Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219481 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113219481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky: Ing N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, L., právne zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, so sídlom G. X, L. a otca: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 790/13, Žilina, IČO: 47 245 841, o úpravu práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/203/2013-107, zo dňa 31. marca 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi prispievať na výživu mal. X. výživným vo výške 130,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. výživným vo výške 120,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2013 do 31.03.2014 vo výške 275,00 Eur, z r u š u j e . V ostatných častiach p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu ako odvolaním účastníkov nenapadnutý, n e d o t k n u t ý . Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. X. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil prispievať na výživu mal. X. výživným vo výške 80,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2013 a s účinnosťou od 01.02.2014 vo výške 130,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej. Zároveň uložil otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2013 do 31.03.2014 vo výške 275,00 Eur. Umožnil otcovi stretávať sa s mal. X. každý nepárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky maloletej, kde ju po skončení stretnutia odovzdá. Matke uložil maloletú na stretnutie riadne pripraviť. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní pri určovaní výšky výživného prihliadal na odôvodnené potreby maloletej, na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov. Za celé rozhodné obdobie zistil, že matka s maloletou býva v byte so svojou matkou, ktorý je v jej vlastníctve, prispieva na bývanie 165,00 Eur, platí si životnú poistku 10,00 Eur mesačne. Otec bol zamestnaný na dobu neurčitú, pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil dohodou. Od 01.07.2013 poberal dávku v nezamestnanosti, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a dňa 10.02.2014 sa zamestnal. Jeho príjem za mesiac február 2014 bol vo výške 271,13 Eur, avšak neodpracoval celý mesiac a podľa jeho vyjadrenia jeho príjem v čistom bude dosahovať sumu okolo 400,00 Eur mesačne. Býva v rodinnom dome rodičov v nadstavbe, prispieva na bývanie 80,00 Eur, platí si životnú poistku 27,00 Eur, telefón 20,00 Eur. Maloletá od septembra 2013 navštevuje MŠ, kde poplatok je 17,00 Eur, strava okolo 27,00 Eur, plavecký krúžok mesačne stojí 10,00 Eur. Ďalej sa vynakladajú bežné výdavky na stravu, ošatenie. V mesiaci júl, august navštevovala detské jasle, kde matka platila poplatok 90,00 Eur. Navštevuje kardiológa, ktorý doporučil, aby užívala probiotiká, zakupuje ich matka, mesačne okolo 10,00 Eur. V nadväznosti na uvedené okresný súd ustálil výšku výživného od 01.06.2013 na sumu 80,00 Eur mesačne, ale časom, ako sa otec zamestnal, zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 130,00 Eur mesačne, teda od 01.02.2014. V tejto súvislosti prihliadal i na osobnú starostlivosť vynakladanú matkou s tým, že časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza z rodinného prídavku, ktorý poberá v súčasnej dobe vo výške 23,52 Eur. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom a o úprave styku otca s maloletou. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal s tým, že v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu, v ktorom si každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie otec maloletej, čo do výroku, ktorým okresný súd uložil mu povinnosť platiť od 01.02.2014 výživné vo výške 130,00 Eur mesačne. V tejto časti žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby v ostatných častiach odvolací súd ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Poukazoval, že sa od 10.02.2014 zamestnal, jeho čistý príjem je približne 400,00 Eur, teda jeho príjem sa zmenil, avšak na druhej strane sa výdavky dieťaťa nezmenili, rovnako ani pomery na strane matky. Poprel výdavky tvrdené matkou ohľadom zakupovania probiotík, údajne na odporúčanie kardiológa s tým, že tieto skutočnosti matka v konaní nepreukázala a ani súd takýto dôkaz nevykonal, a to ani ohľadne matkou tvrdených výdavkov na bývanie. Pokiaľ i súd uviedol, že časť odôvodnených potrieb dieťaťa matka uhrádza z prídavku na dieťa, ktorý poberá v sume 23,52 Eur, zároveň neuviedol sumu daňového bonusu, ktorý od 01.07.2013 poberá matka dieťaťa v sume 21,43 Eur mesačne. Tiež vytýkal okresnému súdu, že za sumu odpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa ustálil sumu výživného 130,00 Eur mesačne bez toho, aby uviedol rozsah odôvodnených potrieb maloletého 3-ročného dieťaťa, ktoré pre určenie takejto výšky výživného vzal do úvahy. Rozhodnutie súdu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo v prípade určenia výživného na mal. dieťa predstavuje predovšetkým zistenie výšky odôvodnených potrieb dieťaťa, preto nie je možné vychádzať čisto iba zo zárobkových pomerov povinného rodiča neberúc do úvahy odôvodnené potreby dieťaťa a štátne dávky, ktoré štát poskytuje rodičom na účely zabezpečenia výživy dieťaťa a ani príjmy matky. Potreby dieťaťa nikdy nie sú dané možnosťami, schopnosťami povinného rodiča, možnosti, schopnosti rodičov a životná úroveň sú limitujúce vo vzťahu k úrovni zabezpečenia všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Matka v konaní nepreukázala výšku nákladov na bývanie dieťaťa, nepreukázala zvýšené výdavky na lieky pre dieťa, ani voľnočasové aktivity, dokonca ani nevyčíslila náklady na stravu a ošatenie dieťaťa. Vzhľadom na to zastal názor, že súd nezistil rozsah odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, jeho rozhodnutie je svojvoľné a arbitrátne. