Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20Scud/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200706 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200706.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. M. XX, XX-XXX Y., Poľská republika, právne zastúpená advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: WEBUNG, s. r. o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 237 201, právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s. r. o., so sídlom Tvrdého 4, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 16019-2/2014-BA zo dňa 03.04.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 47178-1/2013-CA zo dňa 17.10.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodla, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s. r. o., od 01.09.2013 podľa slovenskej legislatívy. V odôvodnení uviedla, že od 01.05.2010 sa uplatňuje Nariadenie ES a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie EP a Rady č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009. Dňa 26.02.2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činnosti jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti v čase vykonania kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Bol vypočutý konateľ spoločnosti ACARTUS Slovakia, s. r. o., Mgr. Miroslav Šperka. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že by žalobca reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území SR a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia ani podľa čl. 13 ods. 1 základného nariadenia. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý napadnutým rozhodnutím č.k. 16019-2/2014-BA zo dňa 03.04.2014 jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia s výhradou čl. 12 a 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch právnym predpisom určeným v súlade s čl. 13 ods. 1 základného nariadenia. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS v Chrzanowie, oprávnená na určenie uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) oznámila žalobkyni listom z 30.12.2013, že v období od 01.09.2013 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s čl. 11 ods. 1 základného nariadenia v spojení s vykonávacím nariadením v znení účinnom od 28.06.2012. Určenie uplatniteľných právnych predpisov vzťahujúcich sa na žalobkyňu oznámila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS v Chrzanowie v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Sociálnej poisťovni- ústredie. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov ako sa stanovuje v ods. 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k veci odlišné stanovisko. Sociálna poisťovňa - ústredie voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov členských štátov bydliska nenamietala. Preto určenie poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia bude od 01.09.2013 vzťahovať na žalobkyňu, uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy bola Sociálna poisťovňa - ústredie informovaná o tejto skutočnosti, sa stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym. Na základe toho žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.09.2013 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. Mala za to, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis. Žalovaný sa obmedzil na strohé konštatovanie, Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, dňa 05.11.2013 vykonávala u zamestnávateľa kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR. Žalovaný opomenul uviesť v súvislosti s kontrolou skutočnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie. Výsledky kontroly neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom na správu o kontrole neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky a nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Žiadne individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu uskutočnené neboli. Žalovaný sa len formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnil. Paušálne poukazovanie na ustanovenie právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu je nedostatočné a nezákonné. Bola tiež porušená zásada rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Poukázala na čl. 13 ods. 3 základného nariadenia a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.09.2014. Poukázal na to, že 30.12.2013 bolo Sociálnej poisťovni doručené oznámenie zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, z ktorého vyplýva, že na žalobkyňu sa od 01.09.2013 vzťahujú právne predpisy poľskej republiky. Tvrdenie žalobkyne, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, nie je opodstatnené. Na základe schválených postupov pobočky Sociálnej poisťovne rozhoduje o zániku sociálneho poistenia po skončení platnosti formulára E101/PD A1, resp. o nevzniku povinného sociálneho poistenia, ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve, a to vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti či štátnej príslušnosti. U osôb s bydliskom v Poľskej republike, u ktorých existuje cudzí prvok, sa musí uplatniteľná legislatíva posudzovať podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym právnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Pribratý účastník konania WEBUNG, s. r. o., sa k žalobe nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol z nasledovných dôvodov: Zo správneho spisu krajský súd zistil, že žalobkyni bolo doručené oznámenie poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS v Chrzanowie zo dňa 30.12.2013, ktorým bolo určené, že v období od 01.09.2013 žalobkyňa podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia v súlade s čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004. Toto oznámenie bolo doručené aj Sociálnej poisťovni - ústredie, ako vyplýva z rozdeľovníka uvedeného na záver oznámenia a tiež aj z vyjadrenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Sociálna poisťovňa - ústredie voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov členským štátom bydliska nenamietala, teda nemala voči určeniu uplatniteľnej legislatívy výhrady. Preto určenie poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia bude od 1. septembra 2013 vzťahovať na žalobkyňu, uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, kedy bola Sociálna poisťovňa - ústredie informovaná o tejto skutočnosti, sa stalo v súlade s čl. 16 ods. 3 nariadenia definitívnym. