Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/85/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239102 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113239102.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: T. X., nar. X.X.XXXX, bytom I., P. XXXX/XX a otca: J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J., E. XX, prechodne bytom A. - V., Z. H. XXX/X, o úpravu práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/201/2011-95 zo dňa 30. januára 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného otca na maloletú D. a vo výroku o nedoplatku na výživnom p o t v r d z u j e . V ostatnej časti rozsudok okresného súdu zostáva n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zverení mal. D. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.6.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2011 do 31.1.2013 vo výške 1.650,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, styk otca s mal. D. neupravil. Vychádzal zo zistenia, že je nevyhnutné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletej, nakoľko títo nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, ktorá sa aktuálne nachádza u matky, túto zveril do jej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o výške výživného porovnával možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, zároveň prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Mal preukázané, že matka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, s ktorým sa spoločne podieľajú na nákladoch domácnosti. Výsluch otca okresný súd nevykonal, vychádzal však z jeho výpovede v trestnom konaní, ktoré sa viedlo voči jeho osobe pre neplatenie výživného na základe podaného trestného oznámenia matkou maloletej. Zistil, že aktuálne si otec privyrába brigádami, jeho príjem predstavuje okolo 60,- Eur mesačne, pričom na bývanie platí 60,- Eur mesačne a na stravu 80,- Eur mesačne. Býva u priateľa svojej matky v A.. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca prvostupňový súd vychádzal z potencionality jeho príjmov, zobral do úvahy výšku zárobku u posledného zamestnávateľa, ktorý bol okolo 400,- Eur mesačne v čistom. Konštatoval, že otec sa sám dobrovoľne vzdal výhodného zamestnania a zárobku, hoci si bol vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej. Povinnosť otca platiť výživné určil spätne s účinnosťou od 1.6.2011. Konštatoval, že matka podala návrh dňa 16.8.2011, avšak nešlo z jej strany o špekulatívny prístup, keďže k takémuto kroku pristúpila dva mesiace potom ako odišla zo spoločnej domácnosti od otca a otec na jej žiadosť nezačal platiť maloletej výživné. Nedoplatok na výživnom určil ako rozdiel medzi sumou, ktorú je otec povinný platiť podľa rozhodnutia a sumou, ktorú fakticky matke poukazoval. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi nedoplatok uhradiť formou splátok. Styk otca s maloletou neupravil, lebo otec, odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti, sa s maloletou nestretol, nejavil o ňu žiaden záujem a matka prejavila vôľu umožniť stretávanie otca s maloletou, pokiaľ otec takýto záujem prejaví. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú, podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko príjem, 330,- až 360,- Eur, ktorý aktuálne dosahuje, nepostačuje na pokrytie ani všetkých jeho životných nákladov. Z tejto sumy uhrádza 120,- Eur do spoločnej domácnosti, nakoľko býva u priateľa svojej matky, hradí si cestovné 20,- Eur a mobil a internet, ktorý potrebuje k práci vo výške 35,- Eur. Okrem toho potrebuje peniaze na stravu a oblečenie. Matka s odvolaním otca nesúhlasila. Poukázala na výšku svojho príjmu, pozostávajúceho iba z rodičovského príspevku a príspevku na dieťa, ktorý je podstatne nižší ako otcom deklarovaný príjem. Rovnako má výdavky na bývanie a starostlivosť o maloletú. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného otca. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti otca platiť výživné a v závislom výroku o nedoplatku na výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Ostatné výroky rozsudku okresného súdu, ktoré odvolaním napadnuté neboli, zostali nedotknuté. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa. Otec namietal neprimeranosť výšky výživného, ktorá mu bola určená prvostupňovým súdom. V tejto súvislosti poukázal na výšku svojho príjmu a výdavky, ktoré z neho uhrádza. Okresný súd však pri svojom rozhodovaní náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti pre určenie vyživovacej povinnosti otca a dôsledne prihliadal pri svojom rozhodovaní na zistené skutočnosti. Otec nespochybňoval jeho závery o tom, že jeho posledný pracovný pomer (pred rozhodnutím prvostupňového súdu) skončil z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní, teda otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval takýto príjem. Prvostupňový súd preto postupoval správne, pokiaľ v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine (citovaný v napadnutom rozsudku) vychádzal z príjmu otca v tomto poslednom zamestnaní. Prihliadajúc na potreby maloletej, ktorých rozsah otec žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybňoval a takto ustáleného príjmu otca okresný súd dospel k správnemu záveru o jeho možnosti platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy aj nevyhnutné výdavky otca, ktorými sú nesporne úhrada nákladov za bývanie, stravu, cestovné a pod. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, dospel k záveru, že aj pri takýchto výdavkoch, príjem otca umožňuje, aby platil výživné vo výške určenej napadnutým rozsudkom. Ďalej odvolací súd preskúmal správnosť výroku o nedoplatku na výživnom, ktorého správnosť v konkrétnostiach otec nenamietal. Zistil, že v tejto časti je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne, preto aj tento výrok potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) v takom prípade, účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.