Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoE/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809202389 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5809202389.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci: GE Money, a.s., Bratislava, Bottova 7, IČO: 17324220, právne zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, proti povinnému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX, v exekučnom konaní o vymoženie sumy 1.424,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36,51 Eur odo dňa 19.8.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36,51 Eur odo dňa 19.9.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 36,51 Eur odo dňa 19.10.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 1.314,48 Eur odo dňa 20.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 284,80 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/344/2009-75 zo dňa 02. apríla 2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 5Er/344/2019-75 zo dňa 02.04.2013 zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal k povinnosti uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, náhradu trov exekúcie v sume 39,83 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci začalo na návrh oprávneného exekučné konanie pre vymoženie sumy 1.424,02 Eur s príslušenstvom, a to na základe tuzemského rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp.zn.0708189 zo dňa 14.11.2008. Prvostupňový súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky zakotvenej vo Všeobecných obchodných podmienkach oprávneného tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v rozhodcovskej doložke išlo o neprijateľnú podmienku. Rozhodcovský súd totiž v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa neaplikoval priaznivejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka a priznal 0,1 % denný úrok z omeškania, čo predstavuje 36,50 % ročný úrok z omeškania. Hoci Zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje výšku úrokov z omeškania, no keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah, na daný prípad bolo treba aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Právna úprava spotrebiteľského práva vychádza z niekoľkých zásad, medzi ktoré patrí aj to, že zmluvné podmienky upravené medzi veriteľom a spotrebiteľom sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného sa tak spotrebiteľ nemohol vzdať výhodnejšej úpravy v Občianskom zákonníku, preto ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 36,50 % ročne, svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené. Priznané úroky z omeškania niekoľkonásobne prevyšujú úroky, na aké by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii úpravy v Občianskom zákonníku v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Pretože oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal na Rozhodcovskom súde nedôvodného plnenia, táto skutočnosť bola rozhodujúca aj pri rozhodovaní o trovách konania, pretože bol to oprávnený, ktorý spôsobil, že sa domáhal nezákonných nárokov a nárokov v rozpore s dobrými mravmi, čo malo potom význam pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi v sume 39,83 Eur. Exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a o trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 196 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri vyčísľovaní trov exekúcie vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Proti tomu rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že rozhodol v rozpore s právnymi predpismi a v tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa kde uplatní svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V zmysle dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebránila dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Keďže v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, preto nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, a preto z týchto dôvodov oprávnený žiada, aby bolo napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušené. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie oprávneného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo odvolateľ konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne v súlade so zákonom, keď súd prvého stupňa najskôr správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil, keď mal nepochybne preukázané, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. 0708189 zo dňa 14.11.2008, ktorý rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola zakotvená vo všeobecných obchodných podmienkach oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v rozhodcovskej doložke išlo o neprijateľnú podmienku. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, z ktorého dôvodu bolo potom odvolanie predložené postupom podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. zákonnej sudkyni, ktorá odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť a poukázala na to, že i keď právo Európskej únie i Slovenskej republiky pripúšťa možnosť riešenia sporov rozhodcovskými súdmi, a teda samotná rozhodcovská doložka, resp. dohoda o riešení sporov Rozhodcovským súdom nepredstavuje vždy neprimeranú podmienku, nie je to tak v prejednávanej veci, pretože ak rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, ale bola dojednaná v rámci Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré spotrebiteľ nemá vplyv, keď bolo nepochybne zistené, že v danom prípade je dohoda o riešení sporov konkrétne určeným Rozhodcovským súdom súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú vyhotovil oprávnený, a ktorej dojednanie a znenie nemal spotrebiteľ - povinný možnosť ovplyvniť, teda daná rozhodcovská doložka nebola uzavretá v rámci individuálnej úpravy, ale išlo o všeobecnú rovnakú pre neobmedzený počet klientov, ktorí nemajú inú možnosť ako dohodu v tomto zmysle prijať, alebo odmietnuť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v takomto prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že spotrebiteľ bol oprávnený podať žalobu na príslušný súd, nakoľko táto doložka mu toto právo neodňala, zo znenia rozhodcovskej doložky táto skutočnosť nevyplýva. Znenie rozhodcovskej doložky, ktorá neobsahuje dodatok o možnosti riešenia sporov aj všeobecnými súdmi, môže u spotrebiteľa ako osoby neznalej práva evokovať, že všetky spory sa musia riešiť výlučne pred Rozhodcovským súdom. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože jeho odvolanie považoval za nedôvodné, a keďže v napadnutom uznesení nezistil žiadne pochybenie, potvrdil ho ako vecne správne. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.