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia EP a Rady ES č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej základné nariadenie), osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, Vykonávanie činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch: Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia EP a Rady ES č. 987/2009 zo 16.09.2009 (ďalej vykonávacie nariadenie), určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Podľa čl. 16 ods. 3 cit. nariadenia, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko. Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že postupom podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia došlo medzi žalovaným a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov, ktoré žalovaný akceptoval. Definitívnym určením uplatniteľných právnych predpisov je viazaný aj Krajský súd v Žiline a nemá kompetenciu „preskúmať“, či došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov v súlade s príslušnými ustanoveniami základného a vykonávacieho nariadenia. Treba zdôrazniť, že v danej veci žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že by žalobkyňa reálne nevykonávala činnosť zamestnanca na území SR pre zamestnávateľa Webung s.r.o. od 01.09.2013. Túto skutočnosť nerozporoval, ale vychádzal z nej, keď aplikoval čl. 16 vykonávacieho nariadenia. Čl. 16 (2) tohto nariadenia sa vzťahuje na osobu uvedenú v čl. 13 základného nariadenia. Článok 13 základného nariadenia pojednáva o osobách, ktoré vykonávajú činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch (marginálny názov článku). T.j. žalovaný vychádzal z toho, že žalobkyňa na území SR vykonávala činnosť zamestnanca. Krajský súd je týmto definitívnym určením uplatniteľných právnych predpisov aj v preskúmavanom konaní viazaný (rovnako rozsudok Súdneho dvora EÚ C-2/2005 zo dňa 26.01.2006). Čo sa týka námietok žalobcu v žalobe, súd uvádza, že tieto sú v plnom rozsahu nedôvodné. Je pravda, že prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti žalobcu ako zamestnanca na území SR. Toto konštatovanie by súd preskúmal v prípade, ak by napadnuté rozhodnutie žalovaného taktiež zistilo skutkový stav a právne posúdilo vec tak, ako to učinil prvostupňový správny orgán, teda že by účasť žalobkyne na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení a povinnom poistení v nezamestnanosti v SR od 01.09.2013 nevznikla práve na základe tej skutočnosti, že nebol preukázaný reálny výkon žalobkyne ako zamestnankyne na území SR. V danom prípade však rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené definitívnym určením uplatniteľných právnych predpisov vo vzťahu k žalobkyni v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a preto je právne irelevantné, aké boli výsledky kontroly zo dňa 26.02.2013 vo vzťahu k žalobkyni. Taktiež nebolo potrebné potom preukazovať individuálne, či žalobkyňa vykonávala v inkriminovanom období od 01.09.2013 na území SR činnosť ako zamestnanec pribratého účastníka konania. Námietka porušenia princípu rovnakého zaobchádzania taktiež neobstojí, keďže nebolo v žiadnom prípade preukázané, že by žalovaný iným spôsobom zaobchádzal v správnom konaní so žalobkyňou, ako je tomu pri iných účastníkoch konania. V tejto súvislosti taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že na právne posúdenie veci nemá žiaden vplyv ani predloženie dôkazov na pojednávaní právnou zástupkyňou žalobkyne, ktorými boli podľa jej tvrdenia fotokópie knihy dochádzok a pracovná zmluva. V danom prípade totiž nebol predmetom dokazovania reálny výkon činnosti žalobkyne ako zamestnankyne pribratého účastníka na území SR a preto tieto dôkazy nemôžu zvrátiť právne posúdenie veci súdom. Žalovaný zákonne postupoval, keď, viazaný definitívnym určením uplatniteľných právnych predpisov orgánov sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky ZUS, po uplynutí dvojmesačnej lehoty v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia akceptoval toto definitívne určenie a rozhodol tak, že prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. V danej veci teda nebolo možné aplikovať čl. 13 ods. 3 základného nariadenia nie preto, že nebol preukázaný reálny súbeh činnosti žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, ale vzhľadom na to, že bolo preukázané definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov Poľskej republiky na žalobkyňu od 01.09.2013, pričom v zmysle čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tento členský štát bol určený v zmysle čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a je ním Poľská republika. Toto určenie bolo definitívne, je ním viazaný aj orgán sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky - žalovaný. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratému účastníkovi konania zo zákona náhrada trov v tomto type súdneho konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.