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedla, že súd pri rozhodovaní plne vychádzal z preukázaných potrieb maloletej. Z výdavkov, ktoré matka musí uhrádzať zo svojho príjmu ako i z príjmov a výdavkov odporcu. Odporca viacnásobne uviedol, že je ochotný dobrovoľne platiť výživné vo výške 100,00 Eur, na druhej strane v podanom odvolaní výdavky začal bezdôvodne spochybňovať, napádať ich. Za nie bez významu považovala, že odporca po tom, čo sa dozvedel o podanom návrhu na súd o určenie výživného, dohodou svojvoľne ukončil pracovný pomer k 30.03.2013. Následne bol od 01.07.2013 do 09.02.2014 nezamestnaný. Takéto konanie označila za čisto účelové konanie odporcu s cieľom zabezpečiť si čo možno najnižšie výživné. Za nezanedbateľné tiež považovala, že odporca zabezpečuje starostlivosť o maloletú iba počas dvoch víkendov v mesiaci, a to v sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Odporca aj keď poukazuje, že nemá dostatok finančných prostriedkov, ihneď po rozvode si zakúpil osobné motorové vozidlo značky Ford Focus. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že odporca je schopný platiť výživné na mal. X. vo výške 150,00 Eur mesačne, žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zaviazal odporcu na platenie takejto výšky výživného. Kolízny opatrovník žiadal rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdiť. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi maloletej prispievať na výživu od 01.02.2014 sumou 130,00 Eur mesačne, nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, skutkovým zisteniam, ku ktorým dospel súd z vykonaného dokazovania a následne ani správnemu právnemu posúdeniu veci. I keď rozsah výživného v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia poskytovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Uvedené zodpovedá aj kritériám pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorí sa na výžive dieťaťa podieľajú parciálne podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Zároveň sa prihliada i na osobnú starostlivosť, vynakladanú tým z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné dieťaťa zahŕňa tak čiastku potrebnú na výživu vo vlastnom zmysle tohto slova, ako i čiastku na uspokojenie hmotných potrieb, ako je šatstvo, obuv dieťaťa, úhrada za užívanie bytu, prostriedky na ďalšie potreby dôležité pre úspešný rozvoj dieťaťa, ako sú potreby pre rozširovanie, prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov, záľub, predškolskú prípravu, prípravu na budúce povolanie, atď.. Miera týchto potrieb je však odstupňovaná, predovšetkým závisí na veku dieťaťa, na zdravotnom stave dieťaťa a pokiaľ schopnosti a možnosti rodičov sú obmedzené, zabezpečujú sa najmä bežné potreby dieťaťa. To znamená, že rozsah vyživovacej povinnosti nie je daný jednotne alebo priemerom stanoveným potrebám detí, ale diferencovane podľa konkrétnej situácie ako u dieťaťa, tak u jeho rodičov. Potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, ktorá je daná zásadne spotrebným charakterom výživného a rozsahom potrieb dieťaťa v tom ktorom veku. V danom prípade je predmetom konania určenie výživného na mal. X., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX. Ide o dieťa vo veku 4 rokov, ktoré navštevuje materskú škôlku, býva v spoločnej domácnosti s matkou a starou matkou v byte, ktorý je vlastníctvom starej matky. Otec tiež býva spolu so svojimi rodičmi. Za február 2014 dosiahol príjem 271,13 Eur, v súčasnosti dosahuje príjem v čistom okolo 400,00 Eur. V nadväznosti na uvedené, s prihliadnutím najmä na vek mal. dieťaťa a skutočnosť, že s pribúdajúcim vekom sa bude meniť výška odôvodnených potrieb dieťaťa a zároveň i výška výživného, ako i skutočnosť, že výživné má spotrebný charakter, ktorého výška je predovšetkým limitovaná výdavkami vynakladanými na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, ktorým určil výživné na mal. X. od 01.02.2014 vo výške 130,00 Eur mesačne na sumu 120,00 Eur mesačne od 01.02.2014 s tým, že táto suma zodpovedá tak odôvodneným potrebám 4- ročného dieťaťa, ako i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Zameškané výživné odvolací súd neurčoval, nakoľko vzhľadom na to, že je určená výška výživného, ako i lehota, od ktorej je otec povinný výživné na mal. X. v tej-ktorej výške platiť, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti zo strany otca nič nebráni v exekučnom konaní ustáliť sumu zameškaného výživného z rozhodnutia o bežnom výživnom i bez samostatného výroku o výške zameškaného výživného. Preto odvolací súd výrok rozsudku okresného súdu o zameškanom výživnom ako závislý výrok od výroku o bežnom výživnom zrušil. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil, výšku výživného od 01.02.2014 určil vo výške 120,00 Eur mesačne. Pokiaľ bola určená výška výživného 80,00 Eur mesačne od 01.06.2014, v tejto časti, ako i v ostatných výrokoch, ktoré odvolaním účastníkov napadnuté neboli, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .