Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219481 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113219481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: Ing. N. G., nar. X. XX. XXXX, bytom L., P. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom L., G. X proti odporcovi: S. G., nar. X. X. XXXX, bytom I. XXX, zastúpený spoločnosťou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o. so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 790/13, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. G., nar. XX. X. XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 30P/203/2013-119 zo dňa 31. 3. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým na čas po rozvode zaviazal odporcu k povinnosti prispievať na výživu maloletej X. výživné vo výške 130,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. na čas po rozvode výživné vo výške 120,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, ostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozviedol manželstvo účastníkov, zároveň maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, odporcu ako otca maloletého dieťaťa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej X. výživné vo výške 130,- eur mesačne, zároveň upravil styk otca dieťaťa s dcérou na každý nepárny týždeň v čase od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme v mieste bydliska, kde ho po ukončení stretnutia odovzdá navrhovateľke späť. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 23, § 24 Zákona o rodine, keď konštatoval, že manželstvo je dlhodobo a vážnym spôsobom narušené. Zároveň podľa § 113 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 25 a § 62, resp. § 75 Zákona o rodine rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Prihliadal pritom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o určení výšky výživného na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie odporca. Podľa jeho názoru súd nedostatočne zistil skutkové okolnosti ohľadom určenia vyživovacej povinnosti odporcu, tieto nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu záveru o skutkovom a právnom stave veci. Odporca namietal súdom určenú výšku výživného na dieťa v sume 130,- eur, ktoré považuje za svojvoľné a neodôvodnené. Od 10. 2. 2014 je jeho čistý príjem okolo 400,- eur, čo vyplynulo aj z ním predloženej výplatnej pásky. Príjem matky, ktorý súd zisťoval, predstavoval okolo 480,- eur mesačne. Popísal náklady, ktoré sú vynakladané u maloletej v súvislosti s návštevou materskej školy, prípadne ďalších aktivít (plavecký krúžok), poprel však výdavky tvrdené matkou ohľadom zakupovania probiotík údajne na odporučenie kardiológa. Dieťa podľa neho nemá žiadne kardiologické, ani iné zdravotné problémy. Dieťa žije v byte s matkou, avšak súd neuviedol, aký rozsah tvrdených výdavkov matkou na bývanie akceptoval ako výdavky dieťaťa. Súd tiež opomenul uviesť sumu daňového bonusu, ktorý od 1. 7. 2013 matka dieťaťa poberá vo výške 21,43 eur mesačne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti potom výrok súdu o povinnosti otca dieťaťa prispievať na výživu sumou 130,- eur mesačne bez vykonaného dokazovania vo vzťahu k potrebám trojročného dieťaťa bez akceptácie možností a schopností obidvoch rodičov a ich finančných a majetkových pomerov, štátnych dávok, ktoré majú slúžiť ako príspevok na zabezpečenie výživy maloletých detí je neakceptovateľný, nakoľko je nezákonný. Výživné na dieťa musí byť určené tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, že táto suma je potrebná len na zabezpečenie potrieb dieťaťa a nie aj potrieb matky, alebo inej tretej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Žiadal preto napadnutý výrok o výške výživného zrušiť a v tejto časti vec vrátiť späť na rozhodnutie prvostupňovému súdu. