poukazovala na tú skutočnosť, že otec sa zbavil svojho nehnuteľného majetku, k tomu je potrebné zdôrazniť, že na túto okolnosť prvostupňový súd neprihliadal a pri rozhodovaní vychádzal z toho, že otcove majetkové pomery sú rovnaké, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia (zrejmé preto mu ani výživné neznížil), a preto ani odvolací súd na túto námietku prihliadnuť nemohol. Rovnako odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na námietku matky týkajúcu sa záujmu otca o primerané zamestnanie, lebo i v tejto časti prvostupňový súd postupoval správne, keď prihliadal na správu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline - pracovisko Kysucké Nové Mesto, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že otec spolupracuje s Úradom práce a pravidelne preukazuje hľadanie zamestnania. Ak matka v ďalšom poukazovala na nedôstojné správanie sa otca v priebehu pojednávania pred prvostupňovým súdom, odvolaciemu súdu v tomto štádiu konania neprislúchalo tieto skutočnosti hodnotiť. Z obsahu zápisnice na pojednávaní vyplynulo, že otec bol upozornený len na tú skutočnosť, aby nezasahoval do výpovedí ostatných účastníkov konania s tým, že v opačnom prípade mu môže byť uložená poriadková pokuta. Ak otec (dajme tak ako to tvrdí matka vo svojom odvolaní), naďalej ju a deti v priebehu konania vulgárne urážal, mala možnosť využiť svoje procesné práva a žiadať napríklad ich doplnením do zápisnice a podobne. V ostatnej časti pokiaľ bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, odvolanie v napadnutej časti zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.