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu uvedenými v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje za úplné, vecné, pričom nepovažuje za potrebné na nich nič meniť, ani dopĺňať. Na uvedenom závere nič nemení ani obsah podaného odvolania, pretože neobsahuje také nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli niečo meniť na skutkových zisteniach a záveroch rozhodnutia prvostupňového súdu. Súd vychádzal plne z preukázaných potrieb maloletého dieťaťa, výdavkov platených matkou, ako aj príjmov a výdavkov odporcu. Všetky tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania na pojednávaní prvostupňového súdu, na ktorom bol odporca prítomný, mal možnosť sa k nim vyjadriť a zaujať aj následné stanovisko, čo však nevyužil. Sám odporca dokonca viacnásobne uviedol, že je ochotný dobrovoľne platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. V podanom odvolaní však výdavky začal odporca bezdôvodne spochybňovať a napádať ich. Jeho tvrdenia len svedčia o tom, že sa málo zaujíma zdravotný stav svojej dcéry, ktorá absolvovala prvé kardiologické vyšetrenie už 9 dní po svojom narodení. Ani jedenkrát nebol s maloletou X. u lekára a ani o to nikdy neprejavil záujem. Pokiaľ matka poberá prídavok na dieťa a daňový bonus, tieto príspevky sú dávkou štátu pre osobu zabezpečujúcu starostlivosť o maloleté dieťa a nemôžu suplovať povinnosť otca platiť výživné. Odporca by mal v prvom rade platiť výživné a až následne využiť svoje zvyšné finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb s poukazom na to, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Z uvedených dôvodov žiadala navrhovateľka napadnutý výrok v časti výživného ako vecne správny potvrdiť, prípadne ak by odvolací súd dospel k záveru, že odporca je schopný platiť výživné v sume 150,- eur mesačne, žiadala aby odvolací súd v tomto znení rozsudok prvostupňového súdu zmenil. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý výrok rozsudku prvostupňového súdu v zmysle § 220 O.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Z predloženého spisu, preskúmavaného rozsudku, mal odvolací súd preukázané, že prvostupňový súd rozhodoval o rozvode manželstva a zároveň o úprave práv a povinností rodičov k maloletej X. na čas po rozvode manželstva. Rozsudkom č.k. 30P/203/2013-107 rozhodol prvostupňový súd o právach a povinnostiach rodičov k maloletej X. do rozvodu manželstva tak, že maloletú zveril do starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 80,- eur mesačne od 1. 6. 2013 a vo výške 130,- eur mesačne od 1. 2. 2014 k rukám matky maloletej. Výrok o výške výživného bol otcom maloletého dieťaťa napadnutý, pričom o odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 9CoP/53/2014 rozsudkom zo dňa 26. 6. 2014. V tomto konaní zmenil výrok o povinnosti otca platiť výživné tak, že zaviazal otca k povinnosti od 1. 2. 2014 platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 120,- eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzal z obdobných skutkových zistení prvostupňového súdu, ktorý mal preukázané, že čistý príjem otca predstavuje približne 400,- eur mesačne, príjem matky sumu 479,- eur v čistom mesačne (v čase rozhodovania súdu). Dieťa je vo veku 4 rokov, s matkou býva v byte starej matky, dieťa má bežné výdavky súvisiace s návštevou materskej školy, navštevuje plavecký krúžok, užíva na doporučenie kardiológa probiotiká. Otec maloletého dieťaťa od 10. 2. 2014 sa zamestnal v KOOPERATIVE, a.s., býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. V minulosti pracoval ako kuchár, pracovný pomer ukončil dohodou. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vyvodil však nesprávny právny záver, keď ustálil, že v možnostiach a schopnostiach otca je na čas po rozvode platiť výživné vo výške 130,- eur mesačne. S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov, vychádzajúc zo zásad stanovených Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, za primerané výživné považoval odvolací súd sumu 120,- eur mesačne. Výživné v tej istej sume bolo určené maloletému dieťaťu aj na čas do rozvodu manželstva. Je potrebné prihliadnuť najmä na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, ako i skutočnosť, že s pribúdajúcim vekom sa výška potrieb bude meniť a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti rodičov je potom možné výšku výživného zmeniť, tak aby zodpovedala aktuálnemu skutkovému stavu. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil, výšku výživného na čas po rozvode k maloletému dieťaťu stanovil otcovi na sumu 120,- eur mesačne, ktoré je povinný prispievať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu o rozvode manželstva a úprave styku ostali nedotknuté. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal s poukazom na ust. § 224 v spojení s